Šľachtitelia bojujú so suchom, vymýšľajú nové zrná

, 12.09.2017 12:00

Poľnohospodárstvo sa musí viac oprieť o odrody domáceho šľachtenia. Toto odporúčanie vyplynulo z analýz tohtoročnej o jednu pätinu nižšej úrody obilnín. Podiel domácich odrôd však klesá, hoci v extrémne suchých a horúcich rokoch dávajú oproti zahraničným nielen vyššiu, ale aj kvalitnejšiu úrodu.

O tom, čo sa deje na šľachtiteľskej scéne, hovoríme s popredným šľachtiteľom Gyulom Zalabaiom, ktorý vedie jednu z kolísok slovenského šľachtenia Istropol Solary.

Šľachtenie bolo kedysi výkladnou skriňou slovenského obilninárstva. Má čo ponúknuť aj dnes, keď sa prudko mení charakter počasia?

Má, lenže dva razy nevkročíš do tej istej obilninárskej rieky. V ostatných rokoch došlo medzi pestovateľmi k nezdravému preferovaniu západoeurópskych typov pšeníc, ktoré sú menej odolné proti suchu a vysokým horúčavám počas dozrievania.

Hektárové úrody týchto pšeníc klesli z 8 na 5 až 6 ton, ba aj nižšie. Navyše sklamali kvalitou zrna, keď mali veľmi nízky obsah bielkovín. Vytvorili veľmi drobné zrno a nedajú sa predať ako potravinárske pšenice.

Ako reagovali na extrémne prejavy počasia domáce odrody?

Jednou z čŕt globálneho oteplenia na Slovensku, kde prevláda kontinentálna klíma, je rýchly nástup suchého a horúceho počasia. Odpoveďou naň môžu byť veľmi skoré odrody pšenice. V priebehu troch rokov sme uviedli na trh tri takéto odrody – IS Danubius, IS Spirella a IS Agilis.

Posledné dve sú extra skoré, tak rýchlo dozrievajúce odrody sme ešte na Slovensku nemali. Možno ich žať hneď po zbere repky a agronómov prekvapujú jednak úrodami, jednak kvalitou.

Vysoký výnos a vysoká kvalita obyčajne nejdú ruka v ruke, tobôž keď ide o mimoriadne skoré odrody. Ako ste rozlúskli tento tvrdý oriešok?

V tom je umenie šľachtenia. Spirella a Agilis dávali tohto roku úrody 7,5 až 8 ton z hektára, s veľmi vysokým obsahom bielkovín, a to až na úrovni 16–17 percent!

Na Slovensku dosluhuje generácia šľachtiteľov...
Na Slovensku dosluhuje generácia šľachtiteľov vychovaná pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi. "Žijeme z podstaty a míňame ju," upozorňuje Gyula Zalabai, šéf spoločnosti Istropol Solary. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Na rozdiel od západoeurópskych odrôd vytvorili veľké zrno. Pšenica s takýmito parametrami bola tohto roku zriedkavosťou. Pestovatelia si to všimli a IS Spirella je napríklad na jesenný osev už vypredaná.

Musia sa pestovatelia až popáliť, aby zmenili svoje rutinné správanie?

Dôvodov, prečo sa agronómovia rozhodujú tak alebo onak, je veľa. Zdá sa nám, že nemajú vždy dosť informácií o odrodách, ktoré si vyberú. Je lákavé zasiať veľmi výkonné pšenice.

Tie ich očakávania splnia v dobrom roku, ale v okamihu, keď nastanú stresové podmienky, ako napríklad tohto roku, prichádza veľké sklamanie vyvolané poklesom aj kvalitou produkcie. Nemožno sa spoliehať na to, že rok čo rok budú optimálne podmienky. Realitou v strednej a vo východnej Európe sú, naopak, časté veľmi stresové situácie.

Z toho vyplýva, že…

…nemôžeme staviť na celej ploche len na odrody jedného typu, vždy je dobré mať naporúdzi bohatý sortiment odrôd, ktorý ponúkne pšenice, čo dokážu eliminovať aj stresové podmienky.

Aktuálny ročník hovorí, že sa oplatí pestovať aj skoré odrody vyznačujúce sa vysokou odolnosťou proti suchu. Sú síce o čosi menej výkonné, ale v extrémnom suchu dávajú výrazne lepšie úrody, ako odrody pochádzajúce zo západnej Európy.

Prezieravým šľachtením možno reagovať na zmeny klímy a stabilizovať úrody obilnín. Chce to však súhru celého obilninárskeho súkolesia.

Súhlasím. Chýba nám viac súhry, ktorú praktizujú vyspelé obilninárske krajiny. Musíme dôslednejšie vnímať mimoriadnu pestrosť pôdnych a klimatických podmienok Slovenska. Zoberme si len Žitný ostrov. Zďaleka to nie je kompaktné rovnorodé územie. Na hornom Žitnom ostrove zápasia každý druhý až tretí rok s nedostatkom zrážok a takýchto vyložene aridných – suchých oblastí na Slovensku pribúda.

Práve pre ne by sme mali vytypovať určité typy odrôd. Mali by tu prevládať jednoznačne suchu odolávajúce typy pšenice. Žiaľ, ako som vravel, v ostatnom čase tu došlo k nezdravému posunu v odrodovej skladbe v prospech zraniteľných výkonných odrôd. Rátajme viac s rizikami, s otepľovaním budú pribúdať.

Nemení sa však len počasie, ale aj trh formuluje nové požiadavky na sortiment pšeníc. Reagujete na tieto zmeny?

Vývoj ukazuje, že treba šľachtiť všetky typy odrôd, nielen vysokokvalitné potravinárske pšenice.

Slovensko je exportérom pšenice, ale nie vždy má zahraničie záujem o kvalitné potravinárske odrody, niekedy chcú obchodníci strednú kvalitu alebo, naopak, len kŕmnu pšenicu či pšenicu na výrobu bioetanolu.

Súčasné šľachtenie musí zohľadňovať všetky tieto aspekty. Lenže efektívnosť obilninárstva je zložitejší problém.

Na čo narážate?

Ide o to, že pestovanie pšenice by malo mať organizovaný charakter. Hoci dorábame pšenicu na 400-tisíc hektároch pôdy, chýbajú nám pestovateľské systémy, spoločné obchodné organizácie, všetko je rozdrobené.

Nedokážeme napríklad exportovať veľké objemy vysokokvalitnej pšenice s homogénnou kvalitou v objemoch od 10-tisíc do 50-tisíc ton. Absentuje systém nákupu, triedenia pšenice a obchodovania v ucelených objemoch, v tom sa máme čo učiť od susedného Rakúska.

Pokiaľ budú prevládať predaje obilia ad hoc v objeme 500 až 1 000 ton, nebude sa slovenské obilninárstvo rozvíjať takým tempom, akým by sa mohlo.

Šľachtenie sa čoraz viac sústreďuje na špeciálne objednávky spracovateľského priemyslu zohľadňujúce nové trendy vo výžive. Viete ich splniť?

Vyšľachtili sme niekoľko odrôd so špeciálnymi vlastnosťami. Odroda IS Conditor je vhodná na výrobu keksovej múky.

Šľachtíme pšenice s bielym zrnom alebo s purpurovou farbou, či s vysokým obsahom žltých pigmentov, ako aj takzvané waxy pšenice, ktoré majú zmenenú štruktúru škrobu, neobsahujú amylopektín a sú vhodné na výrobu mrazených pekárskych výrobkov.

Okrem toho zdokonaľujeme agronomické – pestovateľské vlastnosti pšenice. V blízkej budúcnosti bude možné tieto novinky prihlásiť do registračných skúšok.

Najväčšou agrárnou exportnou komoditou Slovenska je slad. Sladovne však uprednostňujú zahraničné odrody. Nemáme vari kvalitné vlastné odrody?

Máme. Pred časom bola povolená odroda s veľmi dobrými sladovníckymi parametrami IS Maltea, tohto roku očakávame registráciu odrody IS Maltigo. Obe vynikajú odolnosťou voči suchu. Nepoznáme odrodu, ktorá by ako IS Maltigo vytvárala veľké a vyrovnané zrná aj v extrémne suchých rokoch, ako bol rok 2017.

Vlani aj tohto roku mali pestovatelia a sladovne veľké problémy s triedením zrna, pretože bolo zahorené a zle vyplnené. My ponúkame odrody, ktoré aj v extrémnom suchu vytvárajú veľké zrno, také, aké potrebujú sladovne a za ktoré dobre zaplatia pestovateľom.

Sú naozaj nové solarské sladovnícke jačmene také dobré, ako hovoríte?

Nik nepochybuje o kvalite sladu vyrobeného zo zahraničných odrôd. Naše odrody jačmeňa odskúšali vo VÚ pivovarskom a sladařskom s konštatovaním, že obe odrody spĺňajú špičkové parametre.

Pravda, takéto dobrozdanie ešte neznamená vstupenku do praxe. Tieto odrody sú z hľadiska výkonnosti nielen na úrovni zahraničných sladovníckych odrôd, majú dobrú odolnosť proti chorobám, ale sú lepšie adaptované na naše suché pestovateľské podmienky. Je to argument, ktorý by mali brať do úvahy sladovne.

Keď sa hovorí o lokálnych chutiach pri výrobe piva, prečo ju nerešpektovať pri výrobe sladu? No tak ako pri pšenici musíme sa opäť pozerať na to, ako funguje systém od šľachtenia, cez výrobu osív, pestovanie a spracovanie. Ten treba vyladiť.

V dôsledku extrémneho sucha sa čoraz viac hovorí: potrebujeme domáce šľachtenie. V akej je však kondícii?

Slovenské šľachtenie bolo kedysi pýchou odvetvia. Hoci má ešte stále čo ponúknuť, melie z posledného.

Veď pokiaľ ide o šľachtenie obilnín, zostali len dve výskumno-šľachtiteľské stanice VÚ rastlinnej výroby v Piešťanoch a z privátnych firiem je Istropol Solary poslednou firmou, ktorá v ostatných rokoch rozšírila svoje aktivity a robí komplexné šľachtenie všetkých hustosiatych obilnín, okrem raže.

Veríte, že sa ešte karta otočí?

Ako mám byť optimista, keď šľachtenie posledných sedem rokov nedostáva žiadnu podporu? V Českej republike silno podporujú šľachtiteľské subjekty napriek tomu, že ich vlastníkmi sú zahraniční investori. Pracujeme v neporovnateľne horších podmienkach ako v ostatných krajinách V4. Jeden príklad za všetky.

Jednou z čŕt globálneho oteplenia na Slovensku, kde prevláda kontinentálna klíma, je rýchly nástup suchého a horúceho počasia.

Odskúšanie odrody v registračných skúškach stojí na Slovensku v špecializovanej štátnej organizácii napríklad pri jarnom jačmeni 1900 eur, v Česku 1000 eur, v Maďarsku je to 800 a v Poľsku len 600 eur.

Je povinnosťou štátu, aby materiálne zabezpečoval odrodové skúšobníctvo, veď ho životne potrebuje, a nie že ho premieňa na podnikateľskú činnosť. Nie je nám jedno, či za 20-tisíc eur odskúšame desať alebo dvadsať odrôd.

Aký je záujem o šľachtenie medzi vysokoškolákmi?

Keď mladému človeku, ktorý má záujem o genetiku a šľachtenie, vysvetlíme podstatu práce, mnohých nadchneme, ale aké perspektívy im vieme poskytnúť?

Mladých odrádza obrovská ekonomická neistota. Na Slovensku dosluhuje generácia šľachtiteľov vychovaná pred tridsiatimi-štyridsiatimi rok­mi.

Žijeme z podstaty a míňame ju. Ak to myslíme so sebestačnosťou vážne, mali by sme sa zamyslieť, ako a čo financujeme v poľnohospodár­stve. Konštatovať, že potrebujeme domáce šľachtenie, nestačí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sucho #šľachtenie #poľnohospodárstvo #obilniny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
59,99
Letana 1

Letana 1

36,99
Amore Ruža Color

Amore Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk
0%

iba za
0%

iba za
0%

iba za
0%

iba za