Nemci dávajú prácu 200-tisíc Slovákom, záujmy krajín sa stretnú v novej únii

Nemecká proeurópska kancelárka Angela Merkelová totiž vyšla z volieb slabšia, aj keď vládu asi zostaví. Nemecko, Francúzsko, ale aj Slovensko a iné krajiny, najmä z eurozóny, si však stále uvedomujú, že sa musia viac prepojiť a navzájom z toho ťažiť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron včera predstavil plán na reformu EÚ. Odmietol nacionalizmus a potvrdil zámer silnejšej únie. Očakáva sa snaha o spoločnú rozpočtovú, bankovú, daňovú, ale aj zahraničnú, obrannú, migračnú a spravodajskú politiku krajín, ktoré budú mať o to záujem a splnia podmienky. Nemcov aj Francúzov trápi starnúca populácia, deficitné penzijné systémy a nedostatok zamestnancov v službách, zdravotníctve aj vo fabrikách.

Slovensko má zase záujem o slušne platené pracovné pozície. Nemecké firmy ich na Slovensku vytvorili vyše 120-tisíc a ďalších vyše 60-tisíc Slovákov pracuje priamo v Nemecku. Už teraz tak ide o prácu priamo pre takmer 200-tisíc Slovákov.

„S novým mandátom Merkelovej vzniká nová šanca prebudovať EÚ s proreformným prezidentom Macronom. Obchod, ktorý francúzsky prezident ponúka, je veľmi jednoduchý. On sa zaviaže k ekonomickým reformám vo Francúzsku, a od nemeckej kancelárky za to očakáva súhlas s ďalšou európskou integráciou,“ hovorí Christopher Dembik, makrostratég Saxo Bank.

Macron chce dokončiť bankovú úniu spolu s celoeurópskym finančným systémom, ktorý dnes podľa Dembika naráža na odpor zo strany Nemecka, a na jeho nevôľu platiť za iné krajiny, najmä tie na juhu kontinentu. Druhým krokom je transformácia eurovalu na fond, ktorý by riešil problémy zadlžených krajín.

Kľúčové je však pre nemecké aj francúzske firmy mať dostatok vhodných zamestnancov. Merkelovú čakajú tvrdé reformy na trhu práce. Zvyšovať vek odchodu do dôchodku na odporúčaných 70 rokov Merkelová nechce, preto sa núka možnosť zamestnávať cudzincov. Nemecké fabriky už teraz začali lákať najmä ľudí z východnej Európy, pre ktorých je niekoľkonásobne vyšší ponúkaný plat v Nemecku oproti mzde v ich domovine veľkým lákadlom. V súčasnosti podľa štatistík žije v Nemecku aj 60-tisíc Slovákov. Počet tých, ktorí krátkodobo pracujú v Nemecku, to znamená do jedného roka, bol podľa údajov Štatistického úradu SR k júnu tohto roka na úrovni 24,5 tisíca Slovákov.

Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel vznikol za uplynulé štyri roky zhruba milión pracovných miest v opatrovateľstve, reštauračných službách a poľnohospodárstve, ktoré sú vhodné aj pre cudzincov bez vzdelania. Nemecku by podľa nemeckej divízie nadnárodnej poradenskej spoločnosti McKinsey & Company mohlo do roku 2020 chýbať až šesť miliónov kvalifikovaných pracovníkov. Riešiť problém pomocou migrácie bude pre Merkelovú zložitejšie. Nedeľné voľby síce vyhrala CDU/CSU, ale časť hlasov strana stratila práve z dôvodu nevôle časti verejnosti k prijímaniu migrantov. Napriek tomu sa očakáva, že Merkelová zostaví väčšinovú koalíciu so Zelenými a s liberálmi. Migrácia by mala s novou vládou pokračovať, ale zrejme dostane určité obmedzenia. Slováci, ktorí odišli do Nemecka, si väčšinou zmenu chvália. Problémy ako v Británii, kde po referende o brexite niektorí miestni ľudia dávajú pocítiť cudzincom, že nie sú už natoľko vítaní, v Nemecku zatiaľ nie sú príliš časté.

Lákavý plat 2-tisíc eur

Už teraz mnoho Sloveniek, najmä z východného Slovenska, chodí opatrovať starých ľudí nielen do Rakúska, ale aj do Nemecka. Za mesiac v Nemecku dokážu zarobiť okolo 2-tisíc eur s tým, že ubytovanie a stravu majú zadarmo. Znalosť nemeckého jazyka pritom nie je potrebná.

„Podobne ako inde v Európe i Nemecko má problémy s obsadzovaním špecializovaných pracovných pozícií v oblasti zdravotníctva, v strojárstve, ale málo ľudí je i v remeselných činnostiach. I preto musia Nemci prijímať špecialistov z východnej Európy, prípadne z Turecka. Nemci budú lákať všetkých ľudí z východnej Európy, ktorí budú ochotní pracovať. S Východoeurópanmi majú nemecké firmy lepšie skúsenosti ako s pracovníkmi z Balkánu a Turecka. Slováci majú určite možnosť získať v Nemecku kvalitnú prácu s vysokým platom. Priaznivé je, že Nemci nehľadajú len špecialistov, ale aj menej kvalifikovaných zamestnancov, ktorí by pracovali napríklad v skladoch a logistických centrách,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

„Rodičia i slovenské školy musia ešte viac dbať na to, aby sa žiaci učili cudzie jazyky. Investícia voľného času žiakov do tejto činnosti sa im môže v budúcnosti mnohonásobne vyplatiť. S nemčinou môžu Slováci pracovať v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku. S angličtinou sa zasa dorozumejú nielen vo Veľkej Británii, ale aj v Škandinávii,“ doplnil Tomčiak.

Podmienky v Nemecku lepšie ako v Rakúsku?

Pani Mária Švitková z Michaloviec chodí opatrovať starých ľudí do Rakúska už tri roky. Predtým však strávila niekoľko mesiacov ako opatrovateľka 80-ročného pána v nemeckom meste Gronau. Jej plat sa pohyboval na úrovni 1¤500 až 1¤800 eur za mesiac s tým, že stravu a ubytovanie mala zadarmo. Nemčinu veľmi neovládala, ale nebolo to podmienkou. „Doma som bola nezamestnaná, s troma synmi, manžel bol dlhodobo práceneschopný. Nedalo sa takto žiť, a preto sme sa po dlhom zvažovaní rozhodli, že pôjdem pracovať do zahraničia,“ povedala pani Švitková. Keď porovnáva opatrovanie v Rakúsku a v Nemecku, podľa nej bola práve práca v Nemecku menej náročná. „V Rakúsku vás doslova vyšťavia, kdežto v Nemecku som sa nemusela o všetko starať. V domácnosti, kde som pracovala, mali ešte paniu na upratovanie a záhradníka,“ dodala.

Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR v prvom štvrťroku tohto roka pracovalo krátkodobo, teda do jedného roka, v zahraničí 155,2 tisíca Slovákov, čo je však v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška pokles o 2,9 percenta. Súvisí to aj s pripravovaným brexitom, teda odchodom Veľkej Británie z Európskej únie, pretože sa mnohí Slováci obávajú, či budú mať rovnaké práva a budú môcť zostať v krajine aj potom.

Podľa štatistík Slováci v zahraničí najviac pracujú v stavebníctve, krátkodobo ide o 46,6 tisíca ľudí, v zdravotníctve a sociálnej pomoci je to 37,9 tisíca ľudí a napríklad v priemysle 29-tisíc osôb. Najviac, teda 52,4 tisíca, ľudí krátkodobo (do 1 roka) pracovalo v Rakúsku, nasledovala Česká republika s 39,1 tisíca pracujúcimi Slovákmi a Nemecko, kde si našlo uplatnenie 24,5 tisíca ľudí. V Británii ide o vyše 6-tisíc Slovákov, aj keď dlhodobo tam pôsobí takmer 100-tisíc Slovákov. Z regionálneho hľadiska si našlo prácu v zahraničí najviac ľudí z Prešovského kraja, a to 42-tisíc.

Z augustových údajov spolkového štatistického úradu Destatis vyplýva, že v Nemecku aktuálne pracuje 44,2 milióna ľudí. Nemci však starnú a krajine hrozí, že v najbližších rokoch nebude mať dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, s čím už teraz zápasí aj Slovensko. Podľa výskumného inštitútu Prognos môžu najväčšej európskej ekonomike v roku 2030 chýbať až tri milióny špecialistov, ako sú napríklad IT odborníci alebo lekári. Ich nedostatok sa do roku 2040 môže zvýšiť na 3,3 milióna ľudí.

Výskumníci vyzvali politikov aj popredných podnikateľov v Nemecku, aby prijali „vhodné opatrenia“ na odstránenie hroziaceho nedostatku odbornej a kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa odborníkov by Nemecko malo zvýšiť zamestnanosť žien, ako aj podporiť príchod kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia.

Nemci investujú na Slovensku vo veľkom

Nemecko patrí medzi najväčších zahraničných platcov daní na Slovensku, ale aj najväčších zahraničných investorov. Do konca roku 2015 preinvestovali nemecké firmy na Slovensku podľa údajov Nemeckej spolkovej banky 7,5 miliardy eur a zamestnali 121-tisíc pracovníkov. Nemecko a Rakúsko tvorili podľa analýzy spoločnosti BMB Leitner najsilnejšiu skupinu medzi zahraničnými investormi s najvyšším podielom na odvedených daniach na Slovensku. Nemecké podniky odviedli v roku 2015 dane vo výške okolo 400 miliónov eur, čo zodpovedalo podielu vo výške 16 percent. Pri rakúskych firmách to bolo viac než 250 miliónov eur, teda desať percent. Na treťom mieste nasledovala Južná Kórea s podielom vo výške šesť percent. Podľa štúdie nemeckého inštitútu Prognos nemecká ekonomika zaisťuje ostatným štátom EÚ 4,8 milióna pracovných miest.

Pre Slovensko je Nemecko jeden z najvýznamnejších obchodných partnerov, najmä čo sa týka vývozu áut. Za rok 2016 export do Nemecka predstavoval 22 percent z celkového vývozu Slovenska. Automobilový priemysel je dlhé roky motorom celej slovenskej ekonomiky a závisí od neho priamo aj nepriamo až 250-tisíc pracovných miest.