Koalícia chce odblokovať dlhovú brzdu, opozícia hovorí o divadle

08.09.2017 11:47

Po štvrtkovom neúspešnom opozičnom pokuse na mimoriadnej schôdzi odvolať ministra práce Jána Richtera pokračujú poslanci v programe prerušenej 19. schôdze. V piatok sa pritom vrátili k návrhu koaličných poslancov, ktorým chcú zaviazať finančný výbor, aby vypracoval novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ňou chcú do dlhovej brzdy zapracovať investičnú výnimku na infraštruktúrne projekty.

Pri snahe o uvoľnenie dlhovej brzdy nejde o diaľnice, ale o predvolebné divadlo určené ľuďom v jednotlivých vyšších územných celkoch. Uviedol to v rozprave k návrhu uznesenia nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. Predloženie návrhu tak dáva do súvislosti s blížiacimi sa župnými voľbami, keďže jedným z predkladateľov je aj súčasný župan v Žilinskom kraji a opätovný kandidát Juraj Blanár.

„V tejto miestnosti nesedí podľa mňa jediný človek, ktorý nie je v stave klinického spánku, ktorý si myslí, že naozaj Smeru ide o dostavanie diaľnic,“ vyhlásil Beblavý. Dokazujú to podľa neho doterajšie skúsenosti, keď meškajú takmer všetky realizované dopravné projekty a tendrujú sa aj dvojnásobne drahšie ako za iných vlád či v zahraničí. Okrem toho vláda nemá projekty dostatočne pripravené. „Aj keby ste mali peniaze, aj keby ste mali všetko, tak neviete stavať, ako poukazujú nezávislí experti, lebo nemáte čo,“ dodal.

V tomto názore ho podporil aj poslanec za OĽaNO Eduard Heger. Zaujímavé totiž podľa neho je, že kým zriadenie dlhovej brzdy pred ôsmimi rokmi iniciovali odborníci na rozpočet a financie, s otvorením dlhovej brzdy prichádzajú župani. Cieľom opozičnej kritiky sa však v diskusii často stáva predovšetkým nepripravenosť projektov a neschopnosť vlády budovať dopravnú infraštruktúru. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár hovorí, že si uvedomuje, že cesty treba dostavať, za týchto okolnosti však otvorenie dlhovej brzdy podporiť nechce.

Predstavitelia vládneho Smeru-SD však hovoria o férovej ponuke a o uznesení ako o akomsi mandáte na ďalšiu debatu o príprave konkrétneho zákona. Zmeny majú pritom viacero alternatív, od prechodu z hrubého na čistý dlh, cez zmeny v znižovaní úrovní sankčných pásiem, až po samotnú investičnú výnimku. Podľa šéfa finančného výboru Ladislava Kamenického predkladatelia ponúkli, že by sa z investičnej výnimky, ak by bola zavedená, financovalo iba to, čo je potrebné, efektívne a má prioritu. Zároveň by malo ísť o projekty posúdené Hodnotou za peniaze. Zároveň ponúkli rozhodovanie o financovaní projektov vo výbore, kde by mala polovičné zastúpenie koalícia a opozícia.

Rozprava o návrhu uznesenia pokračuje rozpravou ústne prihlásených poslancov, ktorých bolo viac ako desať.

Prioritou je doprava

V návrhu uznesenia sa pritom v súvislosti s investičnou výnimkou spomína iba výstavba dopravnej infraštruktúry, ktorá by mala byť z možného vyššieho zadlženia financovaná. Prílohou návrhu je zoznam všetkých pripravovaných projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, diskutovalo sa však už aj o železničných projektoch.

Poslanci pritom v júni o tomto návrhu otvorili rozpravu a o návrhu diskutovali, po jednom dni však náhle rozpravu prerušili s tým, že diskusia bude pokračovať v septembri. Poslanec za Smer-SD Juraj Blanár vtedy za predkladateľov tvrdil, že zavedenie investičnej výnimky pre vybrané projekty cestnej infraštruktúry je v období mimoriadne výhodných úverových podmienok rozumným riešením financovania ich výstavby. Opozícia však návrh kritizovala. Tvrdili, že vládna koalícia a predtým vláda samotného Smeru-SD nepresvedčili, že vedia rozumne hospodáriť. Preto podľa opozície požiadavka na uvoľnenie dlhovej brzdy z ich strany nie je oprávnená. Ich vystúpenia často smerovali aj k tomu, že štát má pri súčasných priaznivých ekonomických podmienkach dostatok zdrojov aj na financovanie cestných projektov.

Na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti treba v pléne nájsť ústavnú väčšinu. Opozičné strany SaS a OľaNO-NOVA sa však ešte začiatkom júla vyjadrili, že za uvoľnenie dlhovej brzdy na infraštruktúrne projekty nezahlasujú. Niekoľko dní na to prišiel so svojou predstavou o možných zmenách v dlhovej brzde aj minister financií Peter Kažimír. Prioritou z jeho pohľadu je upraviť ústavný zákon tak, aby sa do úvahy bral namiesto hrubého dlhu čistý dlh, čo by rozviazalo ruky Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity pri financovaní štátneho dlhu. Pri výške dlhu pre potreby zákona by sa tak totiž nebrali do úvahy hotovostné rezervy štátu, ktorý by si tak za výhodných podmienok na trhu mohol požičať viac zdrojov a nebol by obmedzovaný sankciami vyplývajúcimi z dlhovej brzdy.

Táto zmena by však nerozšírila možnosti štátu pri financovaní infraštruktúrnych projektov, ako sa o tom uvažuje v návrhu uznesenia koaličných poslancov. Čo sa týka samotnej investičnej výnimky, jej fungovanie by minister financií Peter Kažimír podmienil vytvorením špeciálneho parlamentného výboru s proporcionálnym zastúpením poslancov podľa výsledkov parlamentných volieb. O jednotlivých projektoch financovaných z investičnej výnimky by tento výbor mal podľa neho rozhodovať dvojtretinovou, teda v podstate ústavnou väčšinou.

Otvorene sa pritom postavil aj proti tomu, aby, ak má byť zavedená, investičná výnimka bola určená len na dopravné projekty. Ako uviedol, v budúcnosti nás totiž čakajú rovnako dôležité debaty napríklad o financovaní obrany, vzdelávania alebo zdravotníctva. Pripúšťa však, že otázka, čo by z investičnej výnimky malo byť financované, je vecou politického konsenzu.

#dlhová brzda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk