Ak má Slovensko udržať krok s výkonnými západoeurópskymi chovmi, kde prevažuje strojové dojenie oviec, a so silnou balkánskou konkurenciou, ktorej výhodou je lacnejšia pracovná sila, musí byť jeho ovčiarstvo produktívnejšie. Cestu k tomu otvára nové plemeno slovenská dojná ovca a lepšie organizovaný chov.
Predstava, že v 21. storočí udržíme ovčiarstvo založené na valaskej tradícii, je mylná. Budúcnosť odzváňa ručnému dojeniu, ktoré obdivujú turisti, čo práve idú okolo salaša. Takto chápané ovčiarstvo tu a tam prežije.
No ani na moderných rodinných salašoch, kde budú robiť bryndzu, oštiepky a iné salašnícke špeciality podľa receptov predkov, sa nezaobídu bez strojového dojenia oviec, ktoré odbremení ľudí od monotónnej driny. Ktorý z mladých mužov je dnes ochotný v role valacha dojiť ráno čo ráno a večer čo večer po 110 oviec?
A čo potom veľké bryndziarne, ktoré do roka spracujú stovky kamiónov ovčieho mlieka? Tie potrebujú za partnerov silné ovčiarske farmy s vysokou dojnosťou oviec a produktívnosťou obsluhy. Takéto podniky na Slovensku už máme, a ak má ovčiarstvo prežiť a lepšie využiť lúčny a pasienkový potenciál hornatej slovenskej krajiny, musí ich byť viac.
Vymenili valašky a urobili dobre
Dobrý poľnohospodár nerozumie len pôde, rastlinám a zvieratám, ale citlivo vníma zmeny, ktorými prechádza spoločnosť. Veď spoločnosť – to sú na jednej strane spotrebitelia potravín, ktoré poľnohospodári vyrábajú, ale spoločnosť, to je aj rezervoár pracovných síl, bez ktorých sa nezaobíde nijaké podnikanie, ani to na pôde.
Keď v polovici minulého desaťročia premýšľali v spoločnosti Agro Racio Liptovský Mikuláš, ako ďalej rozvíjať chov oviec, uvedomovali si, že čoraz väčšou bariérou je nedostatok mladých ľudí, ktorí sú ochotní tvrdo pracovať a ešte k tomu v odlúčení od blízkych.
V tom čase už bežal šľachtiteľský program, v rámci ktorého tím docenta Milana Margetina šľachtil produktívnejšie plemeno oviec, než boli zušľachtená valaška a cigája.
Skrížil ich spolu s francúzskym plemenom lacon a východofrízskou ovcou. Tak vzniklo nové plemeno slovenská dojná ovca. A práve na toto plemeno stavili chovatelia v liptovskomikulášskom Agro Raciu.
„Máme veľký chotár o rozlohe 4 100 hektárov, kde na ornú pôdu pripadá ani nie polovica výmery – len 1¤900 hektárov,“ vysvetľuje Vladimír Poliak, konateľ spoločnosti. Spolu s ďalšími dvoma manažérmi Agro Racia Štefanom Janičinom a Pavlom Mäsiarom dobre chápal, že ak im nemajú lúky a pasienky zarásť, musia chovať okrem dobytka aj ovce.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Extenzívny chov v podaní plemena valaška s dojnosťou okolo sto litrov na bahnicu však nezaručoval nijakú perspektívu. Rozhliadali sa po intenzívnejšom dojnom plemene a práve vtedy objavili vo Vikartovciach pod Vysokým Tatrami ucelené 600-kusové stádo slovenskej dojnej ovce.
Písal sa rok 2008, keď Mikulášania vymenili stádo valašiek za vikartovské slovenské dojné ovce, ktoré majú medzi chovateľmi priliehavú skratku – „esdéočky“. Kto by si dral jazyk s takým dlhým názvom. Ak teda počujete, že kdesi chovajú „esdéočky“, vedzte, že sú to slovenské dojné ovce, plemeno, ktoré z domácich fájt oviec dáva najviac ovčieho mlieka.
Začiatkom tohto leta slávnostne vyhlásili v Trenčianskej Teplej „esdéočky“ za uznané plemeno. Boli to práve Mikulášania, ktorí demonštrovali, kam siahajú možnosti tohto plemena. Ich dve stáda bahníc sa vlani blysli najvyššou úžitkovosťou „esdéočiek“ na Slovensku.
Priemerne ročne na jednu dojnú ovcu nadojili 235 litrov, čo znamená, že prekonali štandard tohto plemena o dobrých 80 litrov. Vôbec pritom nejde o malý experimentálny chov, dovedna majú obe dojné stáda 1¤800 bahníc, ktoré vlani vyprodukovali 260-tisíc litrov mlieka.
Laik veľkým a odborným číslam zväčša nerozumie. Ale ak prv od plemena valaška vyrobili Mikulášania zhruba 20 kilogramov ovčieho syra, od „esdéočiek“ zvýšili produkciu na 50 kilogramov priemerne na jednu bahnicu. To vari nepotrebuje komentár.
Vzácne zimné mlieko
Ak sa má na Slovensku obrátiť karta v prospech domácich chovateľov, musia si počínať tak ako v Liptovskom Mikuláši. Všimnime si niektoré detaily.
O celé stádo sa na farmách v Dúbrave a Galovanoch stará len osem ošetrovateľov, na oboch farmách sa dojí strojovo. Ovce, ktoré dávajú počas laktácie aj 1,5 litra mlieka denne, by ani najlepšie trénovaní chlapi nevládali podojiť. Naozaj? Pravdaže áno, ale kde ich vziať? Ani v Liptove, v kolíske slovenského ovčiarstva, ich už nenájdu. Preto namiesto nich prišli stroje.
Samozrejme, že vysoká mliečna úžitkovosť oviec neplynie len z genetických danosti „esdéočiek“, musí byť za ňou na jednej strane dobrá výdatná paša plus prikrmovanie. Na Slovensku ešte v niektorých hlavách prežíva predstava, že ovca je skromné, tzv. doberkové zviera. Lenže ak má ovca dať veľa mlieka, musia byť pasienky dobre živené, prekášané, podsievané ušľachtilými trávami.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
A, samozrejme, treba pamätať aj na kvalitné krmivo počas zimy. Tým sa otvorila cesta k alpskému modelu chovu a k porovnateľnej úžitkovosti.
Ak sa má dosiahnuť dobrý výsledok, musí vládnuť zhoda na úrovni vrcholového manažmentu, lebo do ovčiarstva, práve tak ako do hociktorej inej podnikateľskej činnosti, treba investovať. Nuž a potom je dôležitý deň čo deň profesionálny výkon zootechnikov a ošetrovateľov. Zootechnička Jana Griešová a jej tím rozumie svojej práci, povýšili ju na majstrovskú úroveň.
Mať z mlieka viac peňazí znamená ponúknuť ho aj vtedy, keď ho na trhu niet. Od viac ako 400 oviec produkujú v Agro Raciu tzv. zimné mlieko. Podarilo sa im to aj vďaka tomu, že bahnice privádzajú jahňatá na svet mimo hlavnej sezóny.
Ovce zabrezávajú preto, lebo sú dobre kŕmené po celý rok, majú dobrú kondíciu a naporúdzi sú kvalitné plemenné barany. Za zimné mlieko sú výrazné príplatky.
Krajina hovorí, aký je kto hospodár
Chovať ovce lepšie znamená chovať ich poctivejšie, svedomitejšie a, samozrejme, s fortieľom. Mikulášanom cesta k úspechu trvala osem rokov.
Počas nich strojnásobili stádo bahníc a úmerne tomu aj výrobu mlieka. Na Slovensku máme vyše 800-tisíc hektárov trvalých trávnych porastov. Keď prechádzame naprieč krajinou od východu na západ a z juhu na sever, vidíme, že mnohé z lúk a pasienkov sú opustené a zarastené.
Akoby sme sa báli zeleného bielkovinového potenciálu krajiny, ktorý ovce a dobytok môžu premeniť na kvalitné horské mlieko. Alebo sa veci majú inak a nevieme zorganizovať chov rožného statku úmerne meniacim sa životným podmienkam a predstavám spoločnosti?
V Agro Raciu súbežne s chovom oviec vytvorili aj intenzívne stádo dojných kráv – červených holštýnok – s priemernou ročnou dojnosťou 8 300 kilogramov. A keďže ľuďom práca pri dobytku podobne ako pri ovciach veľmi nevonia, začali chovať plemeno charolais.
Tento mäsový typ dobytka žije v oplôtkach pod holým nebom a dokonale vypasie trávne porasty. Samozrejme, zvieratá treba kontrolovať aj prikŕmiť, ale s minimálnymi nárokmi na ľudskú pracovnú silu. Teraz sa chystá vytvorenie tretieho stáda.
V Agro Raciu dávajú do popredia prácu mladého zootechnika Tomáša Močáryho. Nedávno skončil nitriansku poľnohospodársku univerzitu s cenou dekana za najlepšiu diplomovku, ktorá zhŕňala poznatky o chove dobytka v Agro Raciu.
Žiadna živočíšna výroba neexistuje bez opory v rastlinnej. Tu si zaslúži pozornosť práca šéfa "rastlinky“ Ľubomíra Rakytu. Možno ju merať nielen dostatkom objemových krmív, ale aj výbornými výsledkami v pestovaní obilia – tohto roku mali Mikulášania takmer sedemtonové hektárové úrody pšenice, vyše trojtonové repky. A sú známi aj produkciou kvalitných osív tráv a ďatelinovín.
Agro Racio má priliehavý názov. V tomto poľnohospodárskom podniku sa správajú racionálne a majú celú poľnohospodársku sústavu dobre vyladenú. Liptov je isteže najmä kraj oviec a dobrej poctivej bryndze, ale aj hovädzieho mäsa.
Mohli by sme ho na Slovensku mať spolu s kravským aj ovčím mliekom viac, keby sme hospodárili uvážlivejšie, starostlivejšie a poctivejšie. Ako naši predkovia. S novými technológiami a plemenami, ako ukazuje Agro Racio, by to nemal byť problém.