Škandály nahrávajú čerstvým potravinám

Kým potravinové škandály, ako boli naposledy pesticídové vajcia, dávajú facku čerstvosti, zároveň je to aj príležitosť na vznik nového trhu čerstvých potravín.

22.08.2017 07:00
debata (2)

Ten zásobujú buď malí či stredne veľkí farmári, alebo poľnohospodárske družstvá. Jedni aj druhí sa vydali cestou finalizácie – premeny mlieka, mäsa alebo iných surovín na chutné výrobky, ktoré vznikli využitím pôvodných receptúr. Ponúkli nielen nové chute, vynikajúcu kvalitu, ale aj životaschopnú alternatívu klasického poľnohospodárstva postaveného len na výrobe surovín pre potravinársky priemysel.

Neobjavovali sme Ameriku, stavili sme na profesionálnu skúsenosť a podopreli prvotriednym čerstvým mliekom z podhorských lúk.
Zlata Holubová, predsedníčka družstva Gader Blatnica v Turci

Priblížme si dva príbehy, ktoré zaujali návštevníkov tohtoročného Agrokomplexu. Jeho súčasťou boli okrúhle diskusné stoly, kde ľudia nazreli za oponu všedného života na družstevných dvoroch a súkromných farmách. Jeho hrdinami sú ľudia, ktorí milujú svoju prácu, rodný kraj a neuspokojujú sa s vychodenými chodníčkami.

Neponúkli trvalky, ale čerstvé jogurty

Zlata Holubová je predsedníčkou družstva Gader Blatnica v Turci. Energická podnikavá žena, potomok poctivého turčianskeho roľníka, sa už v deväťdesiatych rokoch pokúšala zvýšiť prosperitu družstva tým, že rozbehne výrobu mäsových špecialít.

Napriek obrovskému úsiliu po niekoľkých rokoch obe výroby zastavili. Objavili sa poľské pojazdné predajne, ale tiež množstvo administratívnych prekážok, ktoré negovali snahu družstevníkov.

Farmári na Orave sú priekopníkmi vo výrobe... Foto: MILAN JURKY
mlieko, mliecne vyrobky, nitovky, nite, potraviny, orava Farmári na Orave sú priekopníkmi vo výrobe pôvodných mliečnych výrobkov. Na snímke Darinka Jurkyová z Vasiľova pri výrobe nití.

Keď v roku 2009 prepukla prvá mliečna kríza, Holubová sa obávala, či sa podhorskému družstvu podarí udržať chov dojníc. V okruhu 120 kilometrov nebolo mliekarne. Namiesto toho, aby posielali mlieko z Turca až pod Tatry a odtiaľ ho naspäť vozili do okolia Martina, družstevníci v roku 2012 vybudovali vlastnú mliekareň, kde vyrábajú jogurty a tvaroh. Dnes ich čerstvé kyslomliečne výrobky možno dostať v okresoch Martin, Žilina a onedlho sa budú predávať na Kysuciach aj v okrese Prievidza.

Pozoruhodné je, že PD Gader postavilo mliekareň za vlastné prostriedky, keď do nej investovalo milión stotisíc eur. Dobrá vec sa podarila, lebo družstvo angažovalo do mliekarne bývalého hlavného majstra martinskej mliekarne Vladimíra Benku. „Neobjavovali sme Ameriku, stavili sme na profesionálnu skúsenosť a podopreli prvotriednym čerstvým mliekom z podhorských lúk,“ zhrnula Zlata Holubová.

Keď prichádzali jogurty PD Gader do obchodných sietí, pýtali sa ich obchodníci na trvanlivosť. „Sú to čerstvé výrobky, nie trvalky,“ odbila ich predsedníčka. Dnes je práve po čerstvých výrobkoch dopyt. Zlata Holubová bola dobrý stratég. Odhadla, kam sa uberá trh presýtený nízkotučnými výrobkami, ktoré obsahujú umelé farbivá, arómy a zhusťovadlá. PD Gader ponúkol čistý pravý mliečny výrobok.

Chuť priateľského výrobku

Milan Jurky je malý farmár z Vasiľova na Orave. Ako mnohí mladí Slováci pochodil kus sveta, zarobil peniaze a doma ich prekvapujúco investoval do rodinnej farmy. Obrába 20 hektárov poľa a lúk, chová 15 dojníc. Naširoko, naďaleko ho poznajú nielen ako producenta korbáčikov, a to údených, korenených či neochutených, ale aj vynikajúceho masla.

Jurky vysvetľuje, prečo jeho farma prosperuje a prekonala úskalie minuloročnej mliečnej krízy. „Malý farmár by nevyžil len z predaja mlieka, dostal by za liter dákych 30 centov, vlani to bolo o päť menej, ale keď ho premení na syr, je to 70 centov, a keď na jogurty, je to už 1,20 eura,“ vysvetlí ekonomiku svojho podnikania.

Pointa je však v inom. Jurky a jemu podobní farmári budujú nový priateľský vzťah medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Je založený na dôvere, na tom, že ľudia poznajú farmu, môžu sa prejsť po dvore, vidia, ako produkt vzniká, ale hlavne sa znova a znova presviedčajú, že výrobok je výborný.

zväčšiť
domáce potraviny

Milan Jurky nezabudne pripomenúť, kto je krstným otcom nielen jeho maslového úspechu. Postaral sa oň Karol Herian, dnes 75-ročný, stále mimoriadne vitálny špičkový mliekarenský odborník. Herian je tri razy do týždňa na farmách začínajúcich mladých roľníkov alebo na družstevných či súkromných salašoch. Tento muž nosí v hlave nielen množstvo receptúr, ale dáva rady, ako efektívne do poslednej kvapky zhodnotiť mlieko. Nápad s maslom pochádza z jeho hlavy.

Málokto má tak dobre zmapovaný súčasný trh s mliečnymi výrobkami ako Karol Herian. Je podstatne bohatší ako pred desiatimi či piatimi rokmi. Popri oštiepkoch, pareniciach, korbáčikoch a bryndzi sa objavila celá paleta mäkkých aj tvrdých syrov, syry plesňové s kôrkou aj bez kôrky a pri zrode väčšiny z nich stál Herian.

Malý farmár by nevyžil len z predaja mlieka, dostal by za liter dákych 30 centov, vlani to bolo o päť menej, ale keď ho premení na syr, je to 70 centov, a keď na jogurty, je to už 1,20 eura.
Milan Jurky, farmár z Vasiľova na Orave

Nestor mliekarenského výskumu tvrdí, že každý región a v ňom mikroregióny či obce by mali mať svoje špecifické výrobky. Švajčiari idú tak ďaleko, že uvádzajú pri syroch polohu alpských lúk – akýsi terroir syrov. Slovensko by sa malo vydať touto cestou a tiež cestou združovania malých výrobcov do obchodných družstiev, ktoré by uvádzali výrobky na trh a budovali napríklad pivnice na dozrievanie syrov.

Poľnohospodárske Slovensko, ako povedal mladý poľnohospodársky inžinier Juraj Huba, ktorý zorganizoval okrúhly diskusný stôl v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a roľníckou samosprávou, sa prebúdza. Krajina má obrovský potenciál a už aj dosť príkladov, ako ho využiť na prospech tak poľnohospodárov, ako aj ľudí, čo chcú jesť zdravé, chutné a čerstvé potraviny.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #slovenské potraviny #kvalita potravín #potravinári #čerstvé potraviny #potravinová sebestačnosť