V potravinách napriek tlaku menia len obaly

Dvojaké potraviny môžu byť pre výrobcov zlatá baňa. Napríklad do cereálií dajú viac lacnej múky, menej drahej čokolády a kakaa a predávajú ich na východe. V tej istej EÚ, ale na bohatšom západe je už podobne zabalený výrobok čokoládovejší a o niečo drahší.

09.10.2017 07:00
debata (88)

Brusel aj po tlaku Slovenska nesúhlasí s tým, že ide o prispôsobovanie sa kúpnej sile obyvateľstva, ale hovorí o zavádzaní spotrebiteľa a žiada receptúru zjednotiť. Jednotné usmernenie má byť prijaté na bratislavskom potravinovom summite. Západné obaly totiž niekedy len navodzujú „západnú kvalitu“ a spotrebiteľ o „východnom obsahu“ nemusí tušiť.

Ministerstvo pôdohospodárstva naposledy otestovalo 33 podobne zabalených výrobkov z Rakúska a zo Slovenska a polovicu z nich tvorili dvojaké potraviny v neprospech Slovákov. Denník Pravda oslovil ôsmich veľkých výrobcov sporných potravín.

Hľadáme spôsob, ako odlišnosti v zložení výrobku komunikovať na obale ešte zreteľnejšie, než je to v súčasnosti.
hovorca spoločnosti Nestlé Robert Kičina

Čo hovoria výrobcovia na to, že na Slovensku majú menej štipľavé korenie, nižší obsah syru a mäsa, arómu namiesto cesnaku, paradajkový pretlak namiesto rajčín, fruktózovo-glukózový sirup namiesto cukru či cereálnu múku namiesto čokolády? Väčšina sa obhajovala rozdielnymi šaržami či už teraz mierne iným obalom. Časť výrobcov síce uznala, že nie pre každý trh vyrábajú podľa rovnakej receptúry, no zjednotiť zloženie sa nechystá ani jeden. Rozdiely chcú niektorí vyriešiť len jednoduchou zmenou obalu.

Slovensko sa snaží, aby si tému potravín Brusel osvojil podobne ako dane. Európska komisia už zatočila s technologickými gigantmi ako Google či Amazon, ktoré núti, aby podobne ako domáce firmy platili dane tam, kde predajú produkt, a neprelievali zisky do daňových rajov. Podobne v prípade potravín by mal platiť jeden meter pre všetkých a tu môže mať Brusel pred sebou zase najväčšie potravinové koncerny na svete.

Dvojaké potraviny môžu byť pre výrobcov zlatá... Foto: SHUTTERSTOCK
potraviny, potravina, nakup, obchod Dvojaké potraviny môžu byť pre výrobcov zlatá baňa. Napríklad do cereálií dajú viac lacnej múky, menej drahej čokolády a kakaa a predávajú ich na východe.

Rozdiely si uvedomuje aj jeden z top svetových výrobcov firma Nestlé. A to napríklad v prípade cereálií predávaných na Slovensku a v Rakúsku, ktoré sa objavili v testoch slovenského ministerstva. Zmeny v receptúre však nechystá. „Hľadáme spôsob, ako odlišnosti v zložení výrobku komunikovať na obale ešte zreteľnejšie, než je to v súčasnosti,“ povedal hovorca spoločnosti Nestlé Robert Kičina.

Testy totiž ukázali rozdiel v zložení cereálnych guľôčok pre deti Nesquik duo. Guľôčky určené pre náš trh obsahujú viac ako 67 percent cereálnej múky a len necelé štyri percentá kakaového prášku. V tých z rakúskych predajní je len niečo vyše 43 percent cereálnej múky a vyše 13 percent čokoládového prášku. Je za tým odlišná technológia výroby v závodoch v poľskej Toruni a Itancourte vo Francúzsku. Výrobky majú aj odlišné nutričné hodnoty. „Výrobok distribuovaný na náš trh je menej kalorický a má tiež menej tuku a viac proteínov,“ hovorí Kičina. Tieto parametre sú komunikované na obale, dodáva.

Rozdielmi v obale argumentuje aj Dr. Oetker. V teste slovenského ministerstva pôdohospodárstva totiž neobstála jeho mozarellová pizza. Na Slovensku sa podľa zistení ministerstva predáva len s piatimi kolieskami syra, paradajkovým koncentrátom a arómou. V Rakúsku má však sedem koliesok syra, koktailové paradajky, cesnak a kajenské korenie.

zväčšiť Foto: Pravda, lchovanec
potraviny, potravina, cena potravin, dvojake

„Pizza Ristorante predávaná v Rakúsku nie je identická s Pizzou Ristorante Edizione Speciale predávanou na Slovensku. Odlišuje sa názvom, receptúrou aj cenou,“ hovorí marketingový riaditeľ Dr. Oetker Zdeněk Kvinta. „Každý z trhov má svoje špecifiká a prístup k skladbe sortimentu sa aj podľa toho individualizuje,“ vysvetlil.

Dvojaké potraviny naplno ukázali situáciu v potravinárstve. Na slovenské pulty dodávajú potravinárske firmy niektoré tovary, ktoré nedosahujú rakúsku kvalitu. Ceny v susednom Rakúsku sú síce o čosi vyššie, no často nie až tak, aby vysvetlili zarážajúce rozdiely v zložení. Za podstatne nižšiu kvalitu totiž niekedy platíme ceny porovnateľné s tými rakúskymi. Pričom niektoré tovary sú kvôli akciám tamojších obchodníkov u nás napokon aj drahšie.

Firmám totiž dlho nahrávala aj ekonomická situácia u nás, keď niektorí ľudia v honbe za čo najnižšou cenou boli ochotní spustiť z kvality. Ekonomická kondícia Slovákov sa však mení a spotrebitelia začínajú prihliadať čoraz viac aj na kvalitu toho, čo kupujú.

Len inak zaokrúhlené?

Napríklad za rozdielmi, ktoré ukázali testy pri pomarančovom nápoji Fanta od spoločnosti Coca-Cola, je matematika. Receptúra sirupu a podiel pomarančovej šťavy sú totiž podľa hovorcu spoločnosti Mariana Pavelku absolútne rovnaké pre slovenský aj rakúsky trh. „Rozdiel v uvádzaných hodnotách je spôsobený len zaokrúhlením hodnoty, pričom v prípade slovenskej etikety došlo k zaokrúhleniu smerom dolu a v prípade rakúskej etikety k zaokrúhleniu nedošlo,“ hovorí. Podľa výsledkov ministerstva obsahuje slovenská Fanta päť percent pomarančovej šťavy, kým rakúska 5,3 percenta.

Hlavný rozdiel je však podľa testov v použitom sladidle. Slovenský nápoj je sladený fruktózovo-glukózovým sirupom a obsahuje len stopy cukru. V tom rakúskom však vedie cukor. „Podľa nášho názoru, ak sa pri výrobe používa jedno z rovnocenných sladidiel, bez ohľadu na to, či už ide o repný cukor, alebo fruktózovo-glukózový sirup, nemôžeme v tomto prípade hovoriť o žiadnej dvojakej kvalite výrobkov,“ hovorí Pavelka.

„Pri výrobe našich nápojov sa firma vždy snaží využívať dostupné miestne suroviny – ako je voda, sladidlo alebo oxid uhličitý, pričom receptúra sirupov je identická,“ vysvetľuje.

Faktom však podľa odborníkov je, že repný cukor je dlhodobo drahší ako fruktózovo-glukózový sirup vyrábaný z kukurice. Niektorí spotrebitelia tvrdia, že kola s cukrom chutí lepšie ako so sirupom. Po tlaku spotrebiteľov už konkurenčná PepsiCo začala aj do koly pre Slovensko dávať cukor a sirup vynechala aj pri nápoji 7up.

O päť percent mäsa menej namerali ministerské testy aj po druhýkrát v slovenských rybích tyčinkách Iglo oproti rakúskym. Za značkou stojí spoločnosť Nomad Foods Europe, ktorá dodáva mrazené výrobky do 17 krajín. „Rybie prsty, ktoré predávame v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku, sú rovnaké ako tie, ktoré predávame vo Veľkej Británii,“ hovorí výkonný riaditeľ Nomad Foods Europe pre západnú Európu Steven Libermann.

Rybie prsty uviedla firma na trh pred šesťdesiatimi rokmi. Z ten čas nebol obsah rybieho mäsa v rybích prstoch podľa Libermanna nikdy pevne daný určitým percentom. „Dnes naše portfólio rybích prstov obsahuje rôzne hmotnosti, rôzne druhy rýb a rôzne ryby, ktoré predávame za rôzne ceny v celej Európe,“ hovorí.

Vraj nie je šarža ako šarža

Výrobca testovaného čierneho korenia spoločnosť Kotányi zase tvrdí, že pre obe krajiny dodáva rovnakú kvalitu. Ministerské testy vyčítali čiernemu koreniu dodávanému pre slovenský test, že obsahuje menej piperínu. Práve ten vytvára typickú štipľavosť korenia.

„Spomínané rozdiely vo výsledkoch testov môžu nastať vzhľadom na skutočnosť, že čierne korenie je prírodný produkt: existujú malé rozdiely od šarže k šarži,“ hovorí za spoločnosť Kotányi Andrea Kollárová. Výrobky sú vyrábané hromadne, vysvetľuje, pre všetky krajiny sa tak používa rovnaká kvalita suroviny. Mení sa len obal podľa krajiny.

Porovnávané by podľa Kollárovej mali byť len produkty s rovnakým dátumom minimálnej trvanlivosti či rovnakej výrobnej šarže. „V opačnom prípade bude vždy existovať mierna odchýlka, keďže čierne korenie je prírodný produkt, ktorý nikdy nebude 100-percentne homogénny,“ hovorí. To isté platí podľa nej aj pre škoricu, ktorá neobstála v prvých testoch ministerstva pôdohospodárstva.

To, že výrobky pre rakúsky a slovenský trh sú identické, tvrdí aj rakúska spoločnosť Berger Schinken. „Berger Schinken dodáva na všetky trhy rovnakú kvalitu, založenú na jednom recepte,“ povedala manažérka firmy Martina Macho. Podľa testov ministerstva nezodpovedalo množstvo mäsa na obale ani v jednom prípade. Inšpektorom sa nepozdávala ani textúra šunky.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva neobstála ani mrazená zeleninová zmes privátnej značky reťazca Lidl. Testy ukázali, že na Slovensku má vyšší obsah mrkvy a karfiolu a menej hrášku a cukrovej kukurice. V Rakúsku je podiel hrášku a cukrovej kukurice výrazne vyšší ako u nás. Kritiku zožala aj sladká paprika či krájaná slanina.

„V teste potravín je vo viacerých prípadoch kladený vysoký dôraz na senzorické hodnotenie. Takéto posudzovanie je však zásadne odlišné od laboratórneho a nedokáže objektívne posúdiť kvalitu porovnávaných produktov,“ povedal hovorca reťazca Lidl Tomáš Bezák.

Pri porovnaní treba brať do úvahy odchýlky medzi rôznymi šaržami a dátumami spotreby toho istého produktu od toho istého dodávateľa, dodáva. Lidl podľa neho garantuje identickú kvalitu produktov privátnych značiek, ktoré majú rovnaký obal, pochádzajú od rovnakého dodávateľa a majú rovnaký EAN kód. „Ani pri jednom produkte neboli rozdiely natoľko významné, aby viedli k nutnosti stiahnuť daný produkt z predaja,“ dodáva Bezák.

Testy ukázali rozdiely aj pri syre Gouda a jedlých slávkach privátnej značky Billa. „Produkty privátnych značiek, ktoré sa vyrábajú u jednotného dodávateľa a predávajú na viacerých trhoch pod rovnakým európskym číslom tovaru, ponúkajú na každom z týchto trhov rovnakú kvalitu,“ vysvetľuje spoločnosť Billa. Odlišnosti však môžu vzniknúť pri rôznych šaržiach toho istého výrobku, dodáva. V prvých testoch takto neobstál syr mozarella, v druhých testoch bol už aj na našich pultoch v rakúskej kvalite.

Čaká sa na summit v Bratislave

Rozseknúť absurdnú situáciu okolo dvojakej verzie tej istej potraviny by mohol európsky spotrebiteľský summit, ktorý bude v piatok v Bratislave. Diskutovať o dvojakej kvalite potravín budú ministri visegrádskej štvorky a Chorvátska, Slovinska, Bulharska, Rumunska a Litvy. Zúčastní sa na ňom aj komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Tá sa zasadzuje za skončenie praktík výrobcov, ktoré umožňujú predávať ten istý výrobok s rozdielnym zložením v rôznych krajinách. „Prezentovanie dvoch rozličných výrobkov v obale s tým istým označením je neférové a zavádza spotrebiteľa,“ hovorí Jourová. Problém s dvojakou kvalitou potravín na svojom trhu má až deväť členských krajín EÚ.

Komisia tiež chystá novú metodiku, ktorá by mala zlepšiť porovnávanie kvality potravín cez testy. Na jej vytvorenie dala jeden milión eur, ďalší milión dostanú členské štáty na financovanie štúdií a opatrení ohľadne boja s dvojakou kvalitou potravín. Potravinárske firmy a združenia výrobcov sa zaviazali, že túto jeseň pripravia kódex správania.

© Autorské práva vyhradené

88 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #dvojaké potraviny #dvojaká kvalita