Návrh na 13. a 14. platy má veľa nášľapných mín

Návrh SNS na vyplácanie 13. a 14. platov bez odvodov a daní obsahuje v sebe zatiaľ príliš veľa rizík. Hlavnou otázkou je, ako systém nastaviť tak, aby doň prispeli firmy aj štát a naplno z neho profitovali len a len zamestnanci. Napríklad úspešné IT firmy vyplácajú mimoriadne platy už teraz, a preto by na novinke mohli ušetriť na úkor štátu tak, že hrubú odmenu mierne znížia. Zamestnanec potom dostane len o niečo viac a firma ušetrí na odvodoch a daniach.

04.09.2017 16:00
Obchodná Foto:
Trinásty a štrnásty plat nemusia znamenať nárast príjmov zamestnancov. Ilustračné foto.
debata (33)

Otázkou tiež je, či by menšie firmy v hladových dolinách špekulatívne ľuďom neznížili pravidelnú mzdu s tým, že neskôr im to bez odvodov doplatia na 13. a 14. platoch. Tie majú byť vyplácané maximálne na úrovni priemernej mesačnej mzdy.

Opatrenie môže byť pre firmy aj motivačné a ľuďom pri dobrom nastavení môže priniesť viac. Otázka však je, aká bude miera zneužitia firmami. Dosahy vypočítané nie sú, a tak sa v rezorte financií s novinkou nepočíta skôr ako v roku 2019.

Otázka tiež je, ako hlboko by spomínaná zmena v roku 2019, rok pred parlamentnými voľbami, načrela do štátnej kasy. Navyše Most – Híd navrhuje zvýšiť čisté mzdy cez rast nezdaniteľného minima. Uskutočniť aj návrh Mostu – Híd, aj SNS a navyše pridať viac aj penzistom, učiteľom, rozostavať viaceré nové diaľnice, znížiť deficit verejných financií z tohtoročných 1,3 percenta výkonu ekonomiky na nulu môže byť pre štátnu kasu neúnosné.

SNS: Je smutné, že sa už hovorí o zneužívaní

SNS ponúkla 13. a 14. platy bez daní a odvodov ako súčasť opatrení na doplnenie vládneho programu. Návrhy zbiera koaličná komisia aj od Smeru a Mostu – Híd. Premiér Robert Fico povedal, že koalícia uskutoční také opatrenia, ktoré sa budú dať urobiť popri znižovaní deficitu. Nízky deficit je podľa premiéra potrebný nato, aby Slovensko splnilo kritériá na vstup do jadra EÚ po roku 2020.

To, že sa hovorí o rizikách 13. a 14. platov, sa SNS nepáči. "Je smutné, že zákon ešte nie je ani uvedený do praxe a už sa zamýšľame nad otázkami, ako zabránime tomu, aby zamestnávatelia umelo neznižovali pôvodné platy zamestnancom, a teda sa dopúšťali určitého morálneho prešľapu, respektíve morálneho podvodu,“ povedala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Na Slovensku pôsobiace firmy sú roky známe využitím každej legálnej možnosti na zaplatenie čo najnižších daní a odvodov. Cena práce je totiž viac ako polovicou zaťažená daňami a odvodmi. Šikovní účtovníci preto v budúcnosti môžu využiť dieru spôsobenú zrušením daňového aj odvodového 13. a 14. platov.

"Popravde neexistuje zákon, ktorý by znemožnil zamestnávateľom robiť takéto morálne podvody. Ministerstvo financií SR samozrejme analyzuje možnosti, ako ustanoviť, aby k takýmto konaniam zamestnávateľov nedochádzalo a nebolo v neprospech ich zamestnancov,“ dodala Škopcová.

Reálny termín? Najskôr v roku 2019

Podľa predstáv SNS sa má 13. plat vyplácať 15. júna a 14. plat 15. decembra. Ministerstvo financií ako reálny termín vidí až rok 2019, keď má prísť k elektronickému zavedeniu ročného zúčtovania daní a odvodov, čo štátu umožní lepšie kontrolovať vyplácanie 13. a 14. platov. V SNS s masívnym zneužívaním 13. a 14. platov nepočítajú a veria v úprimnú snahu zamestnávateľov zvyšovať platy svojich ľudí.

"Predpokladáme, že keďže je 13. a 14. plat dobrovoľný, zamestnávateľ budem mať úprimný záujem vyplatiť tento plat nad rámec pôvodného platu zamestnanca bez toho, aby vykonával akékoľvek úpravy na plate zamestnancovi smerom nadol,“ uviedla Škopcová.

Trináste aj štrnáste platy sú jednoznačne nesystémový prvok v slovenskom daňovom systéme podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža. "Ak budú povinné, spôsobia obrovský výpadok v štátnom rozpočte.

Ak budú dobrovoľné, tak potom načo ich vôbec zavádzame, keď dnes už prosperujúce firmy takéto odmeny svojim zamestnancom platia. Pritom práve pri štátnych zamestnancoch s platmi pod úrovňou minimálnej mzdy malo zmysel diskutovať o vyplácaní 13. a 14. platov,“ povedal.

Pomoc od štátu potrebujú ľudia s nízkymi príjmami

Trináste platy aj štrnáste platy majú byť oslobodené od daní a odvodov. Zároveň obidve jednorazové odmeny nemôžu byť vyššie, ako je priemerná mzda zamestnanca. Napríklad úspešný počítačový programátor minulý rok pracoval za priemerný plat 1600 eur v hrubom. V tejto sume je zarátaný 13. aj 14. plat vo výške 1370 eur a 1390 eur v hrubom.

Čistý príjem zamestnanca z obidvoch odmien spolu predstavoval sumu 2056 eur. Zároveň mzdové náklady firmy po započítaní daní a odvodov predstavujú spolu sumu 3731 eur.

Po novom bude môcť firma vyplatiť zamestnancovi dva mimoriadne platy oslobodené od daní a odvodov. Strop pre túto odmenu má byť stanovený vo výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca a zamestnanec tak môže v lete dostať mimoriadnu odmenu 1600 a rovnakých 1600 eur môže dostať aj v zime.

Po zavedení odvodovo daňovej výnimky čistý príjem zamestnanca stúpne z 2056 eur na 3200 eur. Zároveň sa aj znížia mzdové náklady na takto vyplatené 13. a 14. platy zo súčasných 3731 eur na 3200 eur. V danom prípade zamestnanec na zavedení výnimky zarobí 1144 eur a samotná firma ušetrí 521 eur.

Riziká 13. a 14. platov bez daní a odvodov

  • Tieto mimoriadne mzdy majú byť vyplácané dobrovoľne a v praxi nemusia priniesť ľuďom viac peňazí
  • Návrh SNS je, aby sa 13. plat vyplácal v júni a 14. v decembri, a to maximálne na úrovni priemernej mesačnej hrubej mzdy
  • Úspešné firmy napríklad z IT odvetvia vyplácajú dané benefity už teraz a tak len na úkor štátnej kasy ušetria na odvodoch a daniach
  • Menšie firmy môžu ľuďom znížiť pravidelný plat a ako kompenzáciu zaviesť 13. a 14. plat, čím opäť ušetria na úkor štátu
  • Je otázne, či bude mať štátna kasa peniaze na to, aby aj štátni zamestnanci dostali mimoriadne mzdy
  • Štát bude mať nižšie príjmy z daní aj odvodov a stále nie je vypočítaný dosah na štátny rozpočet a ani dosah na ľudí
  • Napriek zníženiu mzdových nákladov firiem nemusia bežní zamestnanci dostať viac peňazí

"Dá sa diskutovať o zásahoch štátu, ktoré sú zamerané na zvyšovanie príjmov najslabšie zarábajúcich ľudí, ale zvyšok je naozaj najlepšie nechať na samotnom trhu práce. Navyše pre čoraz masívnejší odchod ľudí do penzie firmy budú nútené preplácať kvalifikovaných zamestnancov a pri nich aj bez zásahu štátu bude narastať tlak na zvyšovanie miezd,“ uviedol Baláž.

Firmy: Ide o zbieranie politických bodov

Zo zavádzania 13. a 14. platov nie sú nadšení ani samotní zamestnávatelia. "Odmietame, aby sa pracovná legislatíva zneužívala na zbieranie politických bodov. Žiaľ, deje sa to čoraz častejšie a tento negatívny trend sa týka koalície aj opozície. Dôležité zmeny majú byť v prvom rade témou odborných diskusií sociálnych partnerov,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Ten sa zatiaľ nevie jednoznačne vyjadriť k 13. a 14. platom. "Najprv potrebujeme vidieť paragrafové znenie zákona a až potom budeme vedieť povedať, ako tieto zmeny dopadnú na zamestnávateľov. Ak naozaj vyplácanie 13. aj 14. platov bude dobrovoľné, tak potom to na podnikateľské prostredie nebude mať žiadny dosah a je otázne, načo sa vôbec prijíma takáto zmena,“ dodal Hošták.

Podľa neho firmy, ktoré aj dnes vyplácajú 13. aj 14. platy, to budú robiť aj naďalej, a tie, ktoré si to nemôžu dovoliť, nezmenia svoje správanie ani po zavedení daňovej a odvodovej výhody.

"Ministerstvo financií a ministerstvo práce analyzujú dosah na štátny rozpočet,“ uviedla Škopcová. No s plošnými mimoriadnymi odmenami pre štátnych zamestnancov sa zatiaľ príliš nepočíta. "Bol by to extrémny atak na štátny rozpočet. Na druhej strane zamestnanec ako zamestnanec,“ dodala Škopcová.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #riziká #trinásty plat #štrnásty plat