Slovensko potrebuje oživiť potravinárstvo

, 18.08.2017 14:00

Slovensko čelí zásadným zmenám klímy a musí na ne reagovať, inak jeho poľnohospodárstvo neprežije. Sucho, ktoré obralo tohto roku poľnohospodárov o 600-tisíc ton obilia, teda o jednu pätinu úrody, rezonovalo pri otvorení 44. ročníka Medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex.

Štát plánuje finančne podporiť farmárov cez eurofondy na zavlažovanie. Premiér Robert Fico vo štvrtok v Nitre povedal, že krajina musí venovať zvýšenú pozornosť oživeniu zdevastovaného závlahového systému a podstatne viac a lepšie zhodnocovať obilie a ostatné poľnohospodárske produkty v domácom potravinárskom priemysle.

Slovensko aj tohto roku vyvezie niekoľko stotisíc ton obilia, pretože doma ho nevie využiť. Dôvodom je oslabená živočíšna výroba, keď sa takmer rozpadol chov ošípaných, a tak paradoxne do zahraničia vyvážame obilie a naspäť dovážame mäso a celý rad iných výrobkov, ktoré sa doma prv bežne pestovali alebo vyrábali, a to vo vyššej kvalite.

Z hľadiska budúcnosti odvetvia je naozaj kľúčové zmeniť pomer medzi vyvážanými surovinami a dovážanými hotovými výrobkami. Pokiaľ to nedokážeme urobiť, potom odvetvie ako harmonický celok nikdy neoživíme.
Zuzana Nouzovská z Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra

Situácia dospela naozaj do neúnosného stavu, veď len za minulý rok dosiahlo záporné saldo v obchode s agrokomoditami hodnotu 1,3 miliardy eur. Sú to obrovské prostriedky, ktoré krajina míňa na dovoz toho, čo si môže sama vyrobiť, a pritom zamestnať desaťtisíce ľudí. Za výzvu pre celý Agrokomplex označil premiér oživenie závlahového hospodárstva. To bolo vybudované na 320-tisíc hektároch, teraz však zostalo ako-tak funkčné torzo na ploche zhruba stotisíc hektárov.

Rozhýbať slovenské poľnohospodárstvo znamená zmeniť pohľad slovenskej spoločnosti na vidiecku krajinu a poľnohospodárstvo v nej, povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Upozornila na niektoré protirečivé javy, na to, že už aj vidiečanom začína prekážať pre poľnohospodárstvo prirodzená živočíšna výroba, pričom sa odvolala na v pondelok publikovanú analýzu v denníku Pravda.

Investičný dlh 500 miliónov

Výstava Agrokomplex dávala vždy v minulosti podnety, ako sa má ďalej rozvíjať slovenské potravinového hospodárstvo. "Z hľadiska budúcnosti odvetvia je naozaj kľúčové zmeniť pomer medzi vyvážanými surovinami a dovážanými hotovými výrobkami. Pokiaľ to nedokážeme urobiť, potom odvetvie ako harmonický celok nikdy neoživíme,“ povedala Zuzana Nouzovská z Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra, kde vedie Výskumný ústav potravinársky.

Pavol Hauptvogel, riaditeľ Výskumného ústavu...
Pavol Hauptvogel, riaditeľ Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, predstavuje na Agrokomplexe kolekciu najnovších odrôd pšenice. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Potravinársky priemysel vlečie z minulosti za sebou obrovský investičný dlh v hodnote okolo 500 miliónov eur. Je to aj preto, lebo prostriedky z Programu rozvoja vidieka nepritiekli, ako sa plánovalo, do potravinárstva, ale minuli sa na iné programy. Bez inovácie a nových technológií sa však potravinárske odvetvie nepohne z miesta. Ak chce teda Slovensko seriózne riešiť program sebestačnosti, musí hľadať zdroje, ako ich do potravinárstva dostať.

Slovenské mliekarenstvo nemá problém konkurovať zahraničným výrobkom, škála produktov je podľa Mariana Šoltyho, generálneho riaditeľa Levických mliekarní, viac-menej dostatočná. Rezort ako celok však potrebuje nielen väčšiu investičnú priazeň, ale aj prehodnotenie priorít. Nie je možné, aby najúrodnejšiu pôdy obsadzovali sklady a haly a oberali poľnohospodárov o základný výrobný prostriedok.

Krajina môže účinnejšie bojovať so suchom, pokiaľ budú poľnohospodári viac využívať odrody obilnín, ktoré ponúka domáce šľachtenie. Upozornil na to generálny riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra (NPPC) Mario Schrenkel. Napríklad jedno z pracovísk NPPC Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch predstavilo kolekciu nových odrôd pšenice vyšľachtených do slovenských prírodných podmienok zohľadňujúc odlišnosti jednotlivých regiónov krajiny.

Krajina neslúži iba nám, ale aj my musíme slúžiť jej, ak chceme aby sa v nej dobre mali naše deti aj naši vnuci.
autorka expozície o slovenskom poľnohospodárstva Monika Butková

Ľudia po 60-ročnej pauze objavujú zdravé obilniny

Vo štvrtok napríklad udelili Zlatý kosák pšenici ZirNitra, ktorá je ušitá na mieru podhorských regiónov. Táto krásna dlhofúzatá osinatá pšenica má, ako povedal jeden z jej tvorcov, riaditeľ piešťanského výskumného ústavu Pavol Hauptvogel, zvýšený obsah bielkovín, obsahuje zinok aj selén. Hodí sa na bezlepkovú diétu a vôbec zdravú výživu.

Naposledy sa na Slovensku pestovala takáto pšenica pred 60 rokmi, ľudia si z nej pripravovali obilné kaše. Táto obilnina takmer vypadla zo slovenského jedálneho lístka. Teraz, keď obyvateľstvo trpí rôznymi civilizačnými chorobami, sa vracia ako alternatíva zdravej výživy.

V ponuke bolo podstatne viac domácich odrôd. Všetky sú dobre adaptované do slovenských klimatických podmienok. Realitou však je, že v praxi sa čoraz viac pestujú zahraničné odrody, ktoré prichádzajú z prímorských krajín a nie sú vhodné do kontinentálnych vnútrozemských podmienok, aké panujú na Slovensku. Aj to je jedna z príčin, prečo niektoré odrody tohto roku zlyhali. Nemohli uniesť tvrdosť podmienok umocnenú extrémnym suchom.

Jedna z najnavštevo­vanejších expozícií je v pavilóne F. Pomocou časostroja tu návštevníci cestujú minulosťou, prítomnosťou aj budúcnosťou slovenského poľnohospodárstva. Cestujúc slovenským vidiekom si ľudia môžu uvedomiť rolu a postavenie poľnohospodárstva vo vidieckej krajine a v ich živote. Poľnohospodári, ako povedala ministerka pôdohospodárstva, musia viesť s obyvateľmi krajiny aktívny dialóg, aby si ľudia uvedomovali, ako sa potraviny rodia.

Expozícia, ktorú pripravila fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, nenútenou formou vťahuje ľudí nielen do babičkinej záhrady, do rozhovoru rastliny s rastlinou, predstavuje nové slovenské plemeno ovce, ale hlavne ľuďom pripomenula, že človek, kráľ tvorstva, je súčasťou prírody. So samozrejmosťou si každý deň niečo z krajiny, v ktorej žijeme, berieme, s rovnakou samozrejmosťou by sme sa však o krajinu mali starať.

"Krajina neslúži iba nám, ale aj my musíme slúžiť jej, ak chceme aby sa v nej dobre mali naše deti aj naši vnuci,“ povedala autorka expozície Monika Butková.

Je to krásne posolstvo, kvôli ktorému sa oplatí navštíviť tohtoročný Agrokomplex. Uvedomíme si, aká je cena potravín i hodnota práce poľnohospodárov, ktorí sa o krajinu starajú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #slovenské potraviny #potravinárstvo #potravinári #potravinová sebestačnosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku