Európska komisia na ne „poľuje“ už niekoľko mesiacov. Pokutu vlani udelila napríklad americkej spoločnosti Apple, a to až vo výške 13 miliárd eur.
Európska komisia firmu vtedy obvinila z čerpania neoprávnených daňových výhod v Írsku. Najnovšie chcú Estónci v rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ presadiť, aby veľké firmy pôsobiace najmä v oblasti digitálnej ekonomiky platili dane nie tam, kde majú fyzické, ale virtuálne sídlo firmy.
V prípade spoločnosti Apple a jej daňových dohôd platila zo svojich európskych ziskov dane vo výške od jedného percenta v roku 2003 do 0,005 percenta v roku 2014 – z 1 milióna eur zisku zaplatil Apple 50 eur.
V súčasnosti nadnárodné firmy sú povinné odvádzať dane len v krajine, kde majú trvalé sídlo. Po novom by Estónci chceli zaviesť, aby spoločnosti odvádzali dane zo zisku v mieste, kde svojou činnosťou vytvárajú pridanú hodnotu. Išlo by teda o akési virtuálne trvalé sídlo firmy.
Aj napriek tomu, že firma by nemala fyzicky budovu, a teda sídlo v danej krajine, ale keďže tam tvorí virtuálne so svojimi produktmi zisk, riadila by sa daňovými reguláciami tejto krajiny. Dotknúť by sa to malo firiem ako Microsoft, Google, Facebook, Apple či Amazon.
Obrat či zisk?
Estónsky návrh čiastočne korešponduje s predstavami veľkých krajín, ako je Nemecko či Francúzsko, ktoré sú pri rozhodovaní o novom nastavení platenia daní v EÚ kľúčové. Tieto krajiny však aktuálne prišli s návrhom, ku ktorému sa pridali aj Španieli a Taliani, aby nadnárodné korporácie ako Google či Amazon neboli zdaňované na základe ich zisku, ale podľa firemného obratu vo všetkých krajinách únie.
Foto: Reuters, MIKE BLAKE
Aktuálne to funguje tak, že firmy zdaňujú zisky z predajov prostredníctvom dcérskych spoločností v krajinách s nízkym daňovým zaťažením. Napríklad v Írsku, ktoré má najnižšiu korporátnu daň v únii na úrovni iba 12,5 percenta.
Po novom by mala vstúpiť do platnosti tzv. vyrovnávacia daň z obratu, ktorá by mala zvýšiť daňové zaťaženie nadnárodných spoločností na úroveň korporátnych daní v jednotlivých krajinách.
Teraz nadnárodné korporácie, najmä americké, využívajú ešte stále na daňové optimalizácie aj tzv. dvojitý írsko-holandský sendvič. Ide o technologické spoločnosti, ktoré predávajú intelektuálny majetok, čo znamená, že len robia zápisy na účtoch a žiadne výrobky fyzicky nepresúvajú.
Firmy majú v tejto štruktúre dve írske spoločnosti, jednu holandskú a firmu v daňovom raji. Prvá írska spoločnosť získa zisk z predaja autorských práv k softvéru v USA a pomocou diery v írskej daňovej legislatíve nemusí tieto zisky zdaniť, no nesmie ich previesť naspäť do USA.
Kauzy neoprávnených daňových optimalizácií
- Americká spoločnosť Starbucks mala od roku 2008 neoprávnené daňové výhody v Holandsku. Štyri roky vo Veľkej Británii neplatila žiadne dane
- Talianska spoločnosť Fiat vďaka daňovému zvýhodneniu v Luxembursku od roku 2012 neoprávnene znížila svoju daňovú záťaž o 20 – 30 miliónov eur
- Americká spoločnosť Amazon v Británii roky vykazovala minimálne príjmy vďaka tomu, že všetky tržby britského online obchodu prúdili cez luxemburskú pobočku, ktorá Britom spätne uhrádzala náklady spojené s distribúciou tovaru.
- Americká firma Apple v Írsku nemusela roky platiť 12,5-percentnú daň z príjmu. Írska daňová správa jej to znížila až tesne na nulu.
- Americká spoločnosť McDonald's, ktorá sídli v Luxembursku, neplatila firemnú daň z licenčných poplatkov európskych a ruských pobočiek viac ako osem rokov. Na daniach má doplatiť pol miliardy dolárov
Zdroj: Európska komisia, Financial Times
Druhá írska spoločnosť sa používa na predaj výrobkov v EÚ. Cez pobočku v Holandsku sa zisky z predaja prevedú do Írska a tam sa opäť nedania. Opäť je nutné, aby zisky neboli prevedené do USA, kde by automaticky podliehali dani zo zisku právnických osôb.
V prípade spoločnosti Apple a jej daňových dohôd platila zo svojich európskych ziskov dane vo výške od jedného percenta v roku 2003 do 0,005 percenta v roku 2014 – z 1 milióna eur zisku zaplatil Apple 50 eur. Daňové zaobchádzanie zo strany írskej vlády navyše Applu umožňovalo, aby sa vyhol zdaneniu takmer celého zisku z predaja svojich produktov v celej EÚ.
Suma 13 miliárd eur, ktorú má Apple vrátiť Írsku, pokrýva roky 2003 až 2014. Ide približne o rovnaké financie, aké Írsko ročne minie na zdravotníctvo. Ide o rekordný nedoplatok počas úsilia Európskej únie o zamedzenie daňových únikov. Apple stále pokračuje v spolupráci s Írskom v odvolaní sa proti rozhodnutiu Európskej komisie. Veria, že Európsky súdny dvor zruší rozhodnutie komisie.
Zmeny v praxi
Vlani prešiel Európskym parlamentom návrh komisie, ktorý zavádza automatickú výmenu informácií o daniach zaplatených nadnárodnými spoločnosťami na území jednotlivých členských štátov. Ide o krok v boji proti agresívnemu plánovaniu daní z príjmov právnických osôb.
Smernica zaväzuje nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur podávať správy obsahujúce okrem iného výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť.
Tieto správy sa podávajú v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, má následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na ktorých území daná nadnárodná skupina operuje.
Od začiatku minulého roka pritom funguje automatická výmena informácií medzi členskými krajinami EÚ vrátane Slovenska. V praxi to znamená, že finančné inštitúcie v únii musia od januára 2016 zisťovať daňovú rezidenciu svojich klientov podľa predpísaných postupov a od tohto roku už aj každoročne hlásiť zistené dáta za predchádzajúci rok kompetentnému orgánu štátnej správy. Výnimka bola priznaná Rakúsku, ktoré má oproti ostatným členským štátom ročný odklad.