Gazeta.ru: Súd s ministrom hospodárstva poodhaľuje mravy ruskej elity

17.09.2017 09:00

Reálne mocenské mechanizmy takmer vždy zostávajú ukryté v tieni, a špeciálne to platí v Rusku. Vieme veľmi málo o tom, ako sa prijímajú rozhodnutia, na ktorých závisia osudy miliónov ľudí a miliárd dolárov. Podobajú sa zákulisné rozhovory televíznemu seriálu Hra o tróny, schôdzam politbyra, obyčajnému táraniu, alebo sú niečo medzi tým? Príležitosť získať odpovede aspoň na časť otázok robí zo súdu s Alexejom Uljukajevom, donedávna ministrom hospodárstva, proces desaťročia, napísal ruský internetový denník Gazeta.ru.

Prvýkrát v moderných dejinách Ruska si sadol na lavicu obžalovaných federálny minister, ale ešte viac fascinujú „šťavnaté“ detaily. Napríklad košík značkových klobások, ktorý zrejme predstavuje štandardný firemný darček ropného koncernu Rosnefť pre veľmi dôležité osoby. Alebo starosť (šéfa Rosnefti) Igora Sečina o Uljukajevove zdravie v okamihu, keď sa ho už už chystal vydať do rúk vyšetrovateľov. Niekto v tom vidí vrchol profesionality bývalého agenta tajnej služby, iný šokujúce pokrytectvo a dvojtvárnosť. Ďalší v tom rozdiel nevidí.

Z prepisov odpočúvaní, ktoré počas procesu predniesol prokurátor, vyplynulo, že doteraz prežíva sovietsky zvyk oslovovať jeden druhého krstným menom a menom otca, a tykať si. A o prezidentovi sa hovorí v tretej osobe: Vladimír Vladimírovič pre jedného, „náčelník“ pre druhého.

V podmienkach takmer úplnej uzavretosti ruského režimu, prehĺbených zručnou tvorbou a šírením falošných správ, umožňujú súdne protokoly si aspoň trochu vynahradiť nedostatok informácií. Preto se proces s Uljukajevom zdá byť zaujímavejší než procesy s (režisérom) Kirillom Serebrennikovom či (opozičným politikom) Nikitom Belychom. Veď politika je vždy aj reality show. A čím vplyvnejší sú účastníci, tím väčší je záujem publika.

Niečo podobné sa odohrávalo počas súdneho sporu medzi Borisom Berezovským a Romanom Abramovičom, z ktorého mohli občania načerpať informácie o realite „kapitalizmu oligarchov“. Dnes je to o tom, ako sa vedie „boj proti korupcii“.

Doplňujúci dramaturgický ťah spočíva v tom, že výsledok súdu sa javí čím ďalej tým menej predvídateľný. Vôbec totiž nie je jasné, na ktorú stranu sa priklonia slovutné úrady. Spočiatku se zdalo byť jasné, že lokomotíva moci sa pustila s plnou silou do „liberálneho“ ministra Uljukajeva. Ale čím viac sa proces stáva otvorenejším, tím menej je to zrejmé. Veď či naozaj mal Sečin v pláne zverejniť rozhovor s Uljukajevom, obsahujúci delikátne podrobnosti zo života svojej spoločnosti? Je to cena, ktorú sa chystal zaplatiť za porátanie sa s ministrom?

Deň po súdnom pojednávaní, z ktorého sa vynorili klobásy, bol hovorca Rosnefti nútený vyhlásiť, že „košík (klobás) nemá žiadny vzťah k obsahu prejednávanej veci, čo je dosť zvláštne a bezprecedentné.“

Slovo proti slovu

Paradoxne v ruskej realite súd navonok vyzerá ako spravodlivý proces, kde právnici jednej strany dokazujú, že bol odovzdaný úplatok, zatiaľ čo právnici druhej strany presvedčivo obhajujú svojho klienta, že išlo len o pascu.

Slovo proti slovu. Svedectvo proti svedectvu. A nie je tu žiadna jasne vyjadrená „vôľa štátu“. Počíta taká dvojzmyselnosť s vynesením jednoznačného verdiktu?

Zatiaľ sa zdá, že obidve strany si poškodili reputáciu. Obaja hrdinovia prišli o „svätosť“. Jeden ako možný úplatkár medzi relatívnymi liberálmi, druhý ako možný „provokatér“ medzi relatívnymi jastrabmi. A predovšetkým – nikto nevyzerá ako bojovník za blaho štátu a spoločnosti. Skôr vyzerajú ako čudné figúrky na šachovnici.

Samozrejme, je ťažké si predstaviť, že proces sa zrazu otočí proti samotnému Sečinovi. To by bolo príliš drastické porušenie logiky ruskej súdnej politiky posledných rokov. Ak súd neočakávane zistí, že dôkazy proti Uljukajevi sú nedostatočné, bude to vyzerať, že Sečin ohovoril čestného človeka a kompetentného ministra, ktorý by mohol urobiť pre krajinu v ťažkých chvíľach veľa užitočného, ak by nebol v domácom väzení.

Dobré je vrátiť sa späť na začiatok, k umeniu ruského režimu presne filtrovať informácie. Ak niečo takýmto filtrom prejde, znamená to, že sa to niekomu hodí. Samozrejme, správnou odpoveďou je vždy skrytý boj elít. Možno však predpokladať, že v súčasnosti je to komplikovanejšie ako zrážka dvoch skupín, z ktorých jednu predstavuje Sečin a druhú Uljukaev. V tomto konflikte existuje najmenej tretia strana, povedzme „mladí jastrabi“, ktorí akoby slúžili ako nástroj na vybavovanie účtov medzi veľkými figúrami, ale neúmyselne (alebo skôr zámerne) ukazujú morálku oboch strán. Iba najvyššia moc zostáva nepoškvrnená – a tiež oni, ako noví bojovníci proti korupcii.

Staršia generácia ruskej elity sa navzájom požiera a chystá sa uvoľniť miesto novým dorastencom – to môže byť skrytý zmysel toho, čo sa odohráva.

Zjavná otvorenosť súdu s Uljukajevom len vrhá tieň na veľa neznámych faktorov, na ktorých závisí osud nielen strán sporu, ale i celej krajiny.

#Rusko #Alexej Uljukajev
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk