Slovensko kráča k vyrovnanému rozpočtu, koalícia pripravila aj sociálny balík

Koaliční lídri potvrdili záväzok dosiahnuť v roku 2020 vyrovnaný rozpočet. Zohľadňuje to návrh rozpočtu na budúci rok. Informovali o tom lídri koalície na tlačovej besede venovanej rozpočtu.

28.09.2017 12:04 , aktualizované: 29.09.2017 07:00
debata (24)

Podľa premiéra Roberta Fica ráta návrh rozpočtu na budúci rok s deficitom 0,83 percenta HDP. V roku 2019 by sa mohol deficit pohybovať na úrovni 0,1 percenta HDP, čo dáva predpoklad, že v roku 2020 bude rozpočet vyrovnaný. Celkový dlh by mal na budúci rok klesnúť na 49,7 percenta HDP a bol by tak na najnižšej úrovni od roku 2012.

Koaliční lídri sa dohodli aj na balíku sociálnych opatrení, medzi ktoré patrí rast minimálnej mzdy, ktorá by do roku 2020, a možno aj skôr, mala prekročiť päťstoeurovú hranicu. Budú sa týkať zvýšenia príplatku za prácu cez víkendy a sviatky, podpory dochádzania za prácou a presťahovania sa za ňou. Most-Híd uspel s návrhom oslobodiť príjmy dôchodcov do 200 eur od odvodov, a strana SNS presadila zavedenie trinásteho a štrnásteho platu na dobrovoľnej báze. Zároveň sa za tieto platy budú postupne znižovať odvody pre firmy až napokon by mali zaniknúť. Sociálny balíček vláda prerokuje so sociálnymi partnermi.

Minister financií Peter Kažimír ocenil, že si koalícia uvedomuje hodnotu zodpovedného rozpočtového hospodárenia a pripomenul, že prvýkrát v histórii sa na budúci rok ráta s deficitom, ktorý bude mať pred desatinou čiarkou nulu. Počas budúceho týždňa predloží ministerstvo návrh jednotlivých kapitol rozpočtu, nasledovať bude rokovanie v rámci tripartity a definitívny návrh by mal byť schválený 11. októbra 2017.

Sociálny balíček pre státisíce ľudí

Státisíce ľudí ovplyvní na budúci rok sociálny balíček, na ktorom sa vo štvrtok dohodla koalícia. Smer pretlačil vyššie príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky takmer pre 400-tisíc ľudí a vyššie príspevky pre 54-tisíc opatrovateliek a opatrovateľov, Most – Híd zase nulové odvody pre 84-tisíc pracujúcich dôchodcov.

SNS pristala na upravený návrh 13. a 14. platov, ktoré budú za určitých podmienok oslobodené od odvodov a daní. Pôvodne predseda národniarov Andrej Danko hovoril o povinných mimoriadnych platoch, neskôr však ustúpil ministrovi financií Petrovi Kažimírovi (Smer) a zmenil ich na dobrovoľné. Do praxe sa síce dostanú už v roku 2018 pre zamestnancov, ktorí v jednej firme odpracujú dva, respektíve najmenej štyri roky, oslobodené od daní a odvodov však budú naplno až koncom roka 2019.

Existujú tiež obavy, že na zmene zarobia najmä zamestnávatelia na úkor štátnej kasy, a ľudia veľa nezískajú. Systém totiž nie je nastavený tak, že by zamestnanci mali zaručený vyšší čistý príjem. Firmy sa pýtajú, prečo vôbec štát vytvára zložitý model 13. a 14. platov namiesto toho, aby jednoducho plošne znížil odvody a dane, aby každý zamestnanec mal z hrubého platu viac.

Danko na 13. a 14. platoch trval. Ako včera uviedol, po odpracovaní dvoch rokov u zamestnávateľa by mal mať zamestnanec v roku 2018 nárok na trinásty plat v júni budúceho roka oslobodený od zdravotných odvodov a po odpracovaní štyroch rokov nepretržite u rovnakého zamestnávateľa aj na štrnásty plat v decembri budúceho roka oslobodený od daní a zdravotných odvodov. „V roku 2019 by sa znova trináste zopakovali, a už by tam prišlo oslobodenie od zdravotných a daňových vecí s horizontom toho, že štrnásty plat, ktorý by mal byť vyplácaný v decembri 2019, by bol prvou dávkou v histórii, samozrejme, že dobrovoľnou, kedy by došlo k úplnému oslobodeniu od odvodov a daní,“ povedal Danko.

Obmedzenia týkajúce sa odpracovaných rokov aj postupného poklesu odvodov a daní zmiernia pri 13. a 14. platoch tlak na štátnu kasu. Otázne je, koľko firiem bude zmena motivovať k tomu, aby vyplácali zamestnancom platy navyše. Tí, čo mimoriadne mzdy už vyplácajú, môžu po novom ušetriť, čo sa týka najmä veľkých fabrík v automobilovom priemysle či IT firiem. Či daňové úľavy premietnu do vyšších čistých 13. a 14. platov, je otázne. Posledný návrh SNS bol, aby bol 13. a 14. plat oslobodený od daní a odvodov najviac vo výške minimálnej mzdy, ktorá má byť na budúci rok vo výške 480 eur. Počítalo sa tiež s tým, že oslobodenie sa bude týkať aj sociálnych odvodov. Ako to nakoniec bude, sa ukáže, až keď bude na stole návrh zákona.

Ustúpiť pri rozpočte musel sčasti aj Most – Híd. Ten si presadil odvodové úľavy pre pracujúcich penzistov, ktorí z príjmu na dohodu do 200 eur už nebudú musieť platiť odvody. Most – Híd tiež dosiahol zvýšenie penzií pre starodôchodcov, ktorým sa tak vyriešia krivdy z minulosti. Koaličné strany tiež vyslovili spokojnosť s tým, že našli peniaze na rast penzií od januára 2018, a to v prípade starobných dôchodkov o 8,40 eura mesačne.

Na druhej strane Most – Híd nepresadil zníženie dane zo mzdy po tom, čo sa ukázalo, že výber firemných daní bude pre budúci rok nižší, ako sa čakalo. Most – Híd navrhoval zvýšenie nezdaniteľného minima zo súčasných 3¤803 eur na 4¤650 eur. Táto zmena by pomohla všetkým zamestnancom a priemernému zamestnancovi by zvýšila čistý ročný príjem o 160 eur. Na druhej strane len táto zmena by štátny rozpočet každý rok vyšla približne na 300 miliónov eur, čo sa priečilo s plánmi na vyrovnaný rozpočet.

Smer získal v koalícii súhlas na rast príplatkov a napríklad za nočnú prácu by podľa premiéra Roberta Fica mali ľudia dostávať dvakrát viac. „Zvyšujeme aj príspevok na opatrovanie ŤZP, ktorý sa týka 54-tisíc ľudí, aby dosahoval úroveň čistej minimálnej mzdy,“ povedal Fico. Zvýši sa tiež príspevok na dochádzanie za prácou. "Nastavíme v zákone vzdialenosť, ktorú keď nezamestnaný absolvuje, tak dostane príspevok k svojmu platu. Navrhujeme zároveň vyplatenie jednorazového príspevku na úrovni niekoľko tisíc eur, pokiaľ ide o presťahovanie sa za prácou,“ pokračoval Fico s tým, že jednorazovo pôjde o 4-tisíc až 6-tisíc eur.

Očakáva sa tiež rast minimálnej mzdy zo 435 eur na 480 eur mesačne. Smer chce, aby pred rokom 2020 minimálna mzda dosiahla 500 eur. SNS si zase presadila, aby sa zdvihli tabuľkové platy niektorých štátnych zamestnancov, ktorým sa teraz mzdy dorovnávajú aspoň do úrovne minimálnych platov. Začiatkom budúceho roka rezort financií spolu s ministerstvom práce a Úradom vlády predloží návrh nových tarifných platov vo verejnej sfére. „Zásadným spôsobom budeme riešiť problém rozťahujúcich sa nožníc medzi najnižšími tarifnými platmi a minimálnou mzdou,“ povedal Kažimír. Úradníkom by mzdy mali ísť plošne hore o štyri percentá.

Peniaze na diaľnice sú stále otázne

Sociálny balíček a investičné plány v prípade diaľnic napokon sčasti dostali prednosť pred rýchlym znižovaním deficitu verejných financií. Deficit má byť tento rok asi 1,3 percenta výkonu ekonomiky, na budúci rok mal pôvodne klesnúť na 0,44 percenta, teda skoro o 700 miliónov eur. Napokon je návrh na rok 2018 na úrovni 0,83 percenta hrubého domáceho produktu.

"Očakávame, že v roku 2019 by deficit mohol byť na úrovni niekde okolo 0,1 %,“ doplnil premiér. Cieľom podľa neho je dosiahnuť vyrovnané hospodárenie verejnej správy do roku 2020, aby stav verejných financií nebol prekážkou na vstup Slovenska do formujúceho sa nového jadra EÚ. Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2018 dosiahnuť 49,7 % výkonu ekonomiky, čo je podľa Fica najmenej od roku 2012. V aktuálnom rozpočte sa pre rok 2018 počítalo s hrubým dlhom na úrovni 51,4 %.

V prípade diaľnic sú v štátnej kase kryté rozostavané stavby, ale peniaze na nové sú stále otázne. Rezort dopravy počíta s tým, že dostane financie na to, aby do konca roka 2019 rozostaval severný obchvat Prešova, križovatku na D1 pri Triblavine a viaceré úseky na R2 na juhu Slovenska.

24 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #koalícia