Briti chcú využívať výhody EÚ. Zadarmo

Britská vláda, ktorá sa v posledných mesiacoch pripravuje na odchod krajiny z Európskej únie, vydala prvý z konkrétnych plánov, ktorý odmieta v budúcnosti colnú vojnu. Prípadné zavedenie ciel na dovážané a vyvážané tovary by totiž finančne pocítili jednak britskí, ale aj európski občania.

16.08.2017 13:00
Theresa Mayová, premiérka Foto: ,
Britská premiérka Theresa Mayová.
debata (28)

Vláda Theresy Mayovej aktuálne navrhuje, aby sa po tzv. brexite pristúpilo k dvom možným scenárom. Išlo by o veľmi zjednodušené colné opatrenia, ktorými by Británia spravovala novú colnú hranicu s úniou.

Druhou možnosťou by bolo nové colné partnerstvo s úniou, pričom ani v tomto prípade britská vláda nehovorí nič o nových tarifách. V prvom prípade by na hraniciach neexistovali žiadne colné kontroly. V druhom návrhu by kontroly boli, ale robili by sa veľmi „benevolentne“, pričom by to malo mať len minimálny dopad na biznis. Hraničné kontroly by robili na spoločných hraniciach podľa návrhu iba britské úrady. Takýto systém nikde vo svete nefunguje. Pokiaľ úrady na hraniciach tovary kontrolujú, tak to vždy robia obe krajiny.

Teraz clám výrobky nepodliehajú, nakoľko sa pohybujú na otvorenom jednotnom 500-miliónovom európskom trhu. Ak by sa zaviedli clá, množstvo tovarov, od pekárenských výrobkov až po autá, by ľuďom výrazne zdraželo.

„To, čo navrhujeme, by malo byť dobrou správou pre slovenských exportérov. Hladké colné postupy, zachovanie obchodu bez bariér a zabránenie ďalším nákladom. Usilujeme sa o zachovanie obchodu bez bariér. Presná povaha tejto dohody bude záležitosťou rokovaní. Británia chce s EÚ vybudovať nové, silné a špeciálne partnerstvo. Z časového hľadiska je veľmi dôležité, aby prebiehali detailné rozhovory o našej budúcnosti. Podnikatelia a firmy nemajú radi neistotu,“ povedal pre Pravdu Andy Garth, britský veľvyslanec na Slovensku.

Ďalšie kolo rokovaní o odchode Británie z EÚ by sa malo začať na konci augusta. Samotný brexit je plánovaný na marec 2019. Británia by však chcela po odchode z únie zotrvať s dvadsaťsedmičkou počas určitého časovo obmedzeného obdobia v colnej únii. Britská vláda však navrhuje, aby za členstvo v nej Londýn nemal povinnosť platiť. Ako dlho by malo prechodné obdobie trvať, zatiaľ nie je jasné. Za najpravdepodobnejší variant sa považujú dva roky. Malo by sa však skončiť pred budúcimi riadnymi parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v roku 2022. „V období do stretnutia Európskej rady, ktoré je plánované v októbri tohto roka, vydá britská vláda sériu dokumentov – návrhov na budúce usporiadanie vzťahov,“ dodal Garth.

Európska komisia včera odkázala, že je predčasné vyvodzovať z britských návrhov záver, momentálne návrh na budúce colné usporiadanie zo strany Britov komisia analyzuje. Britská vláda pred časom deklarovala, že po brexite nechce obmedziť slobodný pohyb osôb, resp. obmedziť príchod migrantov do krajiny. Aktuálne v Británii žije alebo pracuje takmer 100-tisíc Slovákov.

Ako si Briti predstavujú obchodovanie s EÚ

  • prvý variant: zjednodušené colné opatrenia, ktorými by Británia spravovala novú colnú hranicu s EÚ
  • druhý variant: nové colné partnerstvo s EÚ
  • v oboch prípadoch by sa nezavádzali dodatočné tarify, ktoré by predražili dovážané a vyvážané výrobky
  • malo by však platiť prechodné obdobie, počas ktorého by súčasná colná únia napriek brexitu zostala v platnosti. Trvalo by zhruba dva roky
  • obchodovanie medzi EÚ a Britániou dosiahlo v roku 2016 hodnotu 608 miliárd eur

Mayová nedávno povedala, že ľudia, ktorí do britského odchodu z EÚ na jar 2019 presiahnu päť rokov pobytu v krajine, budú mať právo na zisk trvalého pobytu. „Tí, ktorí v krajine boli do onoho rozhodného dátumu, budú môcť zostať, kým päťročné obdobie nenaplnia,“ povedala Mayová s tým, že takíto prisťahovalci by mali využívať služby v zdravotníctve, vo vzdelávaní, sociálne benefity a dôchodky rovnako, ako keby boli britskými občanmi. V oboch prípadoch po piatich rokoch dostanú status „usadenej osoby“.

Mayová takisto navrhuje jednoduchú administratívu, ako aj dvojročné obdobie, ktoré má ľuďom, ktorí prídu do krajiny po brexite, umožniť, aby dali svoj pobyt v Británii právne do poriadku. Premiérka tiež ostatným šéfom štátov a vlád povedala, že od nich očakáva reciprocitu. Teda že rovnaké pravidlá sa budú vzťahovať na britských občanov žijúcich v iných krajinách únie.

Nevýhody pre obe strany

David Davis, britský minister pre brexit, sa už niekoľkokrát verejne vyjadril, že stavať na už existujúcich obchodných väzbách je dôležité pre Veľkú Britániu, ako aj EÚ. Podľa neho je aj v záujme Slovenska, aby sa zachovali prijateľné obchodné dohody. „Zavádzanie bariér v obchode nie je v záujme nikoho v Británii ani na Slovensku. Presne toto sú dôvody, prečo sa snažíme o dosiahnutie novej komplexnej dohody o voľnom obchode s EÚ. Dohody, ktorá nám dovolí čo najvoľnejší možný obchod tovarov a služieb medzi Veľkou Britániou a členskými štátmi Európskej únie,“ napísal nedávno v exkluzívnom komentári pre Pravdu Davis. Slovenský export do Británie a celkovo vzájomný obchod medzi krajinami narástol len za posledné dva roky o viac ako 30 percent.

„Slovensko bolo úspešné aj pri získaní najnovšej investície jednej z najznámejších britských automobiliek – Jaguar Land Rover, ktorá sa tu rozhodla vybudovať svoju fabriku a vyrábať najnovší model Discovery už od budúceho roka,“ upozornil Davis. Ako dodáva, EÚ už vytvorila 36 rozdielnych obchodných dohôd s 58 krajinami z celého sveta, preto vytvorenie nových pravidiel by nemal byť problém.

Ak by sa však Briti s EÚ nedohodli, pravidlá by určovala Svetová obchodná organizácia (WTO), kde sú ešte prísnejšie tarify. Napríklad na autá by sa mohli uvaliť 10-percentné clá, na mäsové výrobky 9-percentné tarify a v prípade mliečnych produktov by to boli až 36-percentné clá pre import a export. Brexit by tak podľa expertov stál britských spotrebiteľov deväť miliárd libier ročne kvôli dodatočným dovozným clám. Vývoz z Británie by bol zaťažený novými clami v zahraničí vo výške zhruba 5,5 miliardy libier. Najhoršie odhady hovoria v prípade zavedenia nových taríf o strate 2,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, čo predstavuje zhruba 40 miliárd libier, až po stratu 9 percent HDP. EÚ je pre Britániu najväčší obchodný partner, nakoľko z nej do európskych krajín smeruje viac ako polovica britského exportu. Naopak, v prípade tovarov z EÚ do Británie ide o 44-percentný podiel na exporte únie.

Prvoradá má byť bezpečnosť

Britská vláda dlhé mesiace zdôrazňuje, že po brexite chce pokračovať v súčasnom nastavení zdieľania informácií v boji proti terorizmu a v ochrane vonkajšej hranice Európy. „Ako členské krajiny NATO obe naše krajiny chápu dôležitosť spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti. V časoch, keď musíme čeliť rastúcej obave z možných bezpečnostných hrozieb naprieč kontinentom, je spolupráca a solidarita absolútne nevyhnutná,“ pripomenul Davis. Vláda Theresy Mayovej chce pokračovať v úzkom partnerstve aj so slovenskými ozbrojenými zložkami, a to pozemnými, leteckými a policajnými zložkami a so spravodajskou službou.

Britská vláda vo včerajšom dokumente, ktorý sa zaoberá novým nastavením vzťahov EÚ a Británie, takisto zdôrazňuje potrebu zachovania súčasných hraníc medzi Severným Írskom a Írskou republikou. Návrat k tvrdým hraniciam by mohol viesť k hospodárskym stratám a k pozastaveniu mierového procesu v Severnom Írsku.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Veľká Británia #clo #zahraničný obchod #Brexit