Slovensko nevyužíva svoj 'ovocinársky' potenciál. Ľudia si za jablká či hrušky priplatia

, 27.08.2017 12:00

Slovensko druhý raz po sebe zoberie slabú úrodu ovocia. Postarali sa o to aprílové mrazy, ktoré zničili úrodu prakticky v celej Európe.

Aj preto musia spotrebitelia rátať s tým, že v jeseni si za jablká či hrušky priplatia v porovnaní s vlaňajškom o 10 až 15 percent viac. Klimatická zmena, ale aj nízka miera sebestačnosti v ovocí si vyžadujú novú ovocinársku stratégiu.

Slovensko je plné ovocinárskych paradoxov. Krajina, ktorá má spolu s Rakúskom, so Švajčiarskom či severným Talianskom jedny z najlepších podmienok na pestovanie ovocia mierneho podnebného pásma, hriešne nevyužíva svoj potenciál.

Moderné ovocinárstvo je ukážkou dobre zvládnutých najmodernejších poznatkov, je o o neustálom sledovaní informácií nielen o počasí, ale aj o ponuke a dopyte na trhu s ovocím.
šéf Ovocinárskej únie Marián Varga

Ročne slovenskí ovocinári dopestujú len čosi viac ako 50-tisíc ton ovocia, teda len jednu tretinu z toho, čo obyvateľstvo vyše päťmiliónovej krajiny skonzumuje. V dovoze stotisíc ton ovocia sú najmä jablká. Nie je to len bravčové mäso, ale aj ovocie, ktoré zvyšuje zápornú obchodnú bilanciu v potravinách a agrokomoditách.

Silné aprílové mrazy znivočili úrodu ovocia druhý raz po sebe. Ľudia si kladú otázku, či má vôbec zmysel pestovať ovocie, keď sa zvyšuje frekvencia extrémnych prejavov počasia. Má, lenže ovocinárstvo musí stáť na úplne iných základoch ako to súčasné. Nejde len o technologické prezbrojenie sadov, v ktorých budúcnosť patrí digitalizácii, ale po novom treba organizovať aj vzťahy medzi samotnými ovocinármi a tiež medzi ovocinármi a obchodom.

Obrazom súčasnej reality je pokles výmery intenzívnych produkčných sadov. Kým ešte v deväťdesiatych rokoch sa ich plochy pohybovali na úrovni okolo 16-tisíc hektárov, v súčasnosti klesli zhruba na 2¤500 hektárov. Počet ovocinárskych fariem padol zo 700 na 430, no iba 50 z nich viac či menej spĺňa kritéria modernej ovocinárskej farmy. Nie je to príliš optimistický obraz odvetvia, ktoré by mohlo zamestnať stovky, možno tisíce ľudí.

Ako vyzerá moderný sad

Skutočnú výkonnosť najlepšie preveria extrémne klimatické podmienky. Je najjednoduchšie zvaliť všetko na mrazy, krúpy, víchrice spojené s ľadovcom. Šéf Ovocinárskej únie Marián Varga hovorí, že proti výčinom počasia sa dá pomerne efektívne brániť.

Šéf Ovocinárskej únie Marián Varga hovorí, že...
Šéf Ovocinárskej únie Marián Varga hovorí, že proti výčinom počasia sa dá pomerne efektívne brániť. Autor: Ivan Majerský, Pravda

To, že nejde o márnu snahu, dokazujú dva najmodernejšie ovocinárske podniky, ktoré sú vybavené účinnou protimrazovou ochranou. Tá nie je založená na sviecach, ale napríklad závlahách. Plantex Veselé a Danubius Fruct v Dunajskej Lužnej vlani vďaka tomu zabezpečili zo svojich sadov viac ako polovicu slovenskej produkcie ovocia!

Spotrebitelia musia rátať s tým, že cena ovocia bude postupne rásť. Nepochybne prídu roky, keď sa objaví nadúroda a akcie prinesú výrazný pokles cien, no fakt, že do založenia moderného sadu treba investovať okolo 50-tisíc eur priemerne do jedného hektára (!), sa nevyhnutne musí premietnuť do ceny jabĺk či čerešní.

V tejto investícii sú zahrnuté náklady na kvalitnú prípravu pôdy a jej vyhnojenie na celú dobu životnosti sadu. Je to aj už spomínaná závlaha, slúžiaca jednak na transport vody a presne nadávkovaných živín počas vegetácie, jednak ochraňujúca kvitnúce stromy pred náhlymi vlnami mrazivého vzduchu. Súčasťou moderného sadu sú oporné konštrukcie so sieťami, ktoré chránia stromy pred ľadovcom alebo v prípade čerešní dažďom, ktorý môže znehodnotiť dozrievajúce plody.

„Moderné ovocinárstvo je ukážkou dobre zvládnutých najmodernejších poznatkov, je o o neustálom sledovaní informácií nielen o počasí, ale aj o ponuke a dopyte na trhu s ovocím,“ hovorí Marián Varga. Jedným slovom dodáva, že „predstava o tom, že zasadím strom a potom si počkám na úrodu, je dávno prekonaná.“

Jarný mráz poškodil ovocie v mnohých...
Jarný mráz poškodil ovocie v mnohých slovenských sadoch. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Zradný vlastný piesoček

Slovenské ovocinárstvo sa potrebuje zjednocovať, združovať, aby ovocie, ktoré vyprodukuje, mohlo preniknúť do veľkých obchodných sietí.

Plantex či Danubius Fruct alebo niektoré ovocinárske družstvá vybočujú z radu veľkosťou svojich sadov. Intenzívne však možno pestovať ovocie aj na menších výmerách, dvoj- či päťhektárových. Aby takéto malé rodinné podniky prežili, potrebujú sa združovať do odbytových organizácií – družstiev, ktoré sa môžu stať partnermi veľkých obchodných sietí.

Takým je napríklad Boni Fructi, ktoré zoskupuje tri veľké ovocinárske podniky a štrnásť malých producentov ovocia. Žiaľ, krajina, ktorá bola kolískou európskeho družstevníctva, mu stále dáva košom.

Je Slovensko schopné naštartovať oživenie ovocinárstva? Máme unikátneho výrobcu škôlkarského materiálu, ktorý je schopný hravo dotovať novú výsadbu. Plantex Veselé vyrába ročne dva milióny stromčekov! Deväť z desiatich ide na export. Pre zaujímavosť, celosvetová produkcia sa pohybuje na úrovni 50 miliónov výpestkov, ak Slovensko vyprodukuje z tohto množstva štyri percentá, je to ukážka obrovského ovocinárskeho potenciálu našej krajiny.

To, čo stále nezvládame, je však samotná organizácia pestovania ovocia. Časť dotačných zdrojov míňajú podniky, ktoré sa tvária, že sú ekologicky orientované, ale v skutočnosti veľa ovocia nevyprodukujú. Podľa niektorých odhadov môže ísť až o tritisíc hektárov sadov. Je najvyšší čas naliať si čistého vína do pohára.

Času niet nazvyš

Ešte na prelome minulého a tohto storočia mierili tisícky Slovákov do talianskych sadov či na jahodové plantáže vo Veľkej Británii. Dnes slovenskí ovocinári nevedia zohnať do svojich sadov ľudí nielen na zber, ale ani na rez, prebierku a iné ručné práce.

Tradičné rezervoáre brigádnikov zo slovenských severných a východných periférií sa vyčerpali, a tak v sadoch pracujú Ukrajinci, Srbi či Rumuni. Štát však absolútne neprihliada na špecifiku ovocinárstva a rôznymi administratívnymi požiadavkami strpčuje život ovocinárom.

O desať rokov vstúpi do sadov digitalizácia. V ovocinárskej praxi to znamená, že o každom strome bude záznam v počítači a že ovocinárske roboty stromy orežú, urobia prebierku a oberú aj úrodu. Je Slovensko orientované na výrobu automobiliek schopné zachytiť tento trend, ktorý si nepochybne vyžiada veľké investície?

Malo by, ak nie, prepadne sa až na zopár ovocinárskych oáz do ovocinárskeho praveku. Alebo sa potom presadí iný scenár. Dobrý pôdnoklimatický potenciál krajiny využijú zahraniční investori. Veď Slovensko túži byť v jadre Európy, a byť v jadre znamená integrovať sa doň. Na modernizáciu ovocinárstva nám veľa času nezostáva, ale nádej ešte stále žije.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úroda #Potraviny #poľnohodpodárstvo #pestovanie jabĺk #ovocinárstvo #ovocie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Kytica Zimona 16

Kytica Zimona 16

39,99
Sweet ružové ľalie

Sweet ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk