Vajíčko ako pesticídová bomba

Slovensko si môže vydýchnuť. Ošúpané holandské varené vajcia so zvyškami pesticídu boli včas stiahnuté zo skladu a nedostali sa do distribúcie. Nešlo o veľkú dávku - 24 balení obsahovalo dovedna 120 vajec, ale fakt, že fipronilové vajcia sú karcinogénne, útočia na nervový systém, oslabujú imunitu a deštruujú činnosť obličiek a pečene, hovorí jasnou rečou, čo sa mohlo dostať na stôl nič netušiacich spotrebiteľov.

11.08.2017 12:00
debata (13)

Aféra pritiahla pozornosť verejnosti na výrobu slepačích vajec a obchod s nimi. Odohrávajú sa tu veci, o ktorých sa spotrebiteľovi ani len nesníva. A nebola to zrejme náhoda, že systém explodoval tam, kde bol biznis najrozvinutejší – v Holandsku a Belgicku.

Európska komisia už požiadala obe krajiny o vysvetlenie, čo sa vlastne deje v ich chovoch, ako funguje systém kontroly. A mala by si posvietiť aj na obchod. Ako hovorí jeden zo znalcov trhu s vajíčkami, riaditeľ spoločnosti Hybrav Nitra Ivan Gróf, na výrobcoch sa priživuje neuveriteľné množstvo obchodníkov či skôr priekupníkov. Ale nielen na trhu s vajíčkami, aj s hydinou.

Holandské vajcia so zvyškami pesticídov... Foto: SITA/AP, Michael Probst
Vajcia Holandské vajcia so zvyškami pesticídov spôsobili európsky škandál.

Jeden fakt zo Slovenska, ktorý poukazuje na nenormálnu situáciu: Máme len tri bitúnky, kde sa spracúva hydina dochovaná na Slovensku, ale takmer 50 firiem, ktoré prebaľujú dovážanú hydinu. Je to nenormálny stav, ktorý podkopáva domácu výrobu a umožňuje do krajiny dovážať tovar často pochybnej kvality. Stačí si spomenúť na škandál s brazílskou kuracinou.

Teraz však ľuďom nedajú spávať vajíčka. Ale môže to byť aj hydinové mäso. Aj to preverujú potravinoví inšpektori v snahe ubezpečiť verejnosť, že neobsahuje zvyšky fipronilu.

Vandrujú zo štátu do štátu

Pozrime sa však na šúpané varené vajíčka. Ľudí zaskočilo, že aj také niečo sa dováža na Slovensko. Ide naozaj o špeciálny produkt, s ktorým sa v Európe obchoduje dobre vyše 20 rokov. Obľubujú ich studené kuchyne, a preto si ich objednávajú. "To, že sa vajcia vo veľkom uvaria, potom ich stroje očistia a naložia povedzme do nálevu, aký si želajú gastronomické podniky, väčšina verejnosti nevie. Ohromne to však zvyšuje produktivitu, zároveň však anonymizuje vajce,“ hovorí Ivan Gróf.

Komu by zišlo na um skúmať v bufete, odkiaľ vajce pochádza. Tie nebezpečné boli z Holandska, v Nemecku ich uvarili aj očistili, kúpil ich rakúsky obchodník a predal na Slovensko. Možno sa teraz ľudia v bufetoch, jedálňach a reštauráciách budú častejšie pýtať, odkiaľ vlastne vajcia pochádzajú?

Šéf potravinového dozoru profesor Jozef Bíreš nalieha, aby spotrebitelia útočili touto otázkou na poskytovateľov verejného stravovania a vynútili si, aby sami uvádzali na jedálnych lístkoch, odkiaľ produkt pochádza. Hneď by sa v inom svetle ukázalo, aké je slovenské potravinové vlastenectvo tých, čo ho tak radi prezentujú, teda obchodníkov a majiteľov reštaurácií.

Vráťme sa k predaju vajec. Ivan Gróf hovorí, že v Európskej únii nikto ani len netuší, ako a kadiaľ sa vajcia pohybujú. Až do momentu, keď sa neprihodí škandál kontinentálneho rozmeru. Potom sa začnú kontrolovať dodacie listy, zisťovať, na ktorej farme sliepky vajcia zniesli a kadiaľ po Európe vandrovali.

Prečo však vajcia obiehajú hore-dole? V jednej i druhej krajine vznikajú tzv. týždňové prebytky. Práve vtedy do hry vstupujú obchodníci, ktorí posúvajú vajcia tam, kde chýbajú, pretože na farmách sú technické odstávky.

V Európskej únii nikto ani len netuší, ako a kadiaľ sa vajcia pohybujú.
Ivan Gróf, riaditeľ spoločnosti Hybrav Nitra

Súčasne vznikajú umelé prebytky. Postarajú sa o ne obchodné siete, keď „vylistujú“ dodávateľa, ktorý nesúhlasí so znížením ceny. Nechajú ho povedzme dva týždne potiť sa vo vlastnej šťave, aby zmúdrel. Čo s vajcami, ktoré však deň čo deň znášajú tisíce sliepok? Farma ich ponúkne napokon za nižšiu cenu najbližšiemu obchodníkovi. A ten ich posúva ďalej.

Slovenské farmy stavili na bioochranu

Holandsko je svetovou potravinárskou veľmocou. Ročne vyrobí o 40 percent vajec viac, ako spotrebuje 18 miliónov Holanďanov, miliardy vajec putujú do Nemecka. Vo východnej Európe vyrástol Holanďanom konkurent v Poľsku. Poľské vajcia sú na Slovensku, v Česku, Nemecku (ako sušené či tekuté pasterizované), ale aj v Chorvátsku. Nadprodukcia je na jednej strane ukážkou chovateľskej výkonnosti a obchodnej zdatnosti a na druhej aj pomerov vnútri chovov, kde sliepkam strpčujú život rôzne parazity.

Aj Holanďania, podobne ako Belgičania, Francúzi a Poliaci, pomáhali svojím sliepkam zbavovať sa roztočíka kurieho, alias čmelíka – ľudovo švoly – prostredníctvom chemických ochranných prostriedkov. V Holandsku a Belgicku s nimi narábali až tak, že prekročili pravidlá hry. Ako je to na Slovensku? "Nepoužívame chemickú, ale biologickú ochranu,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Novogal Ladislav Birčák. "Je to síce drahšie a prácnejšie, ale pre sliepku a vajce je to najlepšie, čo môžeme urobiť,“ dopĺňa Ladislava Birčáka Ivan Gróf.

Na rozdiel od chemického prostriedku, ktorého zložkou je napríklad pesticíd fipronil, biologický preparát je vyrobený z lepidla, rozomletých schránok ulitníkov a najemno pomletej kremíkovej horniny. Kombináciou týchto troch látok možno parazita bezpečne zlikvidovať bez toho, aby hrozilo, že do vajíčka či mäsa sliepky sa dostanú zvyšky pesticídu, ako sa to môže stať pri chemickej ochrane.

Problematické vajcia boli od sliepok z... Foto: Reuters, Michael Dalder
Sliepky Problematické vajcia boli od sliepok z podstielkového chovu.

Na chemickú ochranu siahli Holanďania podľa niektorých odborníkov preto, lebo parazit začal ohrozovať znášku stáda, hrozilo šírenie vírusových chorôb. Predpokladá sa, že postrek aplikovali nie vtedy, keď boli haly prázdne, ale ešte sa v nich zdržiavali nosnice. Ako to bolo v skutočnosti, musia teraz Európskej komisii vysvetliť belgický aj holandský minister poľnohospodárstva.

Zaujímavé je, že fipronilové vajíčka nepochádzali z klietkových chovov, ale z podstielkových. To vrhá nové svetlo na to, čo je vlastne bezpečnejšie a lepšie pre človeka. Nepochybne sliepkam treba dožičiť pohodové životné podmienky, ale fakt, že sú držané v prostredí, kde sa po mesiaci slama premení na obrovskú skládku trusu, z ktorej sa šíri zápach amoniaku, asi životu sliepok nepomáha. A v tomto prostredí prežíva parazit. Aby ho udržali v medziach, chovatelia použili drastické metódy.

Dobre, že fipronilová kauza explodovala. Donúti zmeniť pravidlá hry tak, ako sa to stalo povedzme pri kauze s koňacinou. A slovenským spotrebiteľom hovorí, že vajíčka zo slovenských chovov sú bezpečné. "Keď je niečo výnimočne lacné, nie je niečo s kostolným riadom v poriadku. Spotrebiteľ by mal byť obozretný a veriť tým, ktorých povesť nie je naštrbená škandálmi,“ hovorí Ladislav Birčák.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #Holandsko #škandál #vajcia #pesticídy