Johannes Reifenrath, šéf produktovej stratégie, plánovania, stratégie pohonov a marketingu osobných vozidiel značky Mercedes-Benz, v rozhovore pre Pravdu tvrdí, že predaje značky Mercedes môžu do roku 2025 obsahovať až 25-percentný podiel elektrických áut. Napriek tomu je k zákazom spaľovacích áut skeptický.
Blíži sa koniec benzínových a naftových motorov?
V prvom rade si myslím, že všetci budeme musieť urobiť rozhodnutie, ktoré nemôže byť ovplyvnené emóciami, trendmi alebo verejnou mienkou. Rozhodnutie by sa malo opierať o fakty. Ak bolo alebo je niečo zlé na naftových motoroch, musí to byť opravené a musia spĺňať pravidlá. Som si istý, že väčšina naftových motorov iných výrobcov spĺňa zákonné požiadavky.
Naftové motory dnes obsahujú veľké množstvo technológií. To z nich robí pomerne drahé pohonné jednotky.
Ak zákonné požiadavky nie sú precízne, mali by sa spresniť a potom sa výrobcovia môžu prispôsobiť novým podmienkam. Verím, že naftové motory predstavujú jeden z najekonomickejších pohonov na svete. Preto všetky nákladné autá a autobusy jazdia s naftovými motormi. Rovnako sú veľmi dobré aj pre osobné autá, pretože dosahujú skvelý výkon a krútiaci moment spolu s veľmi dobrou spotrebou paliva. A aj napriek škandálom musíme povedať, že tieto motory majú veľmi dobré emisie. Myslím si, že benzínové a naftové motory, špeciálne najnovšie verzie, tu budú ešte dlhé roky. Tiež musím povedať, že by mali byť súčasťou foriem dopravy.
Aká je budúcnosť naftových motorov? V súčasnosti majú filtre pevných častíc, do výfukového potrubia vstrekujú močovinu, no emisné normy sa majú sprísňovať.
Naftové motory dnes obsahujú veľké množstvo technológií. To z nich robí pomerne drahé pohonné jednotky. Ďalšie kroky sú dostupné. Bude to však stáť peniaze, ktoré budú musieť zaplatiť zákazníci. Ale ja si myslím, že prísnejšie požiadavky je možné dosiahnuť. Technológia je známa a môže byť aplikovaná do áut. Naftové autá, autobusy alebo nákladné autá môžu byť veľmi čisté. Podľa môjho názoru nie je žiadny dôvod ich zakazovať.
Prečo sa všetci zameriavajú len na emisie automobilov?
Pre mňa je ťažké vysvetliť, prečo sa určitá skupina ľudí zameriava len na určité emisie a nie na ostatné. Je zložité pochopiť, prečo sa tieto veci dejú. Pravdou je, že emisie vznikajú takmer zo všetkého, čo robíme. Emisie vznikajú z výroby elektriny. Ich množstvo závisí od druhu elektrárne, no aj keď ide o veternú elektráreň, tak jej výstavba a následná recyklácia vytvárajú emisie. Pri výrobe solárnych panelov, doprave alebo montáži sa vytvárajú emisie. Pri tepelných elektrárňach sa vytvára ešte viac emisií. Sústreďovať sa len na jeden druh emisií nie je správne. Nerieši to problém, a navyše nám to nedáva komplexný pohľad na problém, ktorému čelíme. Podľa môjho názoru sa mnohí politici sústreďujú na autá kvôli tomu, že automobily sú viditeľné. Občas ide možno o istú dávku závisti. Nemyslím si, že ide o správnu formu nazerania na emisie. Mali by sme si povedať, kde všade emisie vznikajú. Podľa mojich informácií automobilová doprava tvorí najmenšiu časť emisií v znečistení veľkých miest. Viac ich vzniká pri kúrení, priemysle a výrobe energií. Tieto oblasti by mali byť kontrolované tiež a verím, že sa tak v dohľadnej dobe stane. Problém môžeme vyriešiť, ak začneme s jeho najväčšou časťou. Ak začneme s malou časťou, tak nad situáciou nezískame kontrolu.
Myslíte si, že Stuttgart, vaše osobné domovské mesto a tiež domov Daimleru, zakáže naftové motory?
V krajinách, kde dochádza k produkcii elektriny najmä v tepelných elektrárňach, elektromobily až taký zmysel nedávajú.
Všetko je možné. Moje aktivity, aktivity Daimleru a celého automobilového priemyslu sú nápomocné a smerujú k lepšiemu životnému prostrediu. Myslím, si, že ľudia by mali zisťovať dôležité informácie a tiež hľadať správne riešenia. Nemali by tak robiť z populistických a politických dôvodov. Nemyslím si, že zastavenie týchto áut v Stuttgarte bude mať hlbší zmysel. Znečistenie ovzdušia sa výrazne nezmení.
Aká je teda budúcnosť automobilového pohonu? Čakajú nás elektromobily, hybridy alebo vodíkové autá?
Myslím si, že to bude kombinácia rôznych riešení, ktoré budú závisieť od legislatívy, politických a ekonomických záujmov jednotlivých krajín. Nie všetky budú sledovať ochranu životného prostredia. Niektoré budú mať za úlohu získať ekonomické a politické výhody krajín. Niektoré budú dávať zmysel, iné nie. Verím, že najmä veľké krajiny neskĺznu do zlých riešení, ale budú mať dostatočné informácie o tom, čo je správne a čo nie. Je to komplexná otázka, ale má individuálne odpovede pre rôzne krajiny.
Veľká nádej sa vkladá do elektromobilov, no ich dojazd a cena sú stále ďaleko za dnešnými vozidlami so spaľovacími motormi. Je to slepá ulička?
Elektrické motory sú dobré, výkonné, ľahké a kompaktné. Určite uvidíme kombináciu elektrických motorov s palivovými článkami alebo benzínovými a naftovými motormi. V niektorých krajinách určite uvidíme takmer 100-percentný podiel elektrických vozidiel. Špeciálne tam, kde to dáva zmysel. Príkladom je Nórsko, kde sa elektrina vyrába najmä z obnoviteľných zdrojov. Ak krajina dosiahne takúto formu výroby energie, tak má zmysel používanie elektrických áut. V iných krajinách, kde dochádza k produkcii elektriny najmä v tepelných elektrárňach, elektromobily až taký zmysel nedávajú. V prvom rade musia krajiny pristúpiť k zmene výroby elektrickej energie.
Ako dlho bude trvať transformácia dnešných automobilov na nové formy pohonu? Niektoré krajiny chcú zakazovať vozidlá so spaľovacími motormi už v roku 2040.
V niektorých krajinách to môže trvať dekádu, v iných aj 50 rokov. Naftový motor bol predstavený ako motor pre osobné automobily v roku 1936. Podiel naftových automobilov sa pohyboval na nízkych úrovniach. Prerazenie týchto motorov prišlo o 40 rokov neskôr. V roku 1976, keď VW predstavil 1,6-litrový naftový motor. Od tohto roku trvalo až do roku 2015, keď sa podiel naftových motorov na svete vyrovnal benzínovým. Takže ak sa pozrieme od roku 1936 po rok 2016, tak zistíme, že technológia otrebovala na ovládnutie sveta 80 rokov. Môžete namietať, že išlo o inú dobu, iný objem priemyslu, ale ide o časový rámec na rozvoj technológie. Niektoré technológie, ako napríklad mobilné telefóny, to zvládnu rýchlejšie, ale aj im trvalo približne 20 rokov, kým sa rozšírili do každého kúta sveta. Keď ľudia povedia, že sa to stane hneď, tak ja si to nemyslím. Nestane sa to cez noc, ale postupne. Vyžiada si to desiatky rokov. Niekde sa tak stane rýchlejšie, inde nie.
Európska únia zavádza nový testovací cyklus na zisťovanie emisií (The Worldwide harmonized Light vehicles Test Procedure – WLTP). Čo to znamená pre výrobcov? Budú sa meniť motory?
Veľa ľudí si myslí, že tieto cykly vznikli na to, aby predstavovali skutočnú spotrebu motorov. To nie je pravda. Sú dizajnované na to, aby ich absolvovali všetky vozidlá všetkých výrobcov a vďaka tomu mohli byť porovnané ich výsledky. To neznamená, že budú predstavovať skutočnú spotrebu skutočných vodičov. Reálne podmienky môžu byť dramaticky odlišné. Jazdíme v teplotách od mínus 20 do plus 40 stupňov, každý vodič má iný štýl, jazdíme v meste, na diaľnici alebo hore kopcom. S WLTP pôjdu oficiálne dáta o spotrebe smerom nahor. V niektorých krajinách, kde funguje daň podľa množstva emisií, budú motoristi platiť viac a zohľadňovať sa bude aj individuálna výbava vozidiel. Ak sa rozhodne kúpiť Mercedes triedy E s 19-palcovými kolesami, panoramatickou strechou, štvorzónovou klimatizáciou, tak zistíte individuálny level oxidov uhličitého svojho auta. V krajinách sa to odrazí najmä na výške daní. Našou reakciou na tento stav bude uvádzanie ďalších systémov na redukciu emisií, medzi ktorými bude napríklad 48-voltová technológia (väčšina áut v súčasnosti využíva 12-voltovú palubnú sieť, pozn. red.), ktorú podľa mňa začne používať väčšina výrobcov. Bude to mať veľký vplyv.