Ficovi dávajú výsledky Slovenska sebavedomie pred debatami o jadre únie

Slovensku sa ekonomicky darí a preto Robert Fico pôjde na stredajšie stretnutie s rakúskym kancelárom Christianom Kernom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom dostatočne sebaistý. Uviedol to na tlačovej konferencii, na ktorej bol spolu s ministrom financií Petrom Kažimírom a ministrom práce Jánom Richterom. Na stretnutí v Rakúsku sa má preberať aj užšie spojenie tých krajín Európskej únie, ktoré by mohli vytvoriť tzv. jadro EÚ. To je názov pre štáty, ktorých vzájomné prepojenie by malo byť ešte výraznejšie ako v eurozóne.

22.08.2017 11:39 , aktualizované: 17:00
debata (214)

Fico skonštatoval, že od roku 2012 je výkon ekonomiky Slovenska o 15 percent vyšší. Podľa neho sa potvrdzuje, že Slovensko a ďalšie krajiny V4 sú v súčasnosti ťahúňom ekonomiky Európskej únie. Výkonnosť Slovenska by mala kulminovať v roku 2019, keď by hospodársky rast mal dosiahnuť špičku v pokrízovom období.

Predseda vlády Robert Fico (vpravo), minister... Foto: SITA, Diana Černáková
Robert Fico, Ján Richter, Peter Kažimír Predseda vlády Robert Fico (vpravo), minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a minister financií Peter Kažimír informujú o stave Slovenska.

Debaty o novej podobe Európskej únie očakáva Fico na jeseň. "My sme opakovane prejavili náš záujem, dokonca hovoríme, že to je národnoštátny záujem Slovenskej republiky, byť v takomto jadre, a nielen byť v ňom, ale byť aj pri tvorbe rozhodnutí, ktoré toto jadro budú v budúcnosti tvoriť a súčasne veľmi otvorene hovoríme, byť v jadre nebude zadarmo – tak ako to bolo pri vstupe do EÚ v roku 2004, " uviedol premiér.

Robert Fico sa rozhodol zvolať na stredu 23. augusta rokovanie vlády. Rokovať sa bude ale iba o jednom bode. „Sú body programu, ktoré znesú odklad, ale o jednom musí kabinet rokovať. Ide o schválenie mandátu pre predsedu vlády na stredajšie stretnutie premiérov Slovenska, Česka a Rakúska s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v rakúskom Salzburgu“, uviedla hovorkyňa predsedu vlády Beatrice Szabóová.

Koaličná strana Most-Híd víta tento ústretový krok premiéra, ktorý sa rozhodol zvolať vládu len s jedným neodkladným bodom programu, informovala hovorkyňa strany Klára Debnár. O ostatných plánovaných bodoch sa bude rokovať až po vyriešení koaličnej krízy, dodala.

Za rozpočtovú disciplínu a výsledky v tejto oblasti nám prejavujú rešpekt európski politici už niekoľko rokov, povedal Fico. Pripomenul najnižší rozpočtový deficit Slovenska v histórii a uviedol, že vláda pracuje na jeho ďalšej konsolidácii. Dve alebo tri podmienky, ktoré budú potrebné pre vstup do jadra, má vláda naplno pod kontrolou, uviedol Fico.

"Bez udržania finančnej disciplíny sa nemôžeme naplno pustiť do napĺňania sociálnych priorít, pretože by sa nám rozsypali verejné financie, a to by bola cesta ku Grécku, a to by nebola cesta k Nemecku a Francúzsku, ktoré síce pán Sulík označuje za okresnú ligu, ale pre nás Nemecko a Francúzsko okresnou ligou určite nie sú.

Robert Fico zároveň vyjadril plnú podporu a „absolútnu dôveru“ ministrom Kažimírovi a Richterovi pri ich práci, súčasnej i budúcej. Nejde totiž podľa Fica len o kondíciu slovenskej ekonomiky, ale aj o aktívne kroky vlády, ktoré sa na podpísali pod úspech Slovenska.

Pripomenul, že nezamestnanosť prestala byť problémom Slovenska a dosahuje najnižšie čísla v histórii. Priemerný rast reálnych miezd za ostatné štyri roky dosiahol tri percentá. V závere roka by priemerná hrubá mzda podľa Fica mala prekročiť hranicu 1 000 eur. Najvýraznejšie rastú mzdy v priemysle a tento rast pociťuje aj verejná správa.

„Začíname mať s tým problémy v štátnej správe, lebo nám súkromná sféra začína sťahovať zamestnancov zo štátnej správy. My si uvedomujeme, napriek tomu, že sme dosiahli dohodu o raste miezd, že táto téma nás v rokoch 2018 – 2019 čaká a budeme musieť reagovať aj na zlepšenie sociálneho postavenia zamestnancov v štátnej správe a vo verejnej sfére.“

Viac pre opatrovateľov, stop nižšej dani zo mzdy

Fico povedal, že vláda si uvedomuje, že dobrý stav ekonomiky, ktorá má tento rok vzrásť o 3,5 percenta a v ďalších rokoch aj s príchodom Jaguaru sa rast ešte zrýchli, by mali viac pocítiť obyvatelia. „Minister práce príde s opatreniami, ktoré sa pretavia do rastu životnej úrovne ľudí,“ povedal premiér. Vláda chce ďalej zvyšovať príspevok pre opatrovateľov, ktorí sa starajú napríklad doma o chorých príbuzných. „Cieľom je, aby ich príjem bol na úrovni čistej minimálnej mzdy,“ dodal minister práce Ján Richter.

Smer navrhol aj rast príplatkov za prácu cez víkendy a v noci. Ďalším opatrením je navrhovaný rast minimálnej mzdy z tohtoročných 435 na 480 eur mesačne. Opatrenie pocítia najmä firmy. Štátna kasa zároveň bude musieť vynaložiť viac na minimálne platy v zdravotníctve, získa však na vyšších odvodoch z platov.

Kažimír naznačil, že dohoda zatiaľ nie je na znížení dane z platov zamestnancov, keďže by to prinieslo výpadok pre samosprávy. Strana Most- Híd navrhla zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane z 3¤803,33 eura na 4 650 eur ročne. Pomohlo by to všetkým 2,3 milióna pracujúcim vrátane zamestnancov aj živnostníkov, pričom priemernému zamestnancovi by sa ročný príjem zvýšil o 160 eur.

Samosprávy by však museli ročne oželieť 300 miliónov eur, keďže opatrenie by sa dotklo dane z príjmu fyzických osôb, z ktorej výnos ide celý samosprávam. „Potrebujeme konsenzus, aby súhlasili samosprávy a tento konsenzus tu nie je,“ povedal Kažimír. Zvažovalo sa, že výpadok bude štát obciam kompenzovať z vyšších iných daňových príjmov, tieto plány však naštrbila posledná daňová prognóza, ktorá ukázala prekvapujúci výpadok na daniach z príjmov firiem.

Bude rozpočet na rok 2018 úsporný?

Ako naznačil premiér Fico, pripravovaný rozpočet verejných financií na rok 2018 sa zrejme zameria najmä na znižovanie deficitu verejných financií. V koalícii zástancovia väčšej výstavby diaľnic, nižších daní pre firmy či ľudí polemizovali o tom, že deficit by nemusel klesať tak rýchlo a prednosť by malo dostať viac projektov pre ľudí a regióny, ktoré by neskôr ešte silnejšie rozbehli ekonomiku.

Tento rok má byť deficit na úrovni 1,3 percenta výkonu ekonomiky a plán na rok 2018 je 0,44, čím má deficit vo finančnom vyjadrení klesnúť o 700 miliónov eur. Išlo by o jednu z najväčších položiek, ktorá sa v rozpočte medziročne zmení. Ďalší rok 2019 má byť deficit nulový. Napriek úsporným plánom chce Smer v rozpočte na rok 2018 pridať opatrovateľom, SNS zase hovorí napríklad o rozvoji kúpeľníctva a 13. a 14. platoch. (Viac o návrhu SNS k vyplácaniu 13. a 14. platu čítajte v článku: SNS o 13. a 14. plate: Nepovinné, so stropom. Kažimír to vidí zatiaľ ako polotovar..)

Z ďalších opatrení sa v rozpočte na rok 2018 počíta naďalej s vyplácaním materskej dávky takmer do výšky 100-percentného pôvodného platu, pokračovať budú vianočné penzie, zvýšiť sa má príspevok na dochádzanie za prácou či podpora nájomného bývania. Najväčšia polemika sa očakáva v tom, ktoré úseky nových diaľnic dostanú prednosť, keďže eurofondy na diaľnice sa do roku 2020 minuli a začať stavať nové úseky sa už musí za štátne.

„Na rozpočtovú disciplínu sa bude hľadieť ako na jednu z prvých podmienok účasti v jadre EÚ,“ povedal k ambíciám Slovenska v EÚ po roku 2020 premiér Fico. Niektorí ekonómovia zase upozorňujú vládu na to, že môže prísť kríza a preto vraj treba už teraz znížiť výdavky. „Pripravujeme sa na prípadnú krízu tým, že sa blížime k vyrovnanému rozpočtu. Teraz sme však vo fáze prehrievania ekonomiky, nie krízy,“ dodal minister financií Peter Kažimír.

Firmám chýbajú ľudia, aj keď pokles nezamestnanosti na druhej strane cez ušetrené dávky pre nezamestnaných a vyššie odvody z platov z väčšieho počtu zamestnaných plní štátnu kasu.

214 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Robert Fico #SNS #Most-Híd #vláda SR #koaličná kríza #jadro EÚ