Slovenská mzda preskočila platy v Poľsku a Maďarsku

, 11.10.2017 07:00
výroba áut, automobilka, automobilový priemysel
Ilustračné foto. Autor: ,

Slovákom na výplatných páskach už svieti viac peňazí ako Poliakom či Maďarom. Zároveň sa slovenské platy dotiahli na české.

Rast ekonomiky a firemných objednávok umožňuje firmám dať na mzdy viac. Podniky sa však zároveň sťažujú na to, že stále viac ako štyri eurá z desiatich, ktoré dajú na plat, putujú vo forme daní a odvodov štátu.

Súčasný rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti tak cez odvody výraznejšie plní najmä štátnu kasu a v plnej miere ho ľudia nevidia v peňaženkách. Vďaka lepšiemu výberu odvodov a daní aktuálne vláda v návrhu rozpočtu na rok 2018 naplánovala ďalší pokles deficitu a štátneho dlhu, aby bola krajina viac pripravená na prípadný príchod ďalšej krízy.

Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat bola na konci júna na Slovensku priemerná hodinová cena práce na úrovni 9,70 eura a podobná úroveň bola aj v susednom Česku. V Poľsku to bolo 6,50 eura a v Maďarsku 7,40 eura. Z ceny práce 9,70 eura však priemerná čistá mzda Slováka dosahuje len 5,50 eura za hodinu. Zvyšok ide štátu cez zdravotné a sociálne odvody a dane. Minulá vláda znížila odvody pre ľudí s nižším a so stredným príjmom, súčasný kabinet však projekt nerozvíja, ale naopak, postupne utlmuje.

Vláda sa nateraz spolieha na to, že firmy pri napätej situácii na trhu práce budú musieť pri hľadaní vhodných ľudí tak či tak platy zvyšovať. Na to, aby sme pri mzdách dlhodobo predbehli aj Česko, však treba viac.

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák pripomína, že ešte na konci minulého roka boli už hodinové náklady práce na Slovensku o 40 centov vyššie ako v Česku. Silnejšia česká koruna a dynamicky rastúca minimálna mzda aj v dôsledku blížiacich sa českých volieb však tento rozdiel za pol roka vymazali.

Trend zvyšovania ceny práce badať v celej strednej a východnej Európe. Dôvodov, prečo je to tak u nás, je niekoľko. Domáca ekonomika rastie, prichádzajú sem nadnárodné korporácie, s ktorými sa postupne vyrovnávajú odmeny zamestnancov s odmenami, ktoré dostávajú pracovníci v západnej Európe.

Nezamestnanosť naďalej klesá a zároveň spotreba domácností rastie. Cena práce dokonca na Slovensku rastie rýchlejšie, ako je priemer v rámci ostatných štátov Európskej únie. Práve nedostatok pracovnej sily sa pri silnom cyklickom oživení ekonomík zvýrazňuje v celom regióne strednej a východnej Európy, čo následne zvyšuje tlak na mzdy. Veľkú časť zo mzdy však zhltnú odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, ktoré sa aj v tomto roku zvyšovali, aj keď išlo o ľudí s vyššími príjmami.

Náklady práce rastú rýchlejšie ako čisté mzdy

Rast platov bude na Slovensku naďalej pokračovať. „Tento trend bude určite pokračovať aj v roku 2018. Zamestná­vatelia budú predovšetkým tlačiť na to, aby sa zvyšovala produktivita pracovníkov. Prepúšťanie nemá pri súčasnom ekonomickom rozmachu význam. Určite je možné očakávať určitý presun pracovných miest ďalej na východ na Ukrajinu, do Indie, Iránu či Pakistanu, ale mnohé pracovné miesta nebude možné presunúť. Západoeurópske firmy by dokonca rady otvárali v strednej Európe nové výrobné, administratívne a logistické centrá,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

„Je to dané rastom ekonomiky a čiastočne zmenami v štruktúre zamestnanosti ako vytláčanie zamestnaní do nútených živností. Zmeny v legislatíve, ktoré by výraznejšie menili štruktúru miezd, v posledných rokoch neboli. Jedinou podstatnejšou zmenou bola zavedená mierna progresivita zdravotných odvodov, ale tá podľa mňa nemala viditeľný vplyv na priemerné mzdové náklady,“ myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Najrýchlejšia valorizácia od roku 2009

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák pripomína, že nominálne mzdy v druhom štvrťroku tohto roka medziročne rástli o 4,8 percenta, čo je najrýchlejšie tempo od krízy v roku 2008. Ešte výraznejšiu dynamiku rastu blížiacu sa k 10 percentám však vykázali hodinové náklady práce, ktoré rástli dokonca najrýchlejšie od roku 2005.

„Počet odpracovaných hodín bol však znížený menším počtom pracovných dní až o štyri, čo pri prevažne viac-menej fixovanej úrovni mesačnej mzdy predsa len zdvíhalo priemernú hodinovú mzdu. Po zohľadnení tohto kalendárneho efektu sa medziročne hodinové náklady práce zvýšili o 7,3 percenta, pričom naposledy rástli rýchlejšie v prvom štvrťroku 2009, keď sa mzdy nedokázali dostatočne rýchlo prispôsobiť krízovému poklesu produkcie a odpracovaných hodín. Rast miezd sa teda ešte výraznejšie ako na výplatných páskach zamestnancov prejavuje na nákladoch zamestnávateľov,“ poznamenal Koršňák.

Ak rastie cena práce, zamestnávatelia majú niekoľko možností. Niektorí prepúšťajú, znižujú pracovný úväzok alebo zvýšené náklady na prácu kompenzujú z iných zdrojov či zvýšia produktivitu práce. "Nárast ceny práce bol nevyhnutným krokom, s ktorým zamestnávatelia museli počítať vzhľadom na vývoj ekonomickej situácie na Slovensku. Prepúšťanie ani skracovanie úväzkov nie je všeobecná odpoveď na danú situáciu.

Bude to možno platiť v niektorých prípadoch. Podnikatelia skôr hľadajú cestu, ako zvyšovať produktivitu práce a zároveň ako znížiť prevádzkové náklady na podnikanie mimo nákladov na cenu práce. V neposlednom rade sa samozrejme pozerajú na cenotvorbu a atraktivitu produktov či služieb, ktoré ponúkajú tak, aby im to prinieslo dodatočný výnos," komentoval situáciu Miroslav Garaj, Country Manager personálnej agentúry Grafton Slovakia.

Najviac zaťažené sú menšie firmy

Ekonóm Boris Tomčiak upozornil, že malé a stredne veľké slovenské firmy začnú čoraz viac trpieť v dôsledku zvýšených nákladov na pracovnú silu. „Tieto spoločnosti nemajú také možnosti optimalizácie interných procesov ako nadnárodné koncerny,“ dodal Tomčiak. „V súčasnosti prevláda trend financovania zvýšených nákladov na prácu z iných zdrojov, prípadne ich čiastočné premietnutie do ceny finálnych produktov alebo služieb. Pokiaľ to prirodzene situácia na konkrétnom trhu umožňuje,“ skonštatoval Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.

Podľa Páleníka bolo v rámci toho, že sme v EÚ, vždy jasné, že mzdy na Slovensku budú rásť rýchlejšie ako mzdy v EÚ. "Inak by sme mzdy v EÚ nikdy nedobehli. Ak sa napríklad pozrieme na našich susedov ako Rakúsko alebo Česko, nárast našich miezd oproti ich vôbec nebol vysoký.

Základným pilierom EÚ je jednotný trh práce a jeho hlavným cieľom a dôsledkom je približovanie miezd. Aby sme vysoké mzdy v Nemecku alebo vo Francúzsku dosiahli, musíme rásť rýchlejšie ako Nemecko alebo Francúzsko," povedal Páleník.

V Luxembursku 4-násobne viac ako na Slovensku

Priemerné hodinové náklady práce v EÚ dosahujú 23,1 eura. Najvyššie hodinové náklady práce v EÚ sú v krajinách Beneluxu (39 až 44 eur) či Dánsku (42 eur). „Vysoko nadpriemerné hodinové náklady práce vykazujú aj najväčšie ekonomiky eurozóny – Nemecko či Francúzsko, obe okolo 33 eur na hodinu. Naopak, o niečo nižšie náklady práce nájdeme na juhu Európy – od 11 eur v Portugalsku do 22 eur v Taliansku,“ uviedol Koršňák.

Oproti nákladom práce na úrovni 9,70 eura za hodinu, ktorá je v Česku a na Slovensku, je vyššia cena práce v rámci regiónu strednej a východnej Európy už len v Estónsku (10,90 eura) a Slovinsku (16,40 eura). Naopak, v Bulharsku a Rumunsku sa náklady práce pohybujú len na úrovni okolo 5 eur, podpriemerné náklady aj vzhľadom na ostatné krajiny regiónu vykazujú aj naši severní a južní susedia – Poliaci 6,5 eura a Maďari 7,4 eura.

Rekordný počet voľných miest

Personálne agentúry sa zhodujú v tom, že súčasná situácia, keď je nezamestnanosť na Slovensku na historickom minime, spôsobuje, že firmy jednoducho musia často zaplatiť ľuďom za prácu viac ako v minulosti. „Musia totiž motivovať ľudí, aby išli pracovať práve do ich firmy alebo naopak, aby v ich firme pracovať zostali. Súčasná situácia spôsobuje, že voľných ponúk na Slovensku je historicky najviac. Napríklad pracovný portál Profesia evidoval v prvom polroku 2017 dokopy 125¤613 ponúk. V tomto prípade ide o rekordné číslo,“ odkázala Nikola Richterová, PR manažérka Profesie.

Z tohto dôvodu preto u nás rastie aj fluktuácia. Nenastáva však preto, že by sa vo firmách prepúšťalo, ale naopak, preto, že zamestnanci si zrazu môžu vyberať. "Typické je to najmä pre mladých ľudí generácie Y, ktorí nie sú na trhu práce až tak dlho. Po doštudovaní sa zamestnajú a ak nie sú spokojní, nemajú problém dať výpoveď a ísť pracovať inam. Môžu si to dovoliť najmä tí, čo nemajú rodinu či hypotéku. Tým, že generácia Y je odvážnejšia v striedaní práce a pri nespokojnosti tak koná častejšie ako generácie predtým, musia sa tomu prispôsobovať aj zamestnávatelia, lebo takýchto odídencov z firmy jednoducho často nemajú kým nahradiť.

Priemerný počet uchádzačov, ktorí reagujú na jednu ponuku, totiž klesá. Firmy sa preto snažia znižovať fluktuáciu a zvyšovať spokojnosť svojich zamestnancov zvyšovaním platov, ale aj ponukou rôznych benefitov," doplnila Richterová. Firmám podľa jej slov práve nízka nezamestnanosť a málo kvalifikovaných uchádzačov na trhu práce spôsobuje aj predražovanie nielen náborových procesov.

„Už nejaký čas pozorujeme, že mnohé spoločnosti sa snažia vlastné pracovné prostredie nielen vynoviť, ale ho výrazne zmeniť a adaptovať novým trendom. Svetlé, vzdušné kancelárie, kde sa kladie dôraz na použité materiály, kvalitu osvetlenia či dokonca obsah oxidu uhličitého, by sme rovnako mohli považovať istým spôsobom za benefit. Možnosť priniesť si do kancelárie napríklad psa, ktorý môže vytvoriť priateľskejšie a uvoľnenejšie prostredie, môže byť, naopak, pre mladú generáciu tiež akýmsi nízko nákladovým benefitom,“ povedal Tomáš Balogh, konzultant spoločnosti slávik & stell.

Zlyhávame pri prechode na vedomostnú ekonomiku?

Ekonómovia upozorňujú na fakt, že približovanie ceny práce krajín zo strednej a z východnej Európy so Západom je prirodzený jav, malo by to však byť sprevádzané aj rastom produktivity práce, aby sme v strednodobom horizonte nestratili konkurencieschop­nosť.

"Viacero krajín regiónu vrátane Slovenska síce stále ešte vykazuje relatívne priaznivý pomer medzi produktivitou a nákladmi práce, ale medzera sa pomerne rýchlo uzatvára. Slovensko, ale aj niektoré ďalšie ekonomiky regiónu momentálne zlyhávajú v prechode do ďalšej fáze transformácie ich ekonomík – od montážnej ekonomiky založenej na lacnej pracovnej sile smerom k znalostnej ekonomike s vyšším podielom činností s vyššou pridanou hodnotou.

Rast produktivity práce modernizáciou výrobných priemyselných činností sa javí momentálne z veľkej časti vyčerpaný, zvyšovanie výroby sa tak prejavuje skôr na raste zamestnanosti a následne aj miezd ako produktivity práce," tvrdí Koršňák. Výraznejší posun smerom k znalostnej ekonomike by pritom mohol zabezpečiť pokračujúci rast produktivity práce v ekonomike, ktorý by zároveň vytváral priestor pre udržateľný rast mzdových nákladov.

K tomuto názoru sa prikláňa aj Tomčiak. "Rast miezd bude silnejší, čím sofistikovanejšie produkty a služby sa budú na Slovensku produkovať. Slovensko patrilo spolu s Českou republikou medzi „dielne“ Európy. Skok z dielne do vývojových a administratívnych centier je vždy spojený s výrazným rastom odmien. V tomto má Slovensko ešte obrovský potenciál.

Samozrejme pre nadnárodné firmy sa musia vytvoriť kvalitné podmienky a predovšetkým kvalitná pracovná sila. Vysoké i stredné školy by mali klásť dôraz na znalosť cudzích jazykov, počítačové znalosti, výučbu manažérskych procesov, aplikovaný výskum, výučbu špecializovaných predmetov a ďalšie pokročilejšie aktivity," dodal Tomčiak.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rast ekonomiky #platy #mzdy #mzda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla ruža tulip color

Perla ruža tulip color

89,9
Grande ruža red 40

Grande ruža red 40

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk