Na slávnostnej výrobe kyslej kapusty sa zúčastnili zástupcovia Mástkeho potravinového spolku a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Agentúru SITA o tom informoval hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Vladimír Machalík. Dni zelá sa v známom záhoráckom meste, v Stupave (okres Malacky), konajú od piatka do nedele už po 21. raz a okrem oslavy kapusty ponúkajú aj pestrý kultúrny program.
Stupavská kyslá kapusta, takzvané Stupavské zelé, získala od Európskej komisie chránené označenie pôvodu (CHOP) tento rok 11. mája. Znamená to, že kvalita a vlastnosti daného výrobku sú výlučne viazané na osobité zemepisné prostredie a všetky etapy jeho výroby sa robia vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Po Žitavskej paprike tak ide o druhú potravinu v tejto kategórii zo Slovenska, ktorá získala CHOP, pripomenul v tlačovej správe Machalík.
Ministerka pôdohospodárstva považuje za česť, že mohla byť pri tomto jedinečnom historickom momente. „Spotrebitelia majú čoraz viac záujem o kvalitné, čerstvé a lokálne potraviny, ktoré prinášajú rôznorodosť chutí, a nie uniformné potraviny s tisíckami nacestovaných kilometrov a množstvom konzervantov. Stupavské zelé je kusom našej slovenskej histórie a týmto označením si získalo unikátnosť v celej Európskej únii. Jedinečnosť, gastronomických špecialít je to, čo priťahuje aj turistov. Za túto pridanú hodnotu a záruku kvality si môže výrobca žiadať aj cenu s vyššou pridanou hodnotou,“ cituje tlačová správa Matečnú.
Od získania označenia Chráneného označenia pôvodu pre Stupavské zelé očakávajú členovia Mástskeho potravinového spolku aj nárast záujmu producentov o pestovanie a spracovanie kapusty v regióne. Pre zákazníkov to podľa predsedu spolku Jozefa Fabiana znamená „garanciu, že tunajšia odroda kapusty bola spracovaná tradičným postupom bez použitia akýchkoľvek prísad, okrem soli, a to všetko v Stupave. Ide o produkt, ktorý spotrebiteľ neochutná, či nekúpi nikde inde vo svete. A to je pridaná hodnota najvyššej úrovne.“
Južná oblasť Záhoria je charakteristická ľahšími hlinito-piesčitými pôdami s piesočnými nánosmi a je chránená svahmi Malých Karpát. Nízka nadmorská výška, dostatok spodnej vody a špecifická suchá a teplá klíma vyhovujú pestovaniu kapusty a zabezpečujú jej osobitú chuť. Na Stupavské zelé sa používajú neskoré odrody bielej hlávkovej kapusty „krajová“ dopestované vo vymedzenom území a jedlá soľ.
Pestovanie kapusty na Slovensku za posledných 20 rokov klesá, v roku 1996 sa vypestovalo takmer 93-tisíc ton. Podľa agrorezortu čísla z posledných rokov naznačujú odrazenie sa od dna. „V roku 2016 dosiahla produkcia kapusty 16 800 ton, čo je medziročný nárast až o 70 %. Produkcia kyslej kapusty zaznamenala úroveň 8 300 ton,“ informuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré bude mať údaje za rok 2017 k dispozícií na konci roka.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dodáva, že pestovanie kapusty na Slovensku podporuje viacerými spôsobmi. Okrem jednotnej platby na plochu tak robí aj viazanou platbou na pestovanie vybraných druhov zeleniny s veľmi vysokou prácnosťou, a to príspevkom 70,48 eura na hektár (2016). V roku 2016 takto podporili 7 048 hektárov pestovanej kapusty. Výmera pestovania kapusty musí pritom dosahovať minimálne 0,3 hektára. „V rámci Programu rozvoja vidieka môže poľnohospodár získať podporu na pestovanie kapusty cez opatrenia 10. Agroenvironmentálne záväzky súvisiace s klímou: Integrovaná produkcia v zeleninárstve 416 eur/ha/rok a 11. Prechod na ekologické poľnohospodárstvo 529 eur/ha/rok alebo Udržanie ekologického poľnohospodárstva 529 eur/ha/rok,“ uzatvára agrorezort v tlačovej správe.