Situácia pri cenách energií sa síce za posledné roky mierne zlepšila, ale domáce fabriky za elektrinu a plyn stále platia najviac spomedzi okolitých krajín. Podniky ešte pred šiestimi rokmi mali druhú najdrahšiu elektrinu v EÚ a teraz sú ceny na úrovni priemeru celej únie.
Podľa údajov Eurostatu boli vlani priemerné ceny elektriny za 100 kilowatthodín v rámci európskej dvadsaťosmičky na úrovni 11,40 eura. Na Slovensku podniky zaplatili len o čosi menej, 11,10 eura za 100 kilowatthodín.
Pri plyne sme sa dostali nielen na čelo krajín V4, ale aj nad európsky priemer. Kým priemerná cena za 100 kilowatthodín plynu v EÚ bola 3 eurá, slovenské podniky platili 3,10 eura. O nič lepšie na tom nie sú s cenami energií ani slovenské domácnosti. Rovnako ako podniky platia za elektrinu najviac z krajín V4. V európskom porovnaní sme na 10. mieste.
Priemerná cena za 100 kWh bola v krajinách únie v druhej polovici minulého roka 20,50 eura. Na Slovensku to bolo niečo vyše 15 eur za 100 kWh. Pri plyne sme v cenách pre domácnosti medzi krajinami V4 na druhom mieste. O kúsok nás predbehli len Česi.
Presunú sa dotácie do štátneho rozpočtu?
Na privysoké ceny sa podniky sťažujú už dlho. Cenu komodity máme totiž porovnateľnú s krajinami EÚ, no konečné ceny tlačia u nás hore rôzne poplatky za distribúciu či prevádzku siete, ale aj dotácie pre slnečné elektrárne, baníkov či poplatky do jadrového fondu.
Dotácie mnohí ľudia v posledných rokoch príliš neriešili, keďže celková cena klesala vďaka zlacňovaniu komodity na burze. Komodita však aktuálne dražie, čo sa môže prejaviť na budúcoročných cenách.
„Na koncovej cene elektriny má cena samotnej komodity čoraz nižší podiel, pričom distribučná časť je čoraz drahšia, na čo firmy doplácajú,“ hovorí portfólio manažér Magna Energia Martin Semrič. Cena komodity tvorí na Slovensku približne tretinu koncovej ceny.
Komodita je u nás podľa Semriča lacnejšia ako napríklad v Maďarsku či Rumunsku, no slovenské firmy nemajú v porovnaní s tamojšími adekvátne lacnejšiu elektrinu. V Maďarsku vyjde 100 kilowatthodín elektriny na osem eur, v Rumunsku na 7,70 eura. Lacnejšia je však elektrina aj v susednom Česku, Poľsku a Rakúsku.
Problém s privysokou tarifou by mohol vyriešiť napríklad presun časti poplatkov na štátny rozpočet. „V súčasnosti sa so zainteresovanými stranami prerokúvajú možnosti prefinancovania súčastí tarify za prevádzku systému (TPS),“ povedal hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. To, o aký model by išlo, však nekonkretizoval, keďže ho momentálne posudzuje rezort financií.
V Nemecku väčšinu rôznych dotácií platia v cenách obyvatelia – a to až do výšky 85 percent. V susednom Česku zase presunuli 34 percent nákladov na štátny rozpočet.
Podpora pre baníkov aj drahá distribúcia elektriny
Za posledných päť rokov zdvihol regulačný úrad TPS z 15,70 eura za megawatthodinu na súčasných 26,20 eura za megawatthodinu bez DPH. Z toho obnoviteľné zdroje sú na úrovni 17,57 eur/MWh a podpora uhlia 4,3559 eur/MWh.
Práve pre rast TPS nepociťujú odberatelia výraznejšie prípadné poklesy cien elektriny na burzách. Tie išli dole napríklad v minulom roku, keď sa komodita dostala aj pod 27 eur za megawathodinu.
„Odberatelia sa skladajú nielen na podporu zelenej energie, ktorá je celoeurópskym trendom, ale aj na podporu domáceho hnedouhoľného baníctva, čo je zas v priamom rozpore so snahami o ekologizáciu výroby energií,“ dodáva Semrič. Prípadné zrušenie podpory ťažby domáceho hnedého uhlia by odberateľom ušetrilo takmer sto miliónov eur ročne. Aktuálne je tento scenár v hre pre návrh novej smernice, s ktorou prišiel Brusel.
V Česku sú ceny za distribúciu či prevádzku siete pre odberateľov vysokého napätia rádovo nižšie o 30 percent, upozorňuje zase riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela. O jedno až dve eurá za megawatthodinu sú nižšie aj ceny na strane dodávateľov. „Je to dané predovšetkým poplatkami za využitie cezhraničnej kapacity, pretože Slovensko je na rozdiel od Česka dovozcom elektriny,“ hovorí Koudela.
Plyn neťažíme, aj preto je drahý
Najväčšou mierou drahé energie pociťuje energeticky náročný priemysel. „Najvyššou položkou je TPS, ktorou odberatelia prispievajú na podporu obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby a baníkov,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
V minulom roku zaplatili podniky na TPS podľa neho viac ako 560 miliónov eur. V tomto roku by to malo byť viac ako 612 miliónov eur. TPS sa totiž v tomto roku oproti vlaňajšku zvyšovala. „Nie je objednávkou priemyselných podnikov odoberať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, nakoľko s touto elektrinou nemôžu byť konkurencieschopní,“ hovorí Gregor. Riešenie vidí v presune aspoň časti poplatkov na štátnu kasu.
Priemysel sa podieľa viac ako pätinou na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska. „Nesprávne nastavený regulačný rámec preto výrazne oslabuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Možným východiskom je práve zmena regulačnej politiky.
Energeticky náročné podniky môže štát odľahčiť od poplatku na podporu obnoviteľných zdrojov až do výšky 85 percent. Týka sa to však odvetví schválených Európskou komisiou v usmernení o štátnej pomoci na roky 2014–2020. To definuje možný systém podpory energeticky náročného priemyslu. Členské štáty by ho mali aplikovať do konca budúceho roka.
Iná je situácia pri plyne. Významným faktorom, ktorý ťahá ceny dole či hore, je objem domácej ťažby plynu. V Poľsku či Maďarsku tvorí domáca ťažba až okolo tretiny ročnej spotreby plynu, čo sa odráža aj v cene. Na Slovensku tvorí ťažba len asi jedno až dve percentá ročnej spotreby plynu.