Zákon o prenájme pôdy rozdelil farmárov

, 07.10.2017 15:00
Zákon o prenájme pôdy
Veľkí farmári kritizujú zmeny pri nájme pôdy, menší sú, naopak, spokojní. Autor:

Deväťdesiat percent pôdy, na ktorej hospodária slovenskí poľnohospodári, sa prenajíma. Po pôde je obrovský hlad. Chcú si ju udržať existujúce družstvá, akciovky, ale túžia po nej aj malé začínajúce farmy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravilo novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Tá by mala uľahčiť poľnohospodárom prístup k pôde. Novela vyvolala medzi poľnohospodármi búrlivú diskusiu. Má stúpencov aj odporcov.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravilo novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Tá by mala uľahčiť poľnohospodárom prístup k pôde. Novela vyvolala medzi poľnohospodármi búrlivú diskusiu. Má stúpencov aj odporcov.

Kým malí farmári novelu vítajú, zástupcovia poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy spolu so zamestnávateľskými zväzmi ju v pripravenej podobe odmietajú. Novela podľa nich spôsobí problémy produkujúcim poľnohospodárom a otrasie stabilitou celého sektora.

Nepopierateľným faktom je, že 27 rokov po novembri 1989 si slovenské poľnohospodárstvo stále uchováva veľkovýrobný charakter. Veľké agrofirmy majú rozhodujúci podiel na trhovej produkcii. Podniky s výmerou nad 500 hektárov produkujú napríklad 97 percent všetkého mlieka, 83 percent rastlinnej a živočíšnej produkcie.

Novelu štrnásť rokov starého zákona o nájme považujú Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora spoločne s Potravinárskou komorou, ale aj so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou spolu s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovou úniou zamestnávateľov a Klubom 500 za neprimeraný zásah do štandardných zmluvných vzťahov. Hovoria dokonca o porušení ústavy. Zhodne tvrdia, že ak novela prejde, povedie k rozbitiu a zneisteniu všetkých podnikateľov v poľnohospodár­stve. Novele vyčítajú, že rezort neakceptoval najzásadnejšie pripomienky k navrhovaným zmenám.

Ministerstvo pôdohospodárstva tento názor odmieta a hovorí o boji proti špekulantom s prenájmom pôdy a o zlepšení podmienok podnikania pre malých a stredných farmárov. V stanovisku, ktoré rezort poslal redakcii, sa uvádza, „že novela prešla nebývalou odbornou diskusiou. V procese prípravy ministerstvo komunikovalo so všetkými dotknutými samosprávnymi organizáciami poľnohospodárov“.

Hovorca ministerstva Michal Feik zdôraznil, že novela „vytvára podmienky pre prístup k pôde pre mladých a malých poľnohospodárov, pričom zásadne nenarúša stabilitu podnikateľského prostredia doterajších nájomcov“.

Malí za, veľkí proti

Jablkom sváru sa v novele stal o. i. návrh o zrušení automatickej obnovy nájomných vzťahov. To podľa právnej analýzy, ktorú si nechali vyhotoviť odporcovia novely, „je zásahom do legitímnych očakávaní nájomcu, ktorý už pri uzatváraní nájomných zmlúv predpokladal, že pri výraznej väčšine vlastníkov dôjde k automatickej obnove nájmu podľa vtedy účinnej a právnej úpravy“.

S kategorickým odmietnutím oboch komôr a zamestnávateľov, reprezentujúcich 80 percent zamestnávateľov, sa stretol aj návrh novely, podľa ktorého sa po predaji poľnohospodárskeho podniku končí platnosť všetkých nájomných zmlúv o pôde.

Nájomné zmluvy totiž považujú za hlavné aktívum, ktoré určuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho akcií. „Takýto stav neexistuje v žiadnej inej právnej norme v žiadnom inom odvetví,“ povedal včera Tibor Gregor z Klubu 500. Tretím problémovým miestom má byť podľa odporcov novely vydávanie náhradných pozemkov bez súhlasu vlastníka náhradných pozemkov. Obe komory spolu so zamestnávateľmi navrhujú vydávať náhradné pozemky iba na prístupných parcelách a pri vlastníctve nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu.

Združenie mladých farmárov novelu zákona víta. „Návrh zákona vníma ako prvú vážnejšiu a systémovú podporu. Vzniknú tak podmienky pre diverzifikáciu podnikateľského prostredia a produkcie kvalitných potravín, pretože sa malým a začínajúcim hospodárom umožní prístup k pôde.“

O konečnej podobe novely rozhodne parlament. „V prvom čítaní ju podporilo 104 poslancov, čo pri obdobnom obsahu prerokúvanej právnej úpravy nemá obdobu,“ konštatoval v stanovisku rezortu jeho hovorca Michal Feik.

Návrh teda ide naprieč väčšinou parlamentu, má podporu aj časti opozície. Zdá sa, že ide o snahu meniť existujúce pomery. Viacero odborníkov v tejto súvislosti hovorí o nedokončenej pozemkovej reforme. Tú začal ešte Masaryk, ale po februári 1948 prišla namiesto dokončenia pozemkovej reformy kolektivizácia. Tá úplne prepísala podobu slovenského poľnohospodárstva s dôsledkami až po súčasnosť.

Kontinuita, ale v akej podobe

Slovenské poľnohospodárstvo prechádza komplikovaným obdobím. Krajina by urýchlene potrebovala doriešiť pozemkové úpravy, aby sa dala pôda aj jednoduchšie prenajímať. Tie sú však v nedohľadne.

Realitou je strata sebestačnosti s výnimkou obilia, mlieka a vajec. Celé chlebové odvetvie rýchlo starne a treba ho omladiť. Názory na to ako, sa však rozchádzajú. Snahu o omladenie prostredníctvom Jahnátkovej výzvy pre mladých farmárov s jednorazovou podporou 50-tisíc eur označil včera bývalý minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan za nesystémové marketingové riešenie.

„Výzva sa vliekla niekoľko rokov, kým ju vôbec vyhodnotili,“ povedal Chovan. Dodal , že v Česku dávajú podpory pravidelne každý rok. Treba ustúpiť od kampaní a riešiť veci systematicky. Podľa predsedu SPPK Milana Semančíka komora navrhovala, že vytvorí za 50-tisíc eur dve pracovné miesta pre mladých poľnohospodárov. Neuspela.

Slovenská spoločnosť sa za necelé tri desaťročia od novembrových zmien výrazne zmenila. V poľnohospodárstve pracuje 50-tisíc ľudí. Väčšinu pôdy, takmer dve tretiny, obhospodaruje 1¤500 subjektov, kým 37 percent pôdy pripadá na 17¤500 hospodárov. Súčasné rozloženie síl vymodelovala kolektivizácia, ktorá priniesla veľkovýrobné formy hospodárenia na pôde. Tie si osvojili aj mnohí súkromne hospodáriaci roľníci a nezriedka obhospodarujú aj viac ako 500 hektárov pôdy.

K očakávanej revitalizácii rodinných fariem, aké sú typické pre Rakúsko, nedošlo z rôznych príčin. Napriek tomu sú na Slovensku regióny, kde má rodinné hospodárenie stále živé zázemie, napríklad na Orave. Skolaboval však zeleninársky juh, kde fóliovníkové zeleninárske hospodárstva založené na práci rodinných príslušníkov prosperujúce za socializmu nenašli paradoxne živnú pôdu v trhovej ekonomike.

Demografia slovenského vidieka sa veľmi zmenila. Poľnohospodárstvo sa spoločensky dostalo na perifériu, vládny záujem oň sa iba deklaruje. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 sa štátna pomoc znižuje z minuloročných 3,8 milióna na 1 milión eur. To na systémové opatrenia určite nestačí. Stále sa hovorí o potrebe oživenia, ale treba vyhodnotiť všetky faktory, vrátane toho, aký je skutočný záujem o hospodárenie na pôde.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#farmársky zákon #farmári #pôdohospodárstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk