Továrne na druhej strane Atlantického oceánu by tak platili nižšie dane ako slovenské, nemecké či francúzske spoločnosti. Nie je preto vylúčené, že európske štáty budú v budúcnosti nútené siahnuť po podobných opatreniach, a teda znížiť daňové zaťaženie firiem. To by však vytvorilo tlak na zdroje určené pre sociálnu oblasť, ako je podpora v nezamestnanosti alebo pomoc pre sociálne slabšie vrstvy.
„Takéto výrazné zníženie daní môže veľmi uškodiť nielen slovenským, ale aj európskym firmám. Ak to zjednoduším, americký výrobok v cene desať dolárov bude môcť byť po výraznom znížení amerických firemných daní v Európe predávaný za 9,5 dolára. Tým pádom vzrastie dovoz amerických výrobkov do Európy a straty utrpia miestni výrobcovia. Európa by preto mala reagovať podobným znížením firemných daní,“ povedal viceprezident zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula.
V USA majú fabriky aj automobilové koncerny pôsobiace na Slovensku. V súčasnosti sú hlavnými konkurenčnými výhodami Slovenska nižšie firemné dane, lacnejšia pracovná sila a kvalitná výroba. Prípadné presadenie Trumpovej reformy na stranu USA preklopí výhodu nižších firemných daní, keďže na Slovensku momentálne podniky platia 21-percentnú daň a v USA by platili len 20 percent.
Na Slovensku pôsobiace fabriky do USA neodídu. Nižšie dane však môžu hrať dôležitú rolu v prípade nových investícií. Napríklad Jaguar Land Rover sa pri budovaní nového závodu rozhodoval medzi Slovenskom a Mexikom. Pritom práve Mexiko pre zrušenie dovozných ciel slúži mnohým automobilovým koncernom ako základňa pre výrobu automobilov dovážaných do USA. Donald Trump tomu plánuje urobiť koniec zavedením dovozných ciel nielen na automobily vyrábané v Mexiku, ale aj Európe. V rozhovore pre nemecký denník Bild americký prezident ešte začiatkom roka hovoril o možnosti zaviesť dovozné clá vo výške 35 percent. Práve vysoké clá majú byť prijímané spolu s razantným znižovaním daní amerických firiem.
Daňové porovnanie USA a Európy
USA
- Daň z príjmu firiem má klesnúť z 35 na 20 percent
- Obyvatelia v závislosti od výšky príjmu majú platiť daň vo výške 12, 25 a 35 percent
Nemecko
- Firmy sú zdaňované 30 až 33 percentami
- Spolu s daňou z príjmu platia firmy aj živnostenskú a solidárnu daň
- Občania v závislosti od výšky príjmu platia dane v rozmedzí 0 až 45 percent
Francúzsko
- Malé firmy z príjmu do 38 120 eur platia daň vo výške 15 percent
- Väčšina podnikov platí daň z príjmu vo výške 33,33 percenta
- Obyvatelia v závislosti od výšky príjmu platia daň v rozmedzí 0 až 40 percent
Slovensko
- Daň z príjmu firiem je vo výške 21 percent
- Žiadnu daň nemusia platiť ľudia s ročným príjmom do 3 803,33 eur
- Bežní pracujúci platia 19-percentnú daň z príjmu
Sľuboval ešte nižšie dane
Americký prezident v stredu vo svojom príhovore predstavil pripravovanú daňovú reformu. „Dvadsiatka je moje číslo a o jeho výške nebudem s nikým diskutovať,“ vyhlásil v prejave k pripravovanej reforme daní americký prezident Donald Trump. Pôvodne sľuboval presadiť zníženie firemných daní až na 15 percent.
„Pri takom razantnom znížení daní budú v rozpočte príliš veľké výpadky, a preto som sa nakoniec rozhodol pre číslo 20,“ dodal Trump. No ani pri znížení firemných daní na 20 percent prezident nepredstavil dosahy na štátny rozpočet. Podľa odhadov spoločnosti Tax Foundation takéto razantné zníženie daní pripraví americkú kasu v najbližších desiatich rokoch približne o 5,9 bilióna dolárov (5,02 bilióna eur). V prípade pracujúcich Američanov prezident navrhuje zúženie siedmich daňových pásiem na tri vo výške 12, 25 a 30 percent.
„Veľké americké firmy už dnes vďaka rôznym medzerám v daňovom systéme platia oveľa nižšie dane a reálne už dnes môžu byť na úrovni navrhovaných 20 percent. V každom prípade, Trumpom navrhovaná daňová reforma v prípade presadenia všetkých zmien môže priniesť návrat amerického kapitálu priamo do vlasti a jeho následné zdanenie zvýši príjmy rozpočtu aj investície do miestnych firiem,“ povedal ekonomický analytik spoločnosti Trim Broker Ronald Ižip. Otázne je, či navyše získané príjmy dokážu vykompenzovať obrovské výpadky. „Navyše je to len návrh a o konečnej podobe sa bude ešte rokovať. Osobne očakávam, že nakoniec budú dane znížené maximálne na 25 percent práve pre hrozbu obrovských výpadkov,“ dodal Ižip.
V konečnom dôsledku teda nemusia byť až také veľké rozdiely medzi firemnými daňami v USA a v EÚ. V novovznikajúcom jadre únie má totiž prísť k zjednoteniu firemných daní a ich konkrétna výška má byť zatiaľ v oficiálne nestanovenom pásme. Politici zatiaľ ako ilustratívny príklad spomínali jednotné pásmo európskych firemných daní v rozmedzí 18 až 25 percent. Aktuálne na Slovensku platia firmy daň z príjmu vo výške 21 percent a v Nemecku aj vo Francúzsku je to okolo 33 percent.
Demokrati sú proti nižším daniam
Otázne je, ako na prípadné zavádzanie ciel zareaguje americký Kongres. Ten podľa viacerých nemeckých vrcholových politikov nebude chcieť ísť do obchodnej vojny s Európskou úniou. Cez senátorov napríklad Donald Trump dlhodobo nevie presadiť zrušenie systému povinného zdravotného poistenia, ktorý presadil ešte predchádzajúci americký prezident Barack Obama. Systém známy pod názvom Obamacare zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti približne 30 miliónom najchudobnejších Američanov. Republikáni nedokážu reformu predchádzajúceho demokratického prezidenta zrušiť aj napriek väčšine v Kongrese, a úspech zatiaľ dosiahli len v Snemovni reprezentantov.
Otázne je, či sa republikáni nakoniec dokážu zhodnúť na prezidentom predstavenom znížení daní, a podľa informácií agentúry Reuters nie sú vo vládnucej strane jednotné názory na spustenie najväčšej daňovej reformy. S podporou demokratov prezident rátať nemôže hlavne pre vysoké výpadky v štátnom rozpočte. Navyše, veľa vplyvných demokratov, ako napríklad Bernie Sanders, dlhodobo presadzuje práve vyššie zdanenie bohatých firiem aj Američanov.
Napriek tomu môže byť presadenie daňovej reformy ľahšie ako zrušenie Obamacare. V prípade zdravotného poistenia je totiž najväčší problém zamedzenie prístupu k zdravotnej starostlivosti najslabším sociálnym skupinám a zdravotne hendikepovaným ľuďom. Títo ľudia si totiž nedokážu zaplatiť liečenie drahých chorôb ako napríklad rakoviny, a ich jedinou šancou je práve solidárny systém zdravotného poistenia. Na druhej strane zvyšovanie amerického dlhu pre výrazné zníženie daní nevyvoláva v americkej spoločnosti ani zďaleka taký odpor ako zrušenie Obamacare.
USA ovplyvňujú svet
USA ako najsilnejšia ekonomika majú obrovský vplyv na hospodársky rast celého sveta. Krach súkromnej americkej banky Lehman Brothers v roku 2008 odštartoval vznik najväčšej ekonomickej krízy v posledných desaťročiach. Tá aj na Slovensku zdvihla nezamestnanosť zo 7,36 percenta na 14,8 percenta.
Všetky problémy spôsobili cenné papiere vytvorené z nesplácaných amerických hypoték. Tie bežní Američania v minulosti nedokázali splácať pre príliš prudké zdvihnutie základnej úrokovej sadzby americkou centrálnou bankou Fed. Následné nesplácanie cenných papierov dostalo do problémov súkromné banky, ktoré obmedzili až úplne zastavili poskytovanie úverov, a ekonomika postavená na dlhu sa dostala do recesie. V praxi totiž nemal kto financovať nové aj existujúce projekty a firmy museli začať prepúšťať. Následný rast počtu nezamestnaných viedol k nižšej spotrebe domácností a ďalším stratám súkromných firiem v podobe nižšieho predaja výrobkov.
Koleso recesie otočila do trajektórie rastu opäť americká centrálna banka Fed spustením masívneho tlačenia peňazí. Lacné peniaze totiž opäť naštartovali investície firiem spojené s najímaním nových ľudí a rastom spotreby domácnosti. Navyše na tlačenie peňazí museli spustením podobných programov reagovať aj ďalšie centrálne banky v Európskej únii, Japonsku či Číne. Podobné kopírovanie krokov Spojených štátov amerických sa preto nedá vylúčiť ani v prípade razantného zníženia firemných daní.