Rakúsko sa snaží vytlačiť slovenských dopravcov

Namiesto slobodného pohybu služieb diskriminácia. Aj tak vnímajú situáciu v Európskej únii slovenskí dopravcovia. Podľa nich vidno cielenú snahu vytlačiť ich z trhov západnej Európy. Inak si totiž nevedia vysvetliť sériu zákonov o minimálnej mzde a najnovší cestný balík, ktorý presadzuje Európska komisia.

17.10.2017 06:00
debata (40)
Rakúsky expert hovorí, že tento postup hraničí... Foto: Robert Hüttner, Pravda
kamion, mýto, dopravca Rakúsky expert hovorí, že tento postup hraničí so šikanovaním.

Ako prvé začalo zahraničnú konkurenciu v doprave znevýhodňovať Rakúsko. V máji 2011 sa pustilo do boja proti mzdovému a sociálnemu dumpingu tým, že spustilo kontroly dodržiavania minimálnej mzdy a tarifných príplatkov podľa kolektívnych zmlúv. Aktivitu, pôvodne zameranú na stavbársky sektor, najnovšie rozšírilo aj na dopravcov sériou opatrení, ktoré reálne nemajú šancu dodržiavať. Nemecko sa s podobným zákonom pridalo od januára 2015 a od vlaňajšieho leta i Francúzsko.

Počas piatich rokov platnosti novej legislatívy uložili Rakúšania za jej porušenie pokuty vo výške takmer 32 miliónov eur. Väčšinu z nich dostali zahraničné firmy (20,1 milóna eur), zvyšok sa týkal domácich subjektov. Podľa slovenských dopravcov pritom dochádza až k extrémom, pretože v snahe zastrašovať rakúske úrady nepokutujú iba priestupky, ale aj formálne nedostatky. Napríklad, ak firma nemala všetky potrebné doklady na mieste kontroly.

Rakúsky expert hovorí, že tento postup hraničí so šikanovaním. „Považujem za neakceptovateľné, aby členský štát EÚ zamedzoval slobodnému pohybu služieb vo vnútri EÚ spôsobom, akým to dnes robí Rakúsko. Takéto protekcionistické opatrenia nemajú miesto v EÚ a je potrebné ich čo najskôr zmierniť,“ tvrdí managing partner spoločnosti Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles.

Novela zákona priniesla od januára tohto roku prakticky nesplniteľné povinnosti špeciálne pre dopravcov. Zákon napríklad neberie ohľad na krátkodobú prepravu. „Taxislužba a majiteľ autobusu, ktorí idú na viedenské letisko, musia na každú polhodinovú jazdu vypĺňať formulár a odmeňovať podľa rakúskej kolektívnej zmluvy,“ vysvetľuje Serles. Niektoré stanovené povinnosti sa v skutočnosti ani nedali splniť.

„Napríklad sa vyžadovalo, aby slovenskí dopravcovia dodržiavali kolektívne zmluvy. No len pre oblasť prepravy platia v Rakúsku štyri rôzne. Slovenský dopravca nemá šancu požiadavky splniť. Takáto nezmyselná regulácia ohrozuje dobré susedské vzťahy medzi Rakúskom a Slovenskom. Je kľúčové, aby si politici vo Viedni a v Bratislave sadli za rokovací stôl a tento nezmysel čím skôr ukončili,“ zdôrazňuje Serles.

Zatiaľ sa však podarilo vyrokovať iba čiastkové zmeny. Rakúske orgány pol roka po zavedení zákona pripravili nový ohlasovací formulár, ktorý dopravca už nemusí vypisovať pred každou cestou, pretože má platnosť šesť mesiacov. Ďalšou zmenou je zrušenie povinnosti mať vo vozidle výplatnú pásku vodiča (tú predkladá dopravca až na výzvu kontrolných orgánov). Samotný zákon tak pre dopravcov zostáva i naďalej problematický.

„Najnovšie zmeny sú prínosom, ale neriešia hlavný problém. Tým je fakt, že rakúsky zákon sa snaží vytlačiť zahraničných dopravcov z rakúskych ciest a brániť im v podnikaní,“ hodnotí prezident združenia cestných dopravcov ČESMAD Slovakia Pavol Jančovič.

Fakt, že sa západné krajiny usilujú ochrániť vlastné trhy za každú cenu a na úkor východoeurópskych dopravcov, potvrdzuje i posledný vývoj. Rakúsko napríklad tvrdohlavo odmieta uznať cestovné náhrady (diéty) ako súčasť vodičovej mzdy. Pritom je práve vďaka diétam príjem vodiča často dokonca vyšší, ako by bol na základe vyplácania rakúskej minimálnej mzdy.

Francúzsko zase od firiem vyžaduje, aby v tejto krajine mali povereného zástupcu, ktorý je kedykoľvek na počkanie schopný predložiť všetky potrebné doklady. To je najmä pre menšie spoločnosti likvidačné. Aj keď sa im snažia pomôcť poskytovatelia služieb pre dopravcov – napríklad DKV patril medzi prvých, ktorý klientom bezplatne poskytol takého zástupcu – nedokážu problém úplne riešiť.

A znevýhodňovanie pokračuje. Najnovší návrh tzv. cestného balíka Európskej komisie mal byť kompromisom, ale podľa združenia ČESMAD je neprijateľný. „Západné krajiny si zákonmi o minimálnej mzde vytvárajú ideálne podmienky na ochranu domácich trhov. Odmietame také rozdeľovanie jednotného európskeho trhu a budeme žiadať výrazné zmeny v jednotlivých návrhoch,“ komentuje prezident ČESMAD-u.

Zásadným problémom novej úpravy je celoplošný zákaz trávenia víkendového odpočinku vo vozidle. Na také opatrenie nie sú vytvorené vhodné podmienky a ubytovacie kapacity nie sú prispôsobené pre bezpečné odstavenie vozidiel, pričom vzniká nielen stresová situácia pre vodiča, ktorý musí vyhľadať vhodné ubytovanie, ale dochádza aj k ohrozeniu prepravovaného tovaru.

„Je evidentné, že cieľom tejto úpravy nie je, aby vodiči odpočívali v hoteloch, cieľom je to, aby sa vrátili domov. V praxi však nie je možné, aby sa všetci vodiči na cestách stiahli na regulárny týždenný odpočinok domov. Cieľom tohto opatrenia tak je obmedzenie kapacít východoeurópskych dopravcov na západnom trhu,“ pripomína Jančovič.

Podnetom pre prijatie „cestného balíka“ bol aj prípad z Belgicka, kde miestny podnikateľ zamestnával východoeurópskych vodičov za nevyhovujúcich podmienok prostredníctvom schránkovej firmy. Preto chcela Európska komisia návrhom zabojovať proti „schránkam“. Zástupcovia ČESMAD-u sú však, naopak, presvedčení, že takýmto pochybným firmám v skutočnosti pomáha.

„Podľa novej úpravy by schránkové dopravné firmy mohli ešte dlhšie a jednoduchšie operovať na území inej krajiny predtým, ako musí vozidlo opustiť územie hostiteľského štátu. Komisia týmto v skutočnosti negatívne zasiahla do činnosti klasických dopravcov, ktorí vykonávajú bežné prepravy tam a späť,“ vysvetľuje Jančovič.

Ako dodáva, ani ďalšie oblasti z cestného balíka nie sú nastavené tak, aby európskemu dopravnému trhu pomohli, zjednodušili ho a pripravili férové podmienky pre všetkých. Výrazne sa zvyšuje oblasť administratívnej záťaže vznikom niekoľkých nových povinností a pravidiel. "Je kľúčové, aby sa ďalej rokovalo o cestnom balíku na národnej a nadnárodnej úrovni a zmiernili sa alebo úplne odstránili jeho negatívne dopady,“ uzatvára Jančovič.

Pokuty podľa rakúskeho zákona o boji proti mzdovému a sociálnemu dumpingu

(1. 5. 2011 – 31. 12. 2016)

Mzdový dumping:

Počet pokút: 1 984 (rakúske firmy – 978, zahraničné firmy – 1 006)
Výška vyzbieraných pokút: 31,68 mil. eur (rakúske firmy – 11,55 mil. eur, zahraničné firmy – 20,13 mil. eur)

Pokuty z dôvodu neposkytnutia potrebných dokladov na mieste:

Počet pokút: 1 276
Výška vyzbieraných pokút: 3,62 mil. eur

Pokuty z dôvodu marenia výkonu kontroly finančnej polície:

Počet pokút: 248
Výška vyzbieraných pokút: 565 500 eur

Krajiny podľa množstva uložených pokút

Štát počet pokút
Rakúsko 968
Maďarsko 324
Slovinsko 224
Slovensko 124
Nemecko 73
Poľsko 63
Česko 56
Zdroj: Wiener Gebietskrankenkasse

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #dopravcovia #mzdový dumping