Školy roky ani nevedeli, aké pracovné pozície existujú

Slovenský zákazník sa už nepozerá len na cenu. Za svoje peniaze chce aj primeranú kvalitu, vysvetľuje generálny riaditeľ spoločnosti Lidl Slovenská republika Matúš Gála (33). V súčasnosti môžeme sledovať zmenu formátu predajní – zmenšuje sa predajná plocha a znižuje vzdialenosť od zákazníka, dodáva. V budúcnosti nás čakajú ešte väčšie zmeny. Prodekan pre rozvoj z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity Peter Filo hovorí o digitálnej revolúcii, ktorá presunie do online priestoru časom aj predaj potravín. Spoločnosť Lidl a obchodná fakulta vedú spoločne projekt Retail Academy, ktorý pomáha študentom univerzity pripraviť sa na prax.

18.09.2017 07:00
debata (9)
Študenti majú možnosť vidieť reálny život,... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Peter Filo, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity, Matúš Gála, Lidl Študenti majú možnosť vidieť reálny život, zvyšujeme ich kompetenciu po skončení školy, hovorí Peter Filo z Obchodnej fakulty EU (vľavo). Niektoré ich riešenia sme zaviedli do praxe, pridáva sa riaditeľ Lidl Matúš Gála.

Projekt Retail Academy sa začal pred dvoma rokmi. Aké sú doterajšie výsledky?

M. Gála: Začíname už tretí ročník Retail Academy. Teší nás, že zatiaľ máme v tomto smere exkluzivitu s Ekonomickou univerzitou. V predchádzajúcich dvoch ročníkoch sme mali 137 študentov. V blížiacom sa semestri máme zatiaľ nahlásených 27 študentov. Program je nastavený tak, že aj naši kolegovia chodia priamo fyzicky prednášať na Ekonomickú univerzitu. Snažíme sa študentom ukázať reálne fungovanie, prepojiť prax s teóriou. Celkovo sme zatiaľ poskytli 34 prednášok od 26 našich manažérov. Išlo o témy od klasického obchodu, cez financie, marketing až po logistiku a PR. Zorganizovali sme študentom aj návštevu nášho logistického centra v Seredi, aby na vlastné oči videli, o čom hovoríme. Tiež sme pre nich zorganizovali soft skills tréning presvedčivosti a argumentácie. A to presne taký, aký dávame našim manažérom, aby vnímali veci dôležité pre prax.

Ako sa vyvíja záujem študentov?

P. Filo: Tento formát je úplne nový. Dosiaľ sme takýto formát duálneho vzdelávania, akým je program Talentway, nemali v socio-humánne zameraných odboroch. Celú spoluprácu sme postavili na vzdelávaní formou projektov. Študenti sú vťahovaní do riešenia konkrétnych problémov z praxe. Môžu tak aplikovať svoje teoretické znalosti priamo pre potreby praxe.

Ako?

P. Filo: Študenti sa stretávajú s konkrétnymi zadaniami, spoznajú, ako vyzerá logistické centrum, sieťový obchod, ako je zameraný marketing v danej oblasti. Teda všetky nuansy schované v ekonomických konceptoch. Tiež poskytujú rôzne riešenia. Niekoľko z nich už bolo ponúknutých priamo spoločnosti Lidl a niektoré sa aj aplikovali. Cieľom je, aby si študenti otvorili dvere k svojmu potenciálnemu zamestnávateľovi, prípadne, aby ten umiestnil najschopnejších kandidátov na konkrétne pozície alebo stáže. Pôvodne sme začali so študentmi z vyšších ročníkov, no nakoniec sa ukázalo, že je lepšie zapojiť nižšie ročníky, aby skúsenosť lepšie zužitkovali. Teraz ide už o dvojsemestrálny projekt. Študenti tak prejdú hlbšie do praxe. Tiež si môžu generovať témy záverečných prác z daného prostredia.

O aké projekty ide?

M. Gála: Zadali sme študentom projekty na riešenie konkrétnych problémov z praxe. Z nich sme niektoré časti vybrali. Hoci sa nedajú aplikovať jedna k jednej, nad viacerými sme sa vážne zamysleli a rozšírili aplikačnú prax. Parciálne časti v logistike a predaji sme už zaviedli.

Napríklad?

M. Gála: Category management je projekt, ktorým sa seriózne zaoberáme. Návrhy, ktoré prišli od študenta, v tejto oblasti prešli naplno. Išlo o tému, ktorá nás zaujímala, rozšírili sme však aplikačnú prax.

P. Filo: Študenti môžu riešiť aj rôzne prieskumy. Jedným z výsledkov bolo aj rozšírenie portfólia slovenských výrobkov v predajniach Lidl. To je tiež jeden z úspešných študentských projektov, ktorý sa už realizuje.

Práve za to bol Lidl kritizovaný?

M. Gála: Je to téma, ktorej sa aj v súčasnosti intenzívne venujeme. V poslednom vykazovanom období sa nám podarilo zvýšiť tento podiel zásadným spôsobom. Teraz sme na úrovni približne 20 percent slovenských výrobkov v sortimente.

Čo priniesol projekt spoločnosti Lidl a Ekonomickej univerzite?

M. Gála: Pre nás je Retail Academy možnosťou komunikovať, ako má v praxi obchod vyzerať. Študentom môžeme ukázať, že maloobchod nie je iba konečný predaj, kde zákazník príde do predajne a nakúpi tovar, ale je za tým množstvo procesov, ktoré konkrétny zákazník už nevníma. Ako je napríklad logistika, nákupné oddelenie, financie, účtovníctvo, dane. Nechceme iba kritizovať, že študenti prichádzajú na trh práce nepripravení, ale snažíme sa postupne zapájať a prispieť k zmene.

P. Filo: V prvom rade vytvárame mostík medzi akademickou sférou a miestom, kde naši absolventi skončia. Študenti majú možnosť vidieť reálny život, zvyšujeme ich kompetenciu po skončení školy. Tá skúsenosť je nenahraditeľná. Obohacuje absolventskú výbavu študentov. Manažéri z praxe totiž lepšie poznajú rôzne druhy problémov a vedia ich priamo sprostredkovať študentom. Na základe tohto projektu sme dokázali rozšíriť podobné projekty.

Aký je teda záujem študentov?

P. Filo: Každá špecializácia programu má stanovený počet študentov. Z prihlásených študentov robíme výber. Pre Retail Academy je stanovený počet 30 študentov, hneď v prvom kole sa prihlásilo 40, tak sme museli selektovať. Jedným z kritérií je ovládanie cudzieho jazyka, v prípade Lidla je to nemčina, ktorá nepatrí medzi študentmi k najžiadanejším jazykom. Takže toto je aj odporúčanie pre základné a stredné školy, že po nemeckom jazyku je stále vysoký dopyt.

Keď sa pozrieme na absolventov, čo vstupujú do praxe, veľa sa hovorí, že sú nepripravení. Aká je vaša skúsenosť?

M. Gála: Problémom je napríklad jazyková vybavenosť absolventov. My sme medzinárodná spoločnosť, v ktorej už aj nižšie manažérske pozície komunikujú s kolegami v zahraničí v cudzom jazyku. Je veľmi ťažké nájsť absolventa, ktorý ovláda nemecký jazyk. Tiež chýba prepojenie s praxou, študenti síce dostávajú kvalitné teoretické vzdelanie, no jeho aplikácia v praxi zaostáva.

Ako vnímate kvalitu školstva na Slovensku? Sú vysoké školy, z ktorých by ste absolventov nebrali?

M. Gála: Neselektujeme uchádzačov podľa školy, z ktorej prichádzajú, máme zadefinované kritériá na konkrétne pozície, ktorých naplnenie si overujeme. Nejde len o štandardný pracovný pohovor, ale používame výberové centrá, kde sa kompetencie uchádzačov snažíme kvantifikovať a merať. Uchádzač musí riešiť konkrétne situácie z praxe, kde sa ukáže, či vie teoretické poznatky aplikovať.

P. Filo: U nás sa výrazne zmenilo aplikačné prostredie, či už výrobné, či komerčné. Aj školstvo musí rešpektovať, že jeho ambície musia korešpondovať s tým, kde jeho absolventi budú pôsobiť. Teraz sa veľa hovorí o školskej reforme, no vzdelávanie treba chápať ako proces, ktorý sa začína už v materskej škole a nikdy sa neskončí. Ľudia sú v súčasnosti stále nútení vzdelávať sa, absorbovať nové veci. Na tento proces nie sme vôbec pripravení. A to aj preto, že jednotlivé stupne vzdelania sú oddelené. Treba sa zamyslieť, aké druhy zručností majú ľudia na trh práce priniesť. Od digitálnej, jazykovej, finančnej gramotnosti až po technologické veci. Práve tu je miesto pre kooperáciu s praxou, do ktorej absolventi smerujú.

Kde sú teda najväčšie medzery škôl?

P. Filo: V rámci identifikácie pracovných pozícií je na národnej úrovni rozpracovaný projekt, v ktorom sa definovali stovky nových povolaní. Školy ani nevedeli, aké typy pracovných pozícií v praxi existujú. Napriek tomu beží klasický vzdelávací proces. Treba sa zamyslieť, čo si realita žiada. Potom je tu ešte digitálna a technická úroveň – Industry 4.0. V praxi máme už dočinenia s biznis a umelou inteligenciou, na ktoré školstvo ešte veľmi slabo reaguje. Napríklad na vysoké školy prichádzajú maturanti, ktorých zručnosti z hľadiska ovládania bežných počítačových programov sú veľmi nízke. Len 10 percent z nich ovláda Excel. Pritom ide o program, ktorý je jednou zo základných podmienok vo väčšine zamestnaní. No na vysokej škole už nemáme študentov učiť Excel, ale študenti ho musia vedieť aplikovať. Myslím, že chýba synergia medzi základnými, strednými a vysokými školami.

Kde vidíte riešenia pre nedostatok kvalifikovaných zamestnancov na trhu práce?

M. Gála: Zapojili sme sa do riešenia na všetkých úrovniach a začíname už pri študentoch odborných škôl. Okrem Retail Academy a spolupráce s najväčšou medzinárodnou študentmi riadenou organizáciou na svete AIESEC sa snažíme so študentmi vysokých škôl a s čerstvými absolventmi pracovať aj v ďalších vlastných projektoch – Studentship (stáž) a Lidlship lídri budúcnosti (trainee). Pracujeme aj na ďalších zaujímavých projektoch, ktoré v budúcnosti predstavíme.

P. Filo: My to tiež už riešime na rôznych úrovniach na našej fakulte. Bez kooperácie to však nejde. Firmy musia byť hlavným aktérom, ktorý definuje svoje potreby, nastavuje dlhodobejšie plány.

Hovorí sa, že chýbajú zamestnanci, tiež to cítite a kde?

M. Gála: My to aktuálne nepociťujeme, snažíme sa to riešiť s predstihom. Starostlivosť o zamestnanca je pre nás veľmi dôležitá. V každej oblasti, kde môže v budúcnosti prísť k nejakému nedostatku, sa snažíme nastaviť pravidlá tak, aby sme pre zamestnancov aj potom boli atraktívnym zamestnávateľom. S tým súvisí aj zvyšovanie platov, ktoré sme spustili od 1. októbra (2016), v priemere o 20 percent, ktoré sa týkalo viac ako 90 percent zamestnancov. Nebola to reakcia, ale akcia, keďže sme takýto vývoj predpokladali. Pokračovali sme aj v tomto roku. Od marca sme upravili platy o ďalších 5 percent. To sa už týkalo všetkých zamestnancov. Nepociťujeme nedostatok uchádzačov, okrem vysoko špecializovaných oblastí, ako je napríklad oblasť stavebníctva.

Dlho sa hovorí, že v obchode sú malé platy? Prečo je to tak?

M. Gála: Náš aktuálny plat na pozícii pokladník predavač očistený od všetkých manažérskych pozícií je 771 eur (v hrubom). Podľa portálu Platy.sk je to o dve pätiny viac ako aktuálny priemer v odvetví. A prečo verejnosť vníma platy v obchode ako nízke, je to asi historické nastavenie.

Aký bude vývoj?

M. Gála: Vývoj bude kopírovať ostatné odvetvia. Každý, kto chce zákazníkom ponúkať kvalitu, musí mať aj kvalitných zamestnancov, a tých získa, len ak im ponúkne kvalitné podmienky. K ďalšiemu nárastu platov a odmeňovania v obchode určite príde.

P. Filo: Aj pracovný trh je trh, kde je ponuka a dopyt. No tento trh nehrá s otvorenými kartami. V Európe je bežné, že sú platové podmienky a kariérny postup zverejňované pri výberovom konaní. U nás to tak nie je. Plat vysokoškoláka v zahraničí je často dva- až trikrát vyšší ako priemerná mzda. U nás to neplatí. Najviac to vidieť v školstve. Plat učiteľa je hlboko pod normálom. Prečo nie sme schopní toto razantne zmeniť? Ak zanedbáme školstvo, tak nebudeme mať na to, aby sme vedeli pripraviť ľudí.

V obchode na Slovensku teraz rezonuje čerstvosť aj v súvislosti s fipronilovým škandálom. Dá sa už hovoriť o tom, že čerstvosť je vyššie kritérium ako cena?

M. Gála: Ako najdôležitejšie kritérium rozhodovania sa zákazníkov stále vnímame kombináciu kvality a ceny. Čerstvosť je jedným z kritérií kvality. Za cenu, ktorú je ochotný zaplatiť, vyžaduje aj dobrú kvalitu. Dôležitá je kontrola na každom stupni potravinového reťazca. Problém s vajíčkami vznikol u výrobcov, hoci boli postihnutí aj obchodníci. Pre obchod je o to dôležitejšie zamerať sa na overovanie kvality. Na druhej strane, slovenská legislatíva je nastavená tak, že obchod je zodpovedný za kvalitu bez ohľadu na to, kde problém vznikol. A na konci dňa je obchod ten, čo zaplatí pokutu. Preto je nevyhnutné pozrieť sa na kontrolu kvality a klásť rovnaký dôraz vo všetkých článkoch reťazca. Zákazník vníma kvalitu v poslednom období senzitívnejšie a možno v budúcnosti bude ešte citlivejší. V Lidli sa sústredíme na privátne značky, kde máme dohľad nad kvalitou od vzniku receptúry produktov až po predaj konečnému spotrebiteľovi.

Prečo vznikajú potravinové škandály?

M. Gála: Napríklad pri škandále s vajíčkami je nutné spýtať sa priamo výrobcov.

Ako to vplýva na fungovanie obchodu?

M. Gála: V rámci logistiky máme od marca 2016 nové logistické centrum. Snažíme sa byť bližšie k zákazníkovi. Centralizujeme tiež príjem tovaru, ktorý takto prejde dôkladnou kontrolou kvality aj na príjme. V rámci marketingu bude potrebné sa viac zamerať na kvalitu a cenu – to, čo zákazníkovi za tú cenu ponúkame. Lebo pomer kvality a ceny bude pre zákazníka vždy dôležitý. Predpokladáme, že zákazník bude vedieť v budúcnosti oceniť kvalitu, ale akým spôsobom a ako rýchlo sa pomer kvality a ceny zmení, je ťažké predpovedať. Cena hrá aj na Západe významnú rolu. Zákazník nebude ani v budúcnosti preferovať iba jedno kritérium. Vždy bude preňho dôležité za svoje peniaze nakúpiť optimálnu kvalitu.

Aké sú zmeny v obchode z hľadiska teórie?

P. Filo: V súčasnosti vieme dobre zachytiť spotrebiteľské správanie a predikovať, kam by to mohlo ísť. U spotrebiteľa je dominantný komfort života. Preto aj konkurenčné prostredie obchodu sa musí nastaviť tak, aby reflektovalo životný štýl spotrebiteľa. Keď sa pozrieme na nové formáty, ktoré maloobchod ponúka, tak tieto zmeny sa už premietajú. Napríklad koncept spoločnosti Lidl v rýchloobrátkových tovaroch a týždenných režimoch tiež korešponduje s určitým životným štýlom. A je tu iný problém – hoci má spotrebiteľ bohatú ponuku tovaru, nemá dostatok času. Otázkou v kontexte spotrebného tovaru je, ako urobiť ten tovar ešte dostupnejší. Vytvorili sa modely, že za tovarom treba ísť na kraj mesta, už nie sú predajne pri sídliskách, to je logistický problém. Preto máme aj počas víkendu preplnené diaľnice. Tu sa musíme zamýšľať nad tým, ako posilniť ten komfort, napríklad tým, že tovar príde až na adresu. A ešte je tu aj generačný posun. Vieme, že obyvateľstvo starne a budeme musieť riešiť, ako uspokojíme takzvanú striebornú ekonomiku. Teda ľudí, ktorí odídu z ekonomického života, no budú si chcieť udržať svoj štandard.

M. Gála: Z prieskumov vychádza, že väčšina ľudí pociťuje nedostatok času na rodinu a svoje koníčky. Preto sa snažia obmedziť čas na činnosti, ktoré považujú za neobľúbené. Čiže toto kritérium zohľadňuje zákazník aj pri nakupovaní. Dôležité bude, či dokáže kvalitne, cenovo výhodne a rýchlo nakúpiť. Preto sa obchodné spoločnosti musia zamyslieť nad formátom, ktorý prevádzkujú.

Pred pár rokmi zvykli ľudia robiť obrovské nákupy na týždeň až dva. Teraz sa nakupuje skôr viackrát a menej. Ako to vnímate?

M. Gála: Je viacero dôvodov, prečo to takto v minulosti bolo. Boli to akcie, ktoré motivovali zákazníka nakúpiť do zásoby. Teraz to už zákazník necíti. Vie, že ak si nákup rozdelí, tovar dostane aj tak, lebo akcia sa v budúcnosti zopakuje. Súvisí to tiež aj s kritériom čerstvosti. Zákazník si už nechce robiť objemnú zásobu.

Aké sú trendy vo veľkosti a umiestnení predajní?

M. Gála: Dôležité je, aby zákazník nemal pocit, že stráca čas. K nákupu sa totiž počíta aj cestovanie. Ak musí ísť až na okraj mesta, je to nevýhoda, ktorú automaticky pripočíta k nakupovaniu. To znamená, že trend zjednodušovania nakupovania bude pokračovať. Tomu sa snažíme prispôsobiť aj formát našich predajní.

Dá sa teda očakávať, že predajne sa budú zmenšovať a budú bližšie?

M. Gála: Ten trend tu už máme dnes. Je dôležité, aby boli splnené tri kritériá: rýchlosť nákupu, pomer kvalita-cena a sortiment. Je dôležité ich skĺbiť. Nedá sa paušálne povedať, že dobrý bude malý formát na sídlisku, lebo nedokáže splniť podmienku šírky sortimentu a zákazník musí ísť nakúpiť aj inam.

P. Filo: Spoločnosť je práve v digitálnej revolúcii. Ten klasický fyzikálny svet – teda výroba, paleta, kamión, kamenná predajňa, nákupný košík a cesta domov sa raz skončí. Treba pochopiť, že tak to nebude. Sme možno posledná generácia, čo zažíva tento formát. Nastupuje digitálny svet. Dnes už sa dá takmer všetko objednať online. Čo sa dalo, to sa digitalizovalo. Online nielen objednáme, ale aj dostaneme domov lístky do divadla, letenky, stiahneme si film či hudbu. Stále však nevieme digitalizovať potraviny. A tiež máme veľký problém s dopravou. Ak v doprave nahradíme automobily niečím dnes ťažko predstaviteľným, tak zanikne aj maloobchod.

Čo hovoríte na digitalizáciu Lidla? Vidíte budúcnosť v online predaji?

M. Gála: Vo veľmi vzdialenej budúcnosti, ktorú je ťažké predpovedať. Na Západe badať prvé reálne pokusy online predaja potravín. No aby ten systém bol funkčný, musia obchodníci vyriešiť ešte množstvo problémov – ako si zákazník objedná, ako mu to bude doručené a s akými nákladmi. Online predaj funguje s logistickými nákladmi, ktoré zákazníci vo východnej Európe nie sú ochotní akceptovať.

Ako sa zmenil slovenský zákazník?

M. Gála: Oveľa senzitívnejšie vníma pomer kvality a ceny. Požaduje kvalitu. Ak musí za svojím nákupom cestovať a neefektívne míňať čas, tak už vníma, že to zvyšuje jeho náklady. To už je kritérium, ktoré zákazník začína zohľadňovať.

P. Filo: Vidieť aj generačný pohľad. Prichádzajú nové generácie, ktoré majú iné preferencie spotreby. Už to nie je o kvantite, ale skôr o kvalite. Mladí ľudia do 30 rokov majú inú preferencie ako ich rodičia. Súčasná generácia má lepšie nástupné platy, ako mali ich rodičia a majú vyššie nároky na kvalitu. Preto „predať“ dnes stále zostáva veľkým kumštom, lebo vnímavosť zákazníkov je veľmi vysoká. Úlohu zohráva aj veľká dostupnosť informácií. Nakupuje sa podľa referencií, nie podľa ponuky v predajni. Konzument si už ľahšie vie porovnať cenu a jej dosah na kvalitu.

Reaguje slovenský zákazník stále silno na nápis akcia či plus jeden zadarmo?

M. Gála: Slovenský zákazník dokáže rozlíšiť, čo je akcia a čo marketing nekrytý reálnym obsahom.

Aký dosah má rastúca ekonomická sila Slovenska?

P. Filo: Kde sú zdroje a možnosti, tam rastie aj dopyt. Slovensko nezaznamenalo výrazné prepadové obdobie od roku 2004. Ani kríza nestrhla ekonomiku do záporných čísel. Máme síce regionálne disparity, ale ani ľudia v regiónoch nespia. Nepretržite rastie priemerná mzda, už to nie je o tom, že je iba malá skupina bohatých, ktorá vyrovnáva priemery.

M. Gála: Domáca spotreba rastie a zvyšujúcu sa kúpnu silu vnímame aj v nákupnom správaní sa zákazníkov.

Slovenských zákazníkov nedávno pobúrili chýbajúce kríže na obaloch výrobkov v rámci gréckeho týždňa.

M. Gála: Situácia, ktorá nastala, nás mrzí. Všetkým, ktorých sa to dotklo, sa ospravedlňujeme. Za vývoj produktov a tiež obalov z tematickej akcie grécky týždeň je zodpovedná centrála v Nemecku, ktorej sme to tlmočili. Do budúcna zabezpečíme, aby sa to nikdy neopakovalo.

Peter Filo (58)

pôsobí na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave od roku 2001, aktuálne v pozícii prodekana pre rozvoj fakulty. Vyštudoval TH v Merseburgu (Nemecko). Začínal ako vedecký pracovník, po roku 1990 pôsobil v súkromnej podnikateľskej sfére. Je aj koordinátorom programu Talentway pre kooperáciu študentov Ekonomickej univerzity s praxou.

Matúš Gála (33)

pôsobí ako generálny riaditeľ spoločnosti Lidl Slovenská republika od júna minulého roka. Vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. V spoločnosti začínal ako regionálny manažér pre západné Slovensko. Po dvoch rokoch sa stal vedúcim vzdelávania, neskôr bol vedúcim úseku organizácie predaja pre český a slovenský trh a následne vedúcim predaja. V roku 2015 sa podieľal na príprave vstupu spoločnosti Lidl na litovský trh.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Lidl #Ekonomická univerzita v Bratislave