Za oslabovaním eura stojí postupné sťahovanie vytlačených dolárov americkou centrálnou bankou FED a americkým prezidentom Trumpom pretláčané znižovanie firemných daní z 35 na 20 percent.
Silu eura podkopáva aj Katalánsko, ktoré snahou o vyhlásenie samostatnosti zdražuje financovanie dlhov južných štátov Európskej únie a zároveň narúša stabilitu európskeho bankového sektora.
Pokoj bežných Španielov sa snažil udržať španielsky minister hospodárstva L. de Guindos, ktorý vyhlásil, že katalánske, španielske i európske banky sú stabilné a ich klienti sa nemajú čoho báť.Vladimír Pikora, hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance
„Pre záver roka je typické posilnenie dolára. Tento trend bude pokračovať, ale nebude to také jednoznačné ako predchádzajúce roky,“ povedal John Hardy, menový stratég Saxo Bank. Podľa analytika všetko závisí od reakcie Európskej centrálnej banky, ktorá sa už dlhšie pohráva s myšlienkou normalizácie úrokových sadzieb.
V súčasnosti sa každý mesiac natlačí 60 miliárd nových eur do ekonomík 19 štátov používajúcich spoločnú menu euro. Výsledkom je lacné financovanie dlhu nielen ekonomicky silného Nemecka, ale aj problémového Portugalska, Španielska, Talianska či Grécka. Napriek tomu dlhové financovanie južných štátov Európskej únie najnovšie zdražuje snaha katalánskej vlády o odtrhnutie od Španielska. K vyhláseniu samostatnosti môže prísť už tento pondelok a v reakcii na neistotu úroky 10-ročných dlhopisov Španielska stúpli v tomto týždni z júnových 1,34 percenta na 1,78 percenta.
Katalánsko je ekonomicky najsilnejší región Španielska a vyhlásenie samostatnosti môže narobiť veľké problémy miestnym bankám. Španielske finančné domy sú stále závislé od dodávok peňazí zo strany Európskej centrálnej banky. Aktuálne nie je jasné, či po prípadnom vyhlásení samostatnosti budú súčasnú finančnú podporu dostávať aj banky sídliace v Katalánsku.
Najväčšia španielska banka Banco Sabadell sa už pre istotu rozhodla presunúť svoje oficiálne sídlo z Katalánska do provincie Alicante. O podobnom kroku uvažuje aj druhá najväčšia banka Caixabank. Prípadná kríza španielskych finančných domov sa ľahko môže rozhorieť do celej Európskej únie, kde finančné domy aktuálne vlastnia až 1 bilión takzvaných zlých úverov.
Navyše podľa štúdie spoločnosti Bains zverejnenej vo Financial Times hrozí v Európskej únií krach až 31 bankovým domov. Väčšina z nich sa nachádza práve v problémovom Španielsku a Taliansku.
„Pokoj bežných Španielov sa snažil udržať španielsky minister hospodárstva L. de Guindos, ktorý vyhlásil, že katalánske, španielske i európske banky sú stabilné a ich klienti sa nemajú čoho báť. Myslím si, že každý chápe, že toto sa bežne nehovorí. Nehovorí sa to, pretože sa to považuje za samozrejmé,“ uviedol Vladimír Pikora, hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance.
Udržanie bankovej stability bude kľúčové pre budúci rast celej Európskej únie. V ekonomike postavenej na dlhu totiž hospodársky rast stojí a padá na dostupnosti bankových úverov. Slovensko je voči súčasným problémom južných krajín Európskej únie imúnne a zasahuje ho len oslabovanie eura oproti doláru.
Slabšia európska mena na jednej strane zlacňuje vývoz do Spojených štátov amerických, ale na druhej strane zdražuje ceny pohonných hmôt. Na svetových trhoch sa totiž ropa obchoduje v amerických dolároch.
Príliš slabé euro môže amerického prezidenta Donalda Trumpa viesť k spusteniu obchodnej vojny. Ten sa viackrát silnej nemeckej ekonomike vyhrážal zavedením dovozných ciel na automobily a vždy argumentoval príliš slabým eurom. Za posilňovaním amerického dolára pritom stoja aj opatrenia prijímané americkou centrálnou bankou FED.
V Spojených štátoch amerických sa miestna centrálna banka FED pripravuje na sťahovanie vytlačených dolárov z obehu.
„Bude sa to diať postupne a počnúc októbrom sa objem reinvestovaných maturujúcich dlhopisov zníži o 10 miliárd dolárov mesačne. Objem sa bude každý kvartál znižovať o ďalších 10 miliárd až na úroveň 50 miliárd amerických dolárov. Týmto tempom sa bilancia dostane zhruba na jej polovičnú úroveň do konca roka 2021,“ povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Zároveň má prísť aj k zvyšovaniu základnej úrokovej sadzby a obe tieto opatrenia tlačia na ďalšie posilňovanie dolára oproti euru. Veľkým impulzom pre posilnenie dolára môže byť aj zníženie firemných daní v USA zo súčasných 35 na 20 percent. Ohlásené znižovanie daní však vôbec nie je isté, keďže republikánsky prezident Donald Trump ho musí dokázať pretlačiť cez americký Senát, kde už tradične čelí odporu demokratov a aj niektorých republikánov. Prudké zníženie daní totiž v USA môže spôsobiť nedostatok peňazí na financovanie opravy cestnej infraštruktúry, ďalej peniaze môžu chýbať aj v školstve či v nemocniciach.