Počas existencie univerzity sa vyvíjal a menil pohľad na poľnohospodárstvo a jeho rolu v ekonomike a živote spoločnosti. Čo sa zmenilo a čo sa nezmení nikdy?
V minulosti aj dnes stálo Slovensko pred výzvou byť sebestačné v potravinách. Cestu k nej otvárala vzdelanosť. Odborníkov s vysokoškolským vzdelaním bolo po vojne ako šafranu. V prvom akademickom roku študovalo v Nitre 455 študentov. Bola to generácia s prívlastkom zakladateľská. Práve ona a jej nasledovníci sa postarali o nevídanú modernizáciu poľnohospodárstva. Položila základy slovenskej poľnohospodárskej vedy a výskumu a dočkala sa toho, po čom tak dychtivo túžila – sebestačnosti.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Paradoxne súčasné pokolenie študentov stojí pred rovnakou úlohou. Prečo?
Je to dôsledok veľkých búrlivých zmien, ktorými prešla krajina za posledných 27 rokov, keď sa prudko menili názory na rolu poľnohospodárstva i výživy samotnej. Dnes sa veci postupne utriasajú a zisťujeme, že chlebové odvetvie Slovensko životne potrebuje. Nejde len o to, aby ľudia boli sýti, ale mali istotu, že to, čo jedia, je zdraviu neškodné, bezpečné. Domáce potraviny nás ešte nikdy nesklamali. Všetci chceme žiť v krajine, ktorá je upravená, zachováva dedičstvo predchádzajúcich generácií. Predkovia poctivým obrábaním pôdy, lúk, vinohradov a sadov dodali Slovensku nezameniteľnú panorámu. Túžime si ju uchovať, žiť v krajine, ktorá je krásna, kde je zdravá voda, pôda a ovzdušie.
Je alma mater pripravená riešiť tieto výzvy?
Som presvedčený, že áno. Predstavme si, že univerzita, do roku 1996 Vysoká škola poľnohospodárska, začínala s dvoma fakultami. Postupne vyrástla na šesťfakultný univerzitný komplex s rozvetvenou štruktúrou moderných vzdelávacích, výskumných a aplikačných pracovísk, s tvorivým kolektívom pracovníkov a študentov.
Keď sa v minulosti povedalo poľnohospodársky inžinier, ľudia si predstavili agronóma, zootechnika, ekonóma či mechanizátora. Koho vychovávate dnes?
Odborníkov, ktorí svojím vzdelaním zodpovedajú rýchlo sa vyvíjajúcim poľnohospodárskym vedám, biotechnológiám, novým nárokom kladeným na spracovanie potravín, zdravú výživu, ale aj urbanizmus v krajine. Potrebujeme odborníkov, ktorí pozitívne ovplyvnia životné prostredie, ktoré bolo, je a bude pracoviskom poľnohospodárov, ale aj priestorom, kde žije a rozvíja množstvo aktivít celá spoločnosť. Takých odborníkov pripravujeme.
Najstaršou fakultou bola agronomická? Dnes sa volá úplne inak. Prečo?
Ako som vravel, poznatky o poľnohospodárstve v najširšom zmysle slova sa neprestajne rozširujú. Podstatu toho, čo sa deje a čo prichodí vštepovať študentom do hláv, vyjadruje názov fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov. Samozrejme, základný cieľ sa nemení. Znie: byť dobrým pestovateľom a chovateľom, ktorý rozumie pôde, rastlinám a zvieratám, hospodárom, ktorý neriadi rodinnú farmu či veľký poľnohospodársky podnik pre okamžitý zisk z pôdy, ale myslí na budúcnosť, na to, že dobre vedené – manažované poľnohospodárstvo je základom trvalo udržateľného života v krajine i na celej planéte.
Zachytáva dnešných šesť fakúlt široké spektrum požiadaviek, ktoré súvisia s hospodárením na pôde, výživou a so zveľaďovaním krajiny?
Áno. Z bývalej prevádzkovo ekonomickej fakulty je v súčasnosti fakulta ekonomiky a manažmentu. O štúdium na nej je veľmi veľký záujem. Namiesto mechanizačnej fakulty máme technickú, ktorá odzrkadľuje obrovskú akceleráciu vo vývoji poľnohospodárskej techniky. Tá si vyžaduje úplne nové poznatky a prístupy nielen z hľadiska jej ovládania, ale aj jej manažovania v podnikoch. Slovensku chýbala vysoká škola pripravujúca odborníkov pre krajinotvorbu – odpoveďou bolo založenie fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva v roku 1995. V roku 2002 vznikla fakulta biotechnológie a potravinárstva a v roku 2004 fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja ako reakcia na vstup Slovenska do Európskej únie.
Aký je záujem o štúdium jednotlivých odborov?
Dnes študuje na SPU do sedemtisíc študentov. Najväčší záujem je o fakulty, ktoré vyrastajú zo samotnej základne poľnohospodárstva. Vyplýva to zo zmien, ktoré sa odohrali v spoločnosti. Moderná prvovýroba zostáva jednou z najťažších disciplín, pretože sa s ňou po skončení štúdia spája určitý spôsob života, nevyhnutnosť prispôsobiť sa rytmu farmy, biologickým cyklom, ktoré sa odohrávajú v prírode. Príťažlivosť tohto štúdia ovplyvnili mnohé zmeny. Kedysi družstvá priťahovali množstvom sociálnych výhod, poskytovali byty alebo výraznú pomoc pri výstavbe rodinných domov. To všetko je dnes inak. Ale máme študentov, ktorých pôda a život na farme lákajú. Myslím si, že v spoločnosti musíme viac hovoriť o význame tých, na pleciach ktorých stojí celá poľnohospodárska a potravinová pyramída. Význam tejto základne si začíname uvedomovať, až keď sme konfrontovaní so súčasnou ponukou slovenských potravín v našich obchodných sieťach.
S univerzitou sa spája celá plejáda vynikajúcich slovenských vedcov. Majú pokračovateľov?
Kontinuita je mimoriadne dôležitá. Veľkou postavou univerzity bol jeden z jej rektorov akademik Emil Špaldoň, vari kľúčový projektant sebestačnosti vo výrobe obilnín. Pri oslavách 65. výročia školy nemožno nespomenúť pani Dorotu Pospíšilovú, ktorá sa pričinila o vyšľachtenie vynikajúcich slovenských odrôd viniča. Patrí k prvým odchovancom univerzity práve tak ako Pavol Bajči, zakladateľ moderného poľnohospodárskeho a potravinárskeho výskumu. Na túto generáciu nadväzujú súčasníci. Napríklad profesorovi Bernardovi Šiškovi bol v roku 2007 priznaný podiel na Nobelovej cene za mier v rámci Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC – contribution for the Nobel Prize Award in 2007).
Univerzita tvorí súčasť intelektuálneho zázemia poľnohospodárstva na Slovensku. To potrebuje rýchle absorbovať nové poznatky. Dávate ich?
Dávali sme ich a dávame. Postarali sme sa aj v spolupráci s rezortnými výskumnými ústavmi a pracoviskami SAV o zrod nových odrôd, plemien zvierat, o optimalizáciu výživy rastlín a obrábania pôdy, vyvinuli systémy výživy zvierat, výpočet prínosov by bol dlhý. Na pracoviskách univerzity sú dnes vyvíjané moderné molekulárne a biotechnologické postupy, riešia sa dôsledky klimatických zmien na poľnohospodárstvo, tvoríme nové potraviny. Viaceré pracoviská získali štatút centier excelentnosti a akreditovali sa špičkové vedecké tímy. V roku 2015 sme otvorili Výskumné centrum AgroBioTech, ktoré integruje aplikovaný výskum v oblasti agrobiológie, biotechnológií a technológií v poľnohospodárstve, potravinárstve a bioenergetike, a to nielen z pohľadu domáceho, ale aj medzinárodného zapojenia.
SPU v Nitre patrí medzi sedem najlepších vysokoškolských inštitúcií Slovenska. Láka to mladých ľudí, aby spojili svoju budúcnosť so štúdiom niektorého z odborov, ktoré univerzita ponúka?
Určite áno, veď si majú z čoho vybrať. Sme školou, ktorá učí lepšie chápať prírodné procesy, manažovať ich, ovládať techniku, informačné technológie. Ale sme školou náročnou, ktorá potrebuje kvalitných študentov. Nikdy o nich nebola núdza. Pamätám si, ako na prestížnej americkej Cornellovej univerzite začiatkom deväťdesiatych rokov chválili našich študentov za znalosti v matematike, fyzike, biológii. Dnes však badáme, že študenti hlásiaci sa na univerzitu majú medzery v týchto predmetoch. Tie sú však základom úspešného štúdia. Je najvyšší čas pridať v ich výučbe, počnúc základnými a samozrejme strednými školami. A takisto prichodí rozvíjať vôľové a vytrvalostné vlastnosti mladých ľudí. Úspešné štúdium je okrem talentu založené na poctivej húževnatej práci.
Študenti potrebujú dobré príklady. Nie nadarmo starí Rimania vraveli Verba movent exempla trahunt – Slová povzbudzujú, príklady tiahnu.
Iste najlepšie sú živé príklady, osobnosti, ktoré môžu byť vzormi. Máme ich na pôde univerzity dosť a tiež mimoriadne motivujú absolventi, ktorí sa presadili v zahraničí. Jedna z našich absolventiek pani Dana Prasličková pôsobí sedemnásť rokov na McGill University Montreal, kde sa zaoberá živočíšnou výrobou, biotechnológiami a molekulárnou biológiou. Pred rokom mala v Nitre prednášku na tému To my alma mater: A little bit of everything – Mojej alma mater: Zo všetkého trošku. Študentov mimoriadne zaujal jej životný a kariérny príbeh, to, ako sa musela adaptovať v novom prostredí, zvládnuť jazyk a samozrejme byť platnou členkou vedeckého tímu, ktorá je dnes aj uznávanou pedagogičkou. Takéto stretnutia s úspešnými absolventmi, manažérmi podnikov, ako je napríklad Stanislav Becík a veľa iných osobností slovenského poľnohospodárstva, upevňujú na jednej strane autoritu univerzity a na druhej strane sú títo ľudia príťažlivým životným vzorom a motiváciou, prečo sa oddá na našej zelenej univerzite poctivo študovať.
Ste presvedčený, že Slovensko zvládne všetky potravinové výzvy, ktoré pred ním stoja?
Krajina má stále dostatočný prírodný aj ľudský potenciál, aby to dokázala. Univerzita je pripravená zvládnuť svoj diel práce na tomto skutočne životnom programe Slovenska.