Farmár, ktorý má supervýnosy z menej úrodnej pôdy

Revolúcie menia ľudské osudy, stavajú pred ľudí neočakávané výzvy. Príbeh poľnohospodárskeho inžiniera Jána Jelena hovorí o tom, ako na Slovensku vznikali a upevňovali sa prvé rodinné farmy. Z rôznych dôvodov sa Slovensko nestalo typickou farmárskou krajinou, akou je Rakúsko.

05.09.2017 07:00
debata (12)

Aj farmy, ktoré u nás vznikli, sú iné ako rakúske, mnohonásobne väčšie, pretože prevzali buď sčasti, alebo postupne celé skrachované družstvá. Prostredie, historická skúsenosť, ale aj osobné kvality, profesionálne znalosti a podnikateľská guráž sa jednoducho premietajú do podnikania na pôde.

Do takejto skratky by sa dal vtesnať príbeh Jána Jelena, jeho manželky Magdy a ich troch detí. Dospeli s farmou, začiatky ktorej položili v roku 1992. Vtedy mal Ján Jelen 25 rokov a plán, že bude slobodným hospodárom na rodičovskej pôde. Odvtedy uplynulo jedno štvrťstoročie a farma, ktorá začínala na dvoch hektároch pôdy, sa rozrástla na takmer 600-hektárové hospodárstvo.

Ján Jelen sa vypracoval na špičkového pestovateľa obilnín a olejnín, farmára s povesťou najlepšieho pestovateľa sladovníckeho jačmeňa na Slovenska.

Tento titul získal v roku 2016, keď sa blysol úrodou 7,9 tony jačmeňa priemerne z hektára a všetok hurbanovská sladovňa zaradila do prémiovej kvality. Inak len pre zaujímavosť, Ján Jelen dodáva jedno percento všetkej produkcie hurbanovskej sladovne, ktorá spracuje 130-tisíc ton ladára ročne.

Ľahko si odvodiť, koľko farma v Novej Dedine vyprodukuje zlatých zŕn, z ktorých sa varí najznámejšie slovenské pivo Zlatý bažant.

Keď hovoríme o jačmeni, rýchlo sa reč zvrtne na to, z čoho vlastne vyrastajú nadštandardné úrody a kvalita jačmeňa.

Veď aj tohto roku dal jarný jačmeň takmer sedem ton priemerne z hektára. Všimnime si jeden detail. Ján Jelen hospodári na pôdach, ktorých bonita je o polovicu nižšia ako napríklad chotár v Kalnej nad Hronom, kde sú pozemky, ktoré patria k najúrodnejším a najdrahším na Slovensku. Vzdialenosť medzi kalnianskym a novodedinským chotárom je nejakých 20 kilometrov.

Inžinier Ján Jelen, teraz titul zámerne zdôraznime, dobieha hendikep nižšej úrodnosti tým, čomu sa v skratke hovorí dokonalá agrotechnika, výživa a ochrana. Doplnkové vklady, ktorými doháňa prirodzene vyššiu rentu úrodnejšej pôdy, pritom garantujú hospodárstvu zisk, slušné zárobky štyrom zamestnancom. Sú teda dobre rozrátané, maximálne efektívne.

Jánovi Jelenovi už dospel syn Marek. Je informatik a otec v ňom vidí budúcnosť, pretože informatika, počítače sa už zmocnili aj poľnohospodárstva.

Ozaj, aké by asi boli výnosy, keby farma mala k dispozícii najúrodnejšie pôdy?

Táto otázka vlastne hovorí o tom, aké obrovské rezervy má slovenské poľnohospodárstvo. Spočívajú v podstate v manažmente, v riadení všetkých procesov nielen pestovateľských, ale aj ekonomických. Odbočme na chvíľu k ekonomike.

Tú má v rodine pod palcom farmárova manželka Magda. Keď začínali pred štvrťstoročím hospodáriť, dostala výpoveď zo štátnej firmy, a to bola na materskej. Krutosť typická pre porevolučné pomery.

Ťažkosti niektorých ľudí úplne zrazia na kolená, Jelenovci odolali, ich snaha postaviť sa na vlastné nohy, naopak, zocelila. Magda, absolventka strednej ekonomickej školy, diaľkovo popri troch deťoch vyštudovala poľnohospodársku univerzitu.

Chcela viac porozumieť číslam a procesom, ktoré sa odohrávajú na farme a v celom poľnohospodárstve. Podarilo sa jej splniť si veľké predsavzatie – krátko po štyridsiatke promovala.

Dnes je farma Jelenovcov vybavená najmodernejšími strojmi, ktoré umožňujú viesť presné či precízne poľnohospodárstvo. Ján Jelen pracuje so strojmi John Deere. Kamaráti si ho občas doberajú, že by mal dostať zľavu, pretože robí značke najlepšiu reklamu na Slovensku. Veď John Deere je Ján Jelen.

Ján Jelen s manželkou Magdou vybudovali modernú... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Jn Jelen Ján Jelen s manželkou Magdou vybudovali modernú farmu. Patria k špičkovým pestovateľom obilnín aj kukurice.

Keď sa nedávno farmár stretol s generálnym riaditeľom spoločnosti, podali si ruky ako priatelia. Bol to zrejme osud, Markus von Pentz ešte v inej pozícii poradil začínajúcemu roľníkovi Jánovi Jelenovi, aký traktor si má vybrať na svoju farmu.

A poradil dobre. No a keď sa vrátime k tajomstvu úrod, to spočíva v tom, že stroje navádzané družicou napríklad na centimeter presne zabezpečujú dávkovanie hnojív, nedochádza k prekrývaniu už vyhnojených pásov pôdy. Je to efektívne nielen ekonomicky, ale aj ekologické. Rastlina dostane akurátne množstvo hnojív, ktoré dokáže premeniť na zrno.

Jánovi Jelenovi už dospel syn Marek. Je informatik a otec v ňom vidí budúcnosť, pretože informatika, počítače sa už zmocnili aj poľnohospodárstva. Dalo by sa ešte veľa hovoriť o farme Jána Jelena. Je to len malá ukážka úspešnej rodinnej firmy, kde všetci ťahajú za jeden koniec povrazu. Čas nepochybne hrá v prospech takýchto podnikov.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #farma #výnosy #farmár