Ekonomické modely padajú, šéf ECB Draghi obhajoval netradičné metódy

Nekonvenčná menová politika je úspešná, Európska centrálna banka (ECB) ale stále musí bojovať s nepochopením svojich relatívne nových menových nástrojov. V Nemecku to v stredu povedal prezident ECB Mario Draghi, ktorý súčasne varoval pred unáhlenou reakciou na novú realitu. Voči postupu ECB po finančnej kríze sa predtým často ohradzoval najmä šéf nemeckej centrálnej banky.

23.08.2017 17:24
debata (3)

Draghi povedal, že centrálne banky musia svoje kroky starostlivo zvažovať a prestať obhajovať zastarané postoje. Paralelne však musia skúmať a spoznávať princípy fungovania nových nástrojov menovej politiky, povedal Draghi na stretnutí s laureátmi Nobelovej ceny v nemeckom meste Lindau.

Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi... Foto: Reuters, Arnd Wiegmann
Mario Draghi, ECB Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi vystúpil s obhajobou nekonvenčnej politiky banky na stretnutí s laureátmi Nobelovej ceny v nemeckom meste Lindau.

ECB v súčasnosti čelí situácii, keď silný hospodársky rast sprevádza relatívne slabá inflácia. Táto kombinácia vyvoláva otázky nad platnosťou starších téz o inflácii, nad jej vzťahom k zamestnanosti a nad možnosťami centrálnych bánk ovplyvňovať rast cien.

Draghi poukázal na dávne slová ekonóma Johna Maynarda Keynesa, že keď sa zmenia fakty, treba uvažovať inak. „Iste, pre tvorcov menovej politiky to nie je také jednoduché. Preto nám pomáha výskum, aby sme rozhodli, či zmena faktov si vyžaduje reakciu menovej politiky, alebo aby sme to takpovediac prehliadli. Musíme si uvedomiť, že naše vedomosti majú biele miesta,“ dodal podľa agentúry Reuters.

ECB ale v tomto ohľade nie je jediná. Napríklad zápis z posledného zasadnutia menového výboru americkej centrálnej banky (Fed) ukázal, že niektorí bankári pochybujú nad platnosťou daných modelov, keď inflácia nedokáže zrýchliť, napriek takmer plnej zamestnanosti a takému rastu ekonomiky, aký prevyšuje jej potenciál.

Aké opatrenia prijať, to sa Draghi bude musieť rozhodnúť na jeseň, pretože platnosť programu nákupov cenných papierov ECB, ktorý má podporiť infláciu, vyprší koncom roka. Centrálni bankári sa musia dohodnúť, či budú pokračovať, alebo treba nákupy utlmiť.

Hospodársky rast v eurozóne je najrýchlejší od roku 2011 a nezamestnanosť klesla na osemročné minimum. Miera inflácie sa ale zrejme bude aspoň do roku 2019 pohybovať pod dvojpercentným inflačným cieľom ECB.

Nekonvenčnú menová politika Draghi obhajuje. Ustála totiž hospodárske šoky a ukázala, že centrálne banky sú schopné ekonomiku ovplyvňovať, aj keď sú úrokové sadzby blízko nuly.

„Opatrenia, ktoré boli v posledných desiatich rokoch prijaté v oblasti menovej politiky, regulácie a dohľadu, viedli k tomu, že svet je teraz odolnejší. My by sme sa ale mali stále pripravovať na nové úlohy. Je zrejmé, že tieto opatrenia podporili ekonomiku a infláciu tak v eurozóne, ako aj v Spojených štátoch,“ povedal Draghi.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #Mario Draghi