Ktorá potravina je ešte bezpečná?

, 12.10.2017 14:00
potraviny, nákup, zelenina, obchod,...
Slovensko má spolu s Českom jeden z najlepšie fungujúcich systémov kontroly z farmy a stajne až na spotrebiteľský pult. Autor: ,

Túto otázku si nevdojak položia mnohí spotrebitelia, keď sa vyberú na nákup potravín. Keby sme ako prelomový zobrali rok 2000, nebolo vari roka, aby sa Európou neprevalila veľká potravinová kauza.

Takmer všetky mali svoj pôvod mimo hraníc Slovenska. Našinci ich však pocítili na vlastnej koži, pretože krajina prišla o sebestačnosť takmer vo všetkých potravinách mierneho podnebného pásma a je odkázaná na dovoz aj toho, čo si vedela vyrobiť sama.

Sériu kontinentálnych potravinových káuz odštartovala tzv. choroba šialených kráv známa pod skratkou BSE. Ide o fatálnu nervovú chorobu dospelého hovädzieho dobytka, keď sa zviera nakazí pravdepodobne krmivami, ktoré obsahovali nervové tkanivá z postihnutých jedincov.

Slovensko bolo jednou z posledných európskych krajín, kam bola táto choroba zavlečená zo západnej Európy. Paradoxne k tomu prispel na jednej strane rozpad domáceho krmovinárskeho priemyslu a voľný obchod s potravinami. Vďaka nemu sme si doviezli vlastne všetky ďalšie potravinové kauzy, presnejšie potraviny kontaminované či už pesticídmi, alebo inými nežiaducimi látkami.

Snaha stoj čo stoj zarobiť

Samotná BSE je dodnes opradená množstvom záhad, na Slovensku sa choroba postarala o to, že hovädzina prestala ľuďom chutiť. Pritom krajina zaznamenala necelú tridsiatku výskytov tejto choroby, keď posledný bol v roku 2010 a prvý v roku 2001.

BSE doputovala na kontinent z Veľkej Británie, kde tamojšie kafilérie spracúvali na mäsovo-kostnú múčku tisíce uhynutých oviec. Keď počas ropnej krízy zdražel mazut, britské kafilérie znížili teplotu aj tlak v zariadeniach na výrobu múčok. A problém bol na svete… Slovenské dojnice sa nakazili zrejme kŕmnymi zmesami dovážanými z Nemecka, ktoré obsahovali „nervové tkanivá z postihnutých jedincov“.

Na Slovensku BSE vyústila do dramatického poklesu záujmu o hovädzie mäso. V súčasnosti je jeho spotreba okolo štyroch kilogramov na hlavu, kým ešte v roku 1990 bola na úrovni 21 kilogramov. Za zníženou spotrebou nie je iba BSE, ale aj rast cien hovädzieho. To je dnes najdrahšie spomedzi červeného mäsa, ak nerátame, samozrejme, divinu.

Globalizácia obchodu na jednej strane umožňuje zvýšiť konkurenciu a spestriť ponuku, na druhej strane každé porušenie pravidiel správnej pestovateľskej a chovateľskej praxe má katastrofálne rozmery – prekračuje hranice štátov a nadlho otriasa dôverou spotrebiteľov v čestnosť výrobcov a obchodníkov.

V roku 2010 sa prevalila dioxínová aféra. Vznikla v Nemecku a dioxíny, ktoré patria medzi najtoxickejšie látky, sa tam dostali opäť prostredníctvom kŕmnych zmesí. Tieto látky spôsobujú rakovinu. Keď Američania zhadzovali napalmové bomby na vietnamskú džungľu, aby z nej dostali tamojších partizánov, postarali sa o tragédiu tisícok nevinných civilistov. Napalm obsahoval dioxínové zložky…

V Nemecku bola v pozadí dioxínov chamtivosť. Jeden z producentov obohacoval krmivá o prepálené tuky, ktoré mu dodávali nemecké jedálne a reštaurácie. Slovensko v tom čase už stratilo sebestačnosť vo výrobe bravčového mäsa a na istý čas uvalilo zákaz na dovoz nemeckej bravčoviny, ktorú dovážalo a dováža dodnes.

Ktorí lobisti sú lepší

Sotva sa Nemci spamätali z dioxínového škandálu, keď sa objavila aféra s baktériou E. coli. Na jar roku 2011 ochoreli hostia jednej reštaurácie, ktorí skonzumovali zeleninu. Nevedno prečo, okamžite padlo podozrenie na španielskych producentov zeleniny. Testy ho neskôr vylúčili, ale Španieli utrpeli obrovské škody, pretože celá Európa stratila záujem o španielsku zeleninu. Po dlhom skúmaní sa ukázalo, že jedna z nemeckých zeleninových plantáží zavlažovala vodou, v ktorej sami Nemci objavili baktérie E. coli…

Medzitým mali niekoľko potravinových škandálov na krku Poliaci, ktorí solili svoje výrobky posypovou soľou, ktorú používajú cestári, slovenskí veterinári objavili v poľských kurčatách salmonelu… Vzápätí Poliakov tromfli minulý rok Brazílčania, ktorí posielali do Európy aj na Slovensko loďami salmonelové kuracie rezne.

Celoeurópsky rozmer dosiahol škandál s konským mäsom, keď v obchodoch a reštauráciách namiesto drahého hovädzieho predávali či pripravovali jedlá z rumunskej koňaciny, ktorú distribuovali firmy z Luxemburska a Francúzska. Mäsové guľky obohatené o koňacinu predával aj jeden veľký obchodný reťazec na Slovensku.

Brusel potom rozhodol, že všetko mäso musí obsahovať informácie o krajine, kde bolo zviera chované a kde zabité, aby spotrebitelia vedeli, čo si vlastne kupujú. S odstupom času možno povedať, že každá náprava prichádzala s oneskorením – podvodníci zneužívali slabiny systému do poslednej chvíle.

Systém bol však slabý aj preto, lebo legislatíva viac nadŕžala liberálnemu obchodu ako ochrane zdravia spotrebiteľa. Jednoducho, lobisti obchodu mali v Bruseli väčšiu váhu ako tí, ktorí poukazovali na možné riziká z globálneho obchodu s potravinami, najmä keď tieto prejdú cez niekoľko sprostredkovateľov.

To, že Brusel musí zmeniť svoje správanie, ukázala posledná, tzv. fipronilová kauza. Fipronil je pesticíd, ktorý prenikol do vajec v holandských a belgických farmách. Odtiaľ sa vajcia exportovali do Nemecka, kde ich spracúvali do vaječných melanží alebo sušili. Tam ich nakúpili rakúski obchodníci a ponúkli slovenským distribútorom, ktorí ich dostali do najväčších hotelov v Bratislave, ale vajcia so zvyškami fipronilu sa objavili aj v cukrárskych výrobkoch. Druhým zdrojom fipronilových vajec bolo Poľsko. Aj tieto sa dostali na Slovensko.

Zelení a ochrancovia zvierat sa dlho zaujímajú o tzv. welfair – pohodlie zvierat na farmách. Kritizovali predovšetkým klietkové chovy a vyzdvihovali tzv. podstielkové. Na kvalitu vajec však ani jeden typ chovu nemá vplyv, teraz sa ukázalo, že slabinou veľkochovov je boj s parazitmi sliepok. Keď sa Holanďania dostali do úzkych, použili na likvidáciu parazitov fipronil. Ten je síce povolený, ale na boj proti parazitom pri mačkách a psoch. Možno sa len dohadovať, ako farmári z vari najvyspelejšej poľnohospodárskej krajiny sveta použili pesticíd, keď sa dostal cez kožu sliepok do ich tela a sliepky ho dokonale zabudovali do vajíčka.

Rozpletanie kauzy navyše ukazuje, že veterinárne služby v Holandsku aj Belgicku sa oneskorili s oznámením svojho nálezu, čo umožnilo distribuovať milióny vajec do celej Európy a dokonca na druhý koniec sveta – objavili ich aj na Taiwane. Najnovšie informácie hovoria o tom, že Holanďania vedeli o fipronile vo vajíčkach už na konci minulého roka… Čo bolo dôležitejšie – biznis alebo zdravie spotrebiteľov?

Podstata potravinovej bezpečnosti

O fipronilovej kauze už rokovali ministri poľnohospodárstva členských krajín. Bodkou za ňou by malo byť ďalšie precizovanie kontroly. Rýchly výstražný systém síce umožnil vypátrať všetkých účastníkov „fipronilového“ reťazca, zdokumentovať trasu pohybu vajec a vaječných zmesí, ale až po tom, čo sa dostali do obehu…

Úprimne povedané, zabrániť prieniku pochybných potravín je takmer nemožné. Je vylúčené skontrolovať každú zásielku, vždy ide viac-menej o náhodný výber. Ostatne, brazílsky salmonelový škandál neodhalili Holanďania ani Nemci, cez ktorých prístavy prúdili kurence do Európy, ale samotní Brazílčania.

A ešte jeden moment fipronilovej kauzy. Návštevníci hotelov až na výnimky netušili, že vajce, ktoré im servírujú, nie je čerstvo rozbité, ale pochádza z tetrapakového obalu. V hoteloch sa pozerá na čas a nechcú ho strácať rozbíjaním škrupín, ich likvidáciou, keď si môžu zaobstarať vajíčka na praženicu v tetrapakových obaloch. Niet nad čerstvosť!

Tretie tisícročie prostredníctvom predtým nepoznaných technológií mimoriadne zvýšilo možnosti zvyšovania produkcie. Zároveň sa však objavili prv netušené riziká. Predstava, že sa všetci vrátime k doma dochovaným zvieratám, je ilúziou. Ľudí na planéte pribúda, pracovný čas na nákupy potravín sa kráti, preto sa absolútna väčšina nákupov odohráva v reťazcoch. To, čo je dôležité, pokiaľ ide o Slovensko, je dosiahnuť razantné zvýšenie domácej výroby, aby sa táto následne premietla v ponuke na pultoch.

Slovensko má spolu s Českom jeden z najlepšie fungujúcich systémov kontroly z farmy a stajne až na spotrebiteľský pult. Všetky zásielky potravín zo zahraničia však nie je možné fyzicky skontrolovať. Tobôž, keď sú opatrené oválnou pečiatkou EÚ. Pri mäse síce platí povinnosť nahlasovať príchod tovaru deň vopred, ale každý systém je spoľahlivý len do určitej miery. A nie je nijakým tajomstvom, že veterinári by potrebovali viac peňazí na modernizáciu laboratórií aj viac ľudí, nehovoriac o lepšom honorovaní práce samotných inšpektorov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Adventný tanier červený

Adventný tanier červený

23,99
Amore Ľalia Pink

Amore Ľalia Pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk