Jeho nástupca Ľubomír Jahnátek problém odložil. Keďže do konca septembra neprišiel s novými vyhláškami, ceny pre rok 2018 sa určia podľa starých vzorcov.
Holjenčík chcel, aby stále poplatky pre odberné miesta s predimenzovanými ističmi a malou spotrebou elektriny, ako sú garsónky, garáže či chaty, vzrástli. Malo to byť adekvátne k nákladom, keďže elektrárenské kapacity musia kryť spotrebu podľa kapacity ističov, aj keď odber nenastane.
Teraz sú platby nastavené tak, že domácnosti s väčšou spotrebou platia viac na úkor tých menších, aj keď ističe môžu mať rovnaké. Problémom bolo, že Holjenčík neprepočítal dosahy na ľudí, tí nemali čas sa na rýchlu zmenu poplatkov pripraviť a znížiť si ističe. Krok Holjenčíka začiatkom roka spôsobil protesty ľudí, rozruch v koalícii a stál ho kreslo.
Nový predseda regulačného úradu Ľubomír Jahnátek dal v júli hneď po svojom nástupe stiahnuť tri vyhlášky o cenách v elektroenergetike, vode a teple pre rok 2018, ktoré boli v pripomienkovom konaní. Chýbal mu v nich ekonomický dosah na jednotlivé skupiny odberateľov. "V žiadnom prípade nebudem suplovať lajdáckosť niekoho iného,“ hovoril. O nových vyhláškach chcel diskutovať v odborných kruhoch. Napokon sa nová legislatíva nestihla pripraviť.
„Cenotvorba sa bude realizovať podľa aktuálne platných vyhlášok,“ povedal hovorca Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach (ÚRSO) Radoslav Igaz.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Úrad podľa Igaza teraz analyzuje potrebu prípadnej novelizácie. Týkať by sa to malo zmien v nastavení technických parametrov, bez negatívneho dosahu na koncové ceny. Prípravám nových vyhlášok totiž musí vždy predchádzať hlbšia odborná diskusia s príslušnými účastníkmi trhu, vysvetľoval Igaz.
A to vrátane presného vyčíslenia ekonomických dosahov na jednotlivé odberateľské skupiny. „Kým sa tak nestane, pôvodné vyhlášky sa meniť nebudú,“ dodáva Igaz.
„V štruktúre ceny elektriny pre domácnosti tvorí distribúcia elektriny bez strát 27,80 percenta,“ hovorí Igaz. Ide o fixnú zložku ceny. Tá nezávisí od množstva spotrebovanej elektriny, ale od požadovanej kapacity v sústave – teda ampérovej hodnoty ističa. Práve ističe sú však časovanou bombou, pre ktorú už raz ceny vyleteli hore niektorým odberateľom aj niekoľkonásobne.
Úrad podľa Igaza naďalej tvrdí, že v záujme predchádzania vysokým platbám za rezervovanú kapacitu by mali odberatelia optimalizovať pomer medzi hodnotou hlavného ističa a samotnou spotrebou elektriny.
Súčasné nastavenie sa môže zmeniť o rok-dva, upozorňuje riaditeľ predaja Slovakia Energy Jiří Koudela. Odberateľom radí spraviť si revíziu, kde majú aké ističe, či ich využívajú a či je tam tá hodnota opodstatnená. Napríklad či obce naozaj potrebujú trojfázový istič a nestačil by jednofázový, či potrebujú 200 ampérov a nestačilo by aj 100 ampérov.
Podobný pokus v Česku nefungoval
„Je tu tlak zo strany distribútorov, aby fixná zložka ceny – teda tá, ktorú dostanú zaplatenú za svoje služby, bola vo väčšej miere viazaná na odberné miesto a nie na spotrebu elektriny,“ hovorí Koudela. Ak zákazník má hlavný istič 3 × 25 ampérov a spotrebuje napríklad len 1 kilowatthodinu za rok, tak to, že distribútor zaistil tento príkon, ktorý garantuje, zaplatený nemá, vysvetľuje. Odberatelia by však mali byť na zmeny upozornení vopred, nie tak, ako sa to stalo na začiatku roka, keď pre ističe išli ceny skokovo hore.
Podobný pokus ako u nás začiatkom roka bol podľa Koudelu vlani aj v Česku. Tamojší regulačný úrad sa pokúsil presunúť väčšiu časť poplatku do fixnej zložky. „Celé sa to zmietlo zo stola, lebo výsledkom by bolo, že tým, čo majú malú spotrebu, tak narastú ceny, a tým, čo spotrebujú viac, tak by im ceny spadli,“ hovorí Koudela.
V priebehu prvého polroka 2017 vybavila Stredoslovenská energetika – Distribúcia (SSE – D) 4¤405 žiadostí odberateľov o zníženie hodnoty hlavného ističa. Išlo o domácnosti, podnikateľov aj samosprávy. „Vďaka tomu sa uvoľnilo v distribučnej sieti celkovo 100 MW, ktoré títo odberatelia blokovali bez reálneho využitia,“ vysvetľuje hovorca SSE – D Miroslav Gejdoš.
V rovnakom období žiadalo o zmenu ističa dvetisíc zákazníkov Západoslovenskej distribučnej (ZSD). Východoslovenská distribučná (VSD) mala okolo 600 žiadostí na výmenu ističa z 3-fázového na 1-fázový. Podľa hovorkyne spoločnosti VSD Andrey Danihelovej išlo o štandardný počet žiadostí.
Od januára hrozí zdražovanie
Vzhľadom na vývoj trhových cien elektriny hrozí odberateľom od januára zdražovanie. Podľa prepočtov spoločnosti Slovakia Energy by tak rast cien komodity mohol zvýšiť konečné ceny elektriny o dve percentá, ceny plynu by mohli poskočiť o dve až tri percentá. „ÚRSO momentálne pracuje na tom, aby pri maximálnom využití regulačných nástrojov dokázal zabezpečiť optimálne koncové ceny energií pre slovenské domácnosti a podnikateľov,“ hovorí Igaz. Regulačný úrad tiež podľa neho analyzuje aj ceny tepla a vody.
„Veľkoobchodná cena elektriny medziročne stúpla asi o 18 percent v porovnaní polročných priemerov 2017 oproti 2016,“ upozorňuje hovorkyňa SSE Michaela Krivá. "V posledných týždňoch a mesiacoch sledujeme pokračujúci postupný rast ceny elektriny,“ dodáva. Silová elektrina má asi tretinový podiel na konečnej cene.
Momentálne sa ceny elektriny na burzách pohybujú okolo 38 eur za megawatthodinu. V rozhodujúcom období pre ceny budúceho roka sa ceny pohybovali okolo 31 až 33 eur za megawatthodinu. Pričom koncové ceny v tomto roku počítajú s 28 eurami za megawatthodinu. V posledných mesiacoch dražel aj plyn. Na trhoch sa jeho ceny pohybujú okolo 17 eur za megawatthodinu.