„Napríklad živnostenský zákon sa v rokoch 2007 – 2016 menil 54-krát, čo je píliš vysoké číslo. Občiansky zákonník sa za poslednú dobu menil 53-krát, Zákonník práce sa mení ročne dva až trikrát,“ upozornil s tým, že takýto počet zmien drobní živnostníci a podnikatelia nemajú šancu zachytiť. RÚZ by preto uvítala, ak by minimálne účinnosť zákonov bola k jednému dátumu a to vždy napríklad k 1. januáru. „Už to by bolo prvým krokom k sprehľadneniu týchto zmien,“ uviedol.
Podľa RÚZ však len takáto úprava nestačí. „Mal by sa zaviesť princíp, ktorý funguje v EÚ. Podľa neho nová legislatíva sa prijíma tak, že jej predkladateľ s návrhom novej, musí navrhnúť aj zrušenie nejakej starej. OECD navrhuje zaviesť princíp, podľa ktorého prijatie jednej legislatívy by malo zrušiť dve nepotrebné normy. To by vyústilo do významného zoštíhlenia počtu zákonov,“ zdôraznil Hošták.
Opatrenie, ktoré by stanovilo, že zákony týkajúce sa podnikateľov a živnostníkov, budú nadobúdať účinnosť vždy k jednému dátumu v roku, chce do nových programových priorít súčasnej vlády zahrnúť strana Most-Híd. V programových požiadavkách Mosta-Híd sú obsiahnuté aj požiadavky poslancov, ktorí do poslaneckého klubu Mosta-Híd prišli zo strany Sieť. Takýto návrh presadzuje Katarína Cséfalvayová, ktorá patrí medzi pôvodných poslancov Siete. Ňou navrhované opatrenie má uľahčiť život slovenským podnikateľom a živnostníkom. „Zákony týkajúce sa podnikateľov a živnostníkov by sa mali meniť len raz do roka,“ uviedla Cséfalvayová pre agentúru SITA. Zákony, ktoré sa týkajú podnikania, sa menia každoročne aj viac ako desaťkrát. „Každú z týchto zmien vedia zachytiť možno najväčšie firmy, no pre menších, stredných podnikateľov a živnostníkov je to často neprimerane veľká záťaž. Navyše im hrozia zbytočné pokuty, pokiaľ sa zmenám dostatočne pružne neprispôsobia,“ zdôraznila Cséfalvayová, ktorá by takéto opatrenie rada videla medzi prioritami tejto vlády. „Spolu s ostatnými poslancami, ktorí kandidovali vo voľbách za stranu Sieť, presadzujeme zavedenie opatrenia jeden dátum na zmenu zákonov, najlepšie vždy k 1. januáru,“ povedala.
Cséfalvayová sa odvoláva aj na programové vyhlásenie vlády, ktoré predvídateľný a stabilný právny poriadok stanovilo za jednu z priorít, rovnako ako znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľov. „Jeden dátum zmeny legislatívy pre podnikateľov by bol jednoduchým krokom k predvídateľnosti a stabilite podnikateľského prostredia. Už by sa tak nemohlo stávať, že časté zmeny v zákonoch zastihnú ľudí nepripravených,“ povedala s tým, že Slovensko sa teší relatívne vysokému ekonomickému rastu a za ten vďačíme najmä súkromnému sektoru. „Som presvedčená, že aj v čase konjunktúry musíme myslieť na to, ako im ďalej pomáhať a zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku,“ dodala Cséfalvayová.
Predsedovia koaličných strán Smer-SD, SNS a Most-Híd Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár 11. septembra podpísali Dodatok ku Koaličnej zmluve. Stalo sa tak po tom, čo SNS v auguste vypovedala Koaličnú zmluvu. Lídri koalície sa zároveň dohodli, že na jeseň „nastavia“ nové priority Programového vyhlásenia vlády SR, podpísaný dodatok sa totiž programovými otázkami nezaoberal. V dodatku sa lídri dohodli na nových pravidlách komunikácie. Ide napríklad o pravidelné stretávanie sa, spravidla vždy v pondelok pred zasadaním parlamentu a vlády.