Dane zaplatia doma už aj Sagan či Hantuchová

Dotkne sa to viacerých slovenských športovcov, umelcov, ale aj podnikateľov, ktorí „presťahovali“ svoje príjmy do krajín, ako je napríklad Monako či Švajčiarsko. Do Monaka sa už pred rokmi takto presídlila bývalá tenistka Daniela Hantuchová alebo trojnásobný majster sveta v cyklistike Peter Sagan. V odbornej terminológii ide v takýchto prípadoch o agresívne daňové plánovanie. V oblasti medzinárodného zdanenia ide podľa odborníkov o najrozsiahlejšiu novelu od zavedenia rovnej dane.

Od prvého januára budúceho roka vstúpi do platnosti novela zákona o dani z príjmu, ktorá mení doterajšie zdaňovanie celosvetových príjmov fyzických osôb. Takéto zdanenie bolo doteraz možné len vtedy, ak na Slovensku mala daná osoba trvalý pobyt, alebo v krajine strávila viac ako 183 dní v kalendárnom roku. Ak to bolo menej, štát dane nepýtal.

Nové kritérium pre určenie daňovej rezidencie fyzickej osoby bude bydlisko, ktorým sa rozumie „možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu, pričom možno predpokladať zámer sa v tomto bydlisku trvale zdržovať“. Teda, ak sa napríklad daná osoba zdržuje v byte svojich rodičov či príbuzných. Neplatí to v prípade, ak sem napríklad daný športovec príde vyložene čisto odohrať zápas a odíde preč alebo sa príde na Slovensko zrekreovať.

Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak tvrdí, že ide o dôležité daňové opatrenie podľa vzoru z ostatných európskych štátov, avšak pre zabránenie rôznych optimalizácií daní treba ísť ešte ďalej. „Na rozpočet a daňové príjmy by to však nemalo mať vplyv, pretože sa to dotkne len zanedbateľného počtu ľudí, ktorí sa na Slovensku pohybujú,“ povedal Tomčiak. Ekonómovia upozorňujú, že bohatí si vždy nájdu spôsob, ako pravidlá obchádzať.

Ako to bude fungovať v praxi?

Daňová poradkyňa Renata Bláhová z BMB Leitner upozornila na to, že ak má daná osoba bydlisko na Slovensku a napríklad súčasne aj v Monaku, pričom nerozhoduje právne vlastníctvo, ale či má k dispozícii byt, potom nasledujú ďalšie kritériá, z ktorých v praxi rozhodne zvyčajne stredisko životných záujmov. V európskych krajinách zvyknú mať pri určovaní strediska prednosť osobné a rodinné vzťahy pred hospodárskymi. V tomto prípade môže byť napríklad rozhodujúce, kde budú deti chodiť do školy a aký druh príjmu podľa medzinárodnej zmluvy bude danej osobe plynúť zo zamestnania či podnikania.

Štát chce rozlíšiť platenie daní podľa toho, s ktorou krajinou má uzatvorenú zmluvu o dvojitom zdanení. Napríklad športovec, ktorý býva v Monaku, ktoré nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, by v prípade vrátenia sa na Slovensko a prenocovania u rodičov musel svoje celosvetové príjmy zdaniť u nás. Bez ohľadu na to, kde uvádza stredisko životných záujmov. Ak by rovnaká situácia nastala v prípade Malty, ktorá má uzatvorenú so štátom takúto zmluvu, o daňovej rezidencii bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodovať stredisko životných záujmov.

Európa si posvieti aj na firmy

Do praxe sa postupne zavádza aj návrh Európskej komisie, ktorý prichádza s automatickou výmenou informácií o daniach zaplatených nadnárodnými spoločnosťami na území jednotlivých členských štátov. Ide o krok v boji proti agresívnemu plánovaniu daní z príjmov právnických osôb. Smernica zaväzuje nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur podávať správy obsahujúce okrem iného výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť. Tieto správy sa majú podávať v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, následne tieto informácie poskytne ďalším členským štátom, na ktorých území daná nadnárodná skupina operuje.