Aby sa ceny nemenili, musel by Jahnátek osekať regulovanú časť ceny na distribúciu, prenos či v prípade elektriny dotácie na obnoviteľné zdroje alebo uhlie.
Na vyššie ceny energií na pražskej burze poukázal aktuálne práve Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Jahnátek pripustil zdražovanie už pri svojom nástupe do funkcie. V prípade, ak sa ceny na burzách pohnú, „bude sa to musieť akceptovať“, tvrdil vtedy. O raste cien elektriny od roku 2018 píše ÚRSO aj v správe, ktorá hodnotí predchádzajúce regulačné obdobie.
Teraz však regulátor tvrdí, že chce zatiahnuť za všetky svoje páky, aby ceny udržal v terajších medziach. „ÚRSO momentálne pracuje na tom, aby pri maximálnom využití regulačných nástrojov dokázal zabezpečiť stabilné koncové ceny elektriny pre slovenské domácnosti,“ povedal hovorca úradu Radoslav Igaz. Takzvaná silová elektrina má 33-percentný podiel na koncovej cene elektriny pre domácnosti. Pričom ostatné zložky ceny sú regulované.
Zdraženie hrozí aj pri plyne. Medziročne prišlo k miernemu nárastu trhových cien plynu. Pri cene plynu zohľadňuje regulátor 12-mesačné priemery ceny komodity na burze. „ÚRSO nepredpokladá nárast ceny plynu pre slovenské domácnosti,“ povedal Igaz.
Pred nárastom cien elektriny a plynu od januára budúceho roka, v prípade, ak nepríde k zmene regulačného vzorca, varujú aj dodávatelia energií. Podľa prepočtov spoločnosti Slovakia Energy by zdraženie komodity mohlo potiahnuť ceny elektriny o dve percentá, ceny plynu by mohli poskočiť o dve až tri percentá.
Regulátor tlačí dlhy pred sebou
Pre výpočet koncových cien pre domácnosti v tom-ktorom roku je rozhodujúci aritmetický priemer denných cien elektriny na burze za prvý polrok predchádzajúceho roku. Pričom v cene na účtoch pre odberateľov tvorí asi tretinu z výslednej sumy. Tá bude pre rok 2018 vychádzať z prvého polroka tohto roka, keď sa ceny na burzách pohybovali okolo 31 až 33 eur za megawatthodinu. Koncové ceny v tomto roku počítajú s trhovou cenou elektriny vo výške okolo 28 eur za megawatthodinu. Vlani sa totiž ceny komodity dostali až pod hranicu 27 eur za megawatthodinu.
Okrem samotnej ceny komodity sú dôležité aj ďalšie poplatky. Medzi inými tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) – aktuálne 26,20 za megawatthodinu bez DPH. Tá zahŕňa nielen sumu na podporu baníctva, ale aj peniaze na podporu obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti totiž musia distribučné spoločnosti vykupovať zelenú elektrinu prednostne za vyššiu cenu, ako je cena elektriny vyrobenej z klasických zdrojov. Rozdiel sa čiastočne premieta do účtov domácností práve cez TPS. Na výrobu zelenej elektriny ide 17,57 eura za megawatthodinu bez DPH z peňaženiek odberateľov.
No nie všetky poplatky sa do cien zahrnuli a regulačný úrad tlačí pred sebou dlh. Nie je jasné, ako a kto to uhradí. Stredoslovenská energetika – Distribúcia (SSE-D) zverejnila začiatkom tohto roka stratu vo výške okolo 230 miliónov eur, za ktorou je práve podpora obnoviteľných zdrojov a ťažby domáceho uhlia. Straty priznala aj Východoslovenská energetika, ich výšku však nekonkretizovala. Dlhy sa majú opraviť s dvojročným oneskorením. Jahnátek pred svojím zvolením hovoril o sume vyše 400 miliónov eur. Naznačoval vtedy, že plánuje siahnuť na zložku, ktorou sa každý odberateľ skladá na obnoviteľné zdroje energie v takzvanej tarife za prevádzkovanie systému.
Riešenie vidí Jahnátek rovnako ako minister hospodárstva Žiga v presune tarify alebo jej časti z odberateľov na štát. A to v prípade cien pre podniky. Rezort hospodárstva pripravil riešenie, ktoré bolo predložené ministerstvu financií. „V súčasnosti sa so zainteresovanými stranami prerokúvajú možnosti prefinancovania súčastí tarify TPS,“ povedal hovorca ministerstva Maroš Stano. Hovoriť o detailoch by však bolo v súčasnosti podľa neho predčasné.
Vráti sa ističová aféra?
Začiatkom tohto roka vyleteli ceny elektriny niektorým odberateľom aj niekoľkonásobne kvôli zarátaniu rezervovanej kapacity podľa ističa. Zdražela fixná zložka ceny. Tá nezávisí od množstva spotrebovanej elektriny, ale od požadovanej kapacity v sústave – teda ampérovej hodnoty ističa. Nové delenie poplatkov v praxi znamenalo, že s 3-fázovými ističmi a malým odberom mali ľudia platiť o desiatky eur viac. Obce s predimenzovanými ističmi aj tisíce eur. Ceny vtedy stopol premiér. Zostali tak na úrovni z minulého roka.
Vysporiadať sa s ističovým problémom sa pokúsil úrad opätovne v júli, keď do pripomienkového konania zaradil tri vyhlášky o cenách v elektroenergetike, vode a teple pre rok 2018. Tie po spripomienkovaní dal nový predseda úradu stiahnuť. Chýbalo im totiž vyčíslenie ekonomických dosahov, ktoré vyžaduje zákon. „Ich prijatiu musí predchádzať hlbšia, časovo náročnejšia odborná diskusia medzi účastníkmi trhu, ktorých sa zmeny budú dotýkať,“ hovorí Igaz. A tiež presné vyčíslenie ekonomických dosahov na odberateľské skupiny.
Na diskusiu však podľa riaditeľa predaja Slovakia Energy Jiřího Koudelu nie je čas. „Aby sa dalo hovoriť o nejakom cenovom rozhodnutí a poriadnom schvaľovacom procese, vyhláška musí byť platná do 30. septembra,“ hovorí. To znamená, že v prípade, ak úrad nestihne vypracovať nové znenie vyhlášok a tiež ich schváliť, budú aj od januára 2018 platiť ceny podľa vzorcov z minulého roka.