Európske cukrovary od začiatku októbra môžu vyrábať cukru, koľko len chcú, podľa svojej kapacity a množstva suroviny. Kvóty totiž garantovali relatívne rovnomernú distribúciu výroby v rámci únie. O cenách, výrobe či hektároch zasadenej cukrovej repy bude rozhodovať už len trh.
Po skončení kvótovania mlieka zachvátila úniu mliečna kríza. Najprv to cítiť na cenách masla. Kým minulý rok sa slovenské maslo (250 g) dalo v akcii kúpiť aj za 1,50 eura, dnes zaň zákazník zaplatí takmer 3 eurá. Hovorí sa pritom aj o ďalšom raste ceny smerom k trom eurám. Rast cien podporuje aj trend uprednostňovať maslo namiesto lacnejších margarínov. Maslo sa tak stalo priam luxusným tovarom, za ktorý si domácnosti priplatia.
Už v budúcom roku by mal byť na európskom trhu prebytok cukru. Európski farmári sa totiž na zrušenie kvót pripravili už v tejto sezóne. A vysadili o 16 percent viac cukrovej repy ako vlani. Tí slovenskí o 5 percent. O toľko by malo stúpnuť aj množstvo vyrobeného cukru v budúcom roku. Výsledkom bude ďalší tlak na už aj tak znížené ceny cukru.
„Už teraz sa dostáva cena cukru pod veľký tlak,“ hovorí predseda predstavenstva cukrovaru Považský cukor z Trenčianskej Teplej Michal Abelovič. Svetové ceny cukru totiž od začiatku roka klesli podľa neho takmer o tretinu. Situáciu na európskom trhu komplikuje aj to, že spotreba bieleho cukru v únii klesá.
Analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak sa však cukrovej krízy zatiaľ neobáva. "Pravdepodobnosť prudkého rastu cien cukru je nízka,” hovorí Tomčiak. Cukor je totiž ľahko skladovateľná komodita, ktorá sa dá jednoducho prevážať. Na rozdiel od mlieka. Nemôže tak vzniknúť lokálny nedostatok, ktorý by následne vyhnal ceny hore.
Ceny cukru išli zatiaľ dole
Cukor začal lacnieť už pred rokom-dvoma. "Investori vedeli, že nastane prebytok komodity na trhu, takže ten hlavný prepad cien sa už odohral v roku 2015 a potom na začiatku tohto roku,” hovorí Tomčiak. Cukor je podľa neho medziročne lacnejší približne o desatinu. Od júla ceny cukru stagnujú.
Dobre zásobený globálny trh totiž rastu cien nepraje. Vysoká produkcia cukru bola totiž nielen v Európe, ale aj v Indii. Tomčiak preto očakáva, že pokles cien by mal pokračovať ďalej. "Zlacňovanie by sa malo skončiť počiatkom budúceho roku, keďže pri nízkej cene nebudú farmári ochotní zväčšovať plochu cukrovej trstiny a cukrovej repy,” hovorí. Ďalšia sezóna by tak mala byť už bez prebytkov cukru.
Pre prepad cien cukru sa budú cukrovary snažiť predať svoju produkciu najmä na európskom trhu. "Vyššia výroba cukru v kombinácii s nižšími cenami na svetovom trhu môže priniesť aj tlak na ceny cukru, ktoré môžu klesnúť,” varuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Prípadná cukrová kríza by podľa Holéciovej mohla ohroziť až tritisíc pracovných miest, a to najmä na vidieku.
Tlak na ceny sa už začal. Podľa podpredsedu predstavenstva siete Coop Jednota Slovensko Martina Katriaka už prebiehajú prvé konzultácie s dodávateľmi o cenách cukru. Počíta, že koncom tohto roka či začiatkom budúceho príde k zlacneniu cukru aj na pultoch predajní. "Z hľadiska našich zistení predpokladáme, že maloobchodná cena cukru by mohla klesnúť okolo 10 percent,” hovorí Katriak.
Takmer 90 percent výroby cukru v EÚ ovláda 9 najväčších spoločností.Peiger Ačjaková, ministerstvo pôdohospodárstva
V praxi znamená zrušenie kvót na cukor to, že po novom je k dispozícii pre cukor širší trh, vysvetľuje spoločnosť BILLA. Reťazec Lidl je zatiaľ k budúcim cenám cukru zdržanlivejší, komentovať prípadné rokovania s dodávateľmi jeho hovorca Tomáš Bezák nechcel. "Na vyjadrenie k vývoju cien po zrušení kvót by bolo z našej strany priskoro,” hovorí Lucia Langová z oddelenia firemnej komunikácie reťazca Kaufland.
Rezort pripravuje zmeny pri zelenej nafte
Na Slovensku zostali aj pre zavedenie kvót len dva cukrovary. Z celoeurópskej kvóty 13,529 mil. ton cukru bola Slovensku od roku 2010 pridelená kvóta vo výške 112 319,5 tony na cukor a vyše 68-tisíc ton na izoglukózu. Kvóty nezohľadňovali vlastnú spotrebu toho-ktorého štátu. Spotreba cukru Slovenskej republiky bola v priemere 190-tisíc ton ročne za obdobie 2011 až 2016.
„Budúcnosť cukrovarníctva do veľkej miery závisí na Slovensku aj od toho, ako štát podporí pestovanie cukrovej repy,“ hovorí Abelovič. Nástroje na podporu pre pestovanie cukrovej repy sú podľa neho totiž na trvalé udržanie cukrovarníckeho priemyslu zásadné. Slovenských cukrovarníkov totiž položili európske kvóty aj obľuba izoglukózy medzi výrobcami. Cukrová reforma totiž priniesla obmedzenia na produkciu cukru. Výsledkom bolo, že na Slovensku zostali len dva cukrovary z porevolučných desiatich. Ešte v roku 1989 sa cukrová repa pestovala u nás na vyše 50-tisíc hektároch, vlani to bolo už len čosi vyše 21-tisíc hektárov.
Z aktuálne vysadených 22-tisíc hektárov očakávajú farmári úrodu okolo 50– až 55 ton na hektár pre nepriaznivé klimatické podmienky. Napriek zvýšeniu hektárov sa tak urodí menej ako v rekordnom minulom roku. Vlani sa úroda pohybovala okolo 70 ton z hektára.
S kvótami končí aj minimálna cena za cukrovú repu vo výške 26,29 eura na tonu. To zvyšuje riziko pre pestovateľov, ktorí takto už nebudú mať zaručené svoje ceny. „Cena cukrovej repy medzi pestovateľom a spracovateľom bude už vecou ich vzájomnej dohody,“ hovorí Holéciová. V produkcii cukru sme v súčasnosti podľa nej sebestační.
Situáciu komplikujú podľa Peiger Ačjakovej z ministerstva pôdohospodárstva nerovnaké systémy podpôr v jednotlivých členských štátoch. A tiež prepojenosť cukrovarníckych podnikov. „Takmer 90 percent výroby cukru v EÚ ovláda 9 najväčších spoločností,“ hovorí. Rezort pôdohospodárstva preto chystá na zvýšenie konkurencieschopností ako jedno z možných systémových opatrení zavedenie schémy zelenej nafty. Čiže štát by vracal farmárom časť spotrebnej dane.
Zvyšovať výrobu cukru sa v Trenčianskej Teplej nechystajú. „V posledných rokoch sme takmer úplne využívali kapacitu cukrovaru,“ hovorí Abelovič. Výrobu sa preto ani po zrušení stropu na cukor zvyšovať nechystajú. Skôr sa budú snažiť udržať jej úroveň z posledných rokov. Cukrovar v Považskej Teplej zamestnáva 200 pracovníkov, počas kampane k nim pribudne ešte ďalšia stovka ľudí.
Po novom sa môže cukor vyvážať neobmedzene, no je otázne, či sa to výrobcom vyplatí. Pre pokles cien na svetových trhoch, sa bude každý výrobca snažiť predávať v rámci únie, vysvetľuje Abelovič. Pre nízke ceny na svetovom trhu bude takmer nemožné predať svoju produkciu mimo európskeho trhu so ziskom. Vznikne tak podľa neho ešte väčší tlak na ceny cukru a na ziskovosť celej vertikály cukor – cukrová repa.
Najväčší pestovatelia v únii sa už na zmenu pripravili v tejto sezóne. V hospodárskom roku 2017/2018 bol podľa ministerstva pôdohospodárstva zaznamenaný najväčší nárast pestovateľských plôch. Viac cukrovej repy vysadili v Poľsku, Holandsku, vo Veľkej Británii, v Belgicku, vo Francúzsku aj v Nemecku. Hore išli plochy cukrovej repy aj na Slovensku, a to o 5 percent. Vysadených je aktuálne 22-tisíc hektárov.
Dá sa tak očakávať, že konkurenčný tlak medzi jednotlivými štátmi sa vyostrí. „Zrušením kvót môžu veľkí hráči v sektore Nemecko, Francúzsko a Poľsko, ktorí už aj v kvótovom režime vyrábali značné množstvo mimokvóty, ohroziť vnútorný trh EÚ,“ hovorí Zuzana Peiger Ačjaková z odboru komunikácie a marketingu ministerstva pôdohospodárstva. Množstvá presahujúce pridelené kvóty sa predtým vyvážali mimo únie, využívali sa v priemysle, boli ničené alebo sa prenášali do ďalšieho hospodárskeho roka.
Produkcia cukru by sa v rokoch 2016 až 2026 mala podľa strednodobej analýzy Európskej komisie zvýšiť o 6 percent. Výroba izoglukózy by sa v tomto období mohla strojnásobiť – zo 700-tisíc ton na 2,3 milióna ton. Dovoz bude naďalej klesať z 3,0–3,5 milióna na 1,8 milióna ton. Očakáva sa tiež nárast vývozu z 1,3 milióna ton na 2,5 milióna ton cukru ročne.
Koniec obmedzení aj pre izoglukózu
Zrušenie kvót však platí aj pre izoglukózu – teda fruktózovo-glukózový sirup vyrobený z kukurice. Zrušená kvóta povoľovala vyrobiť u nás niečo vyše 68-tisíc ton. „V prípade izoglukózy sa očakáva nárast produkcie zo súčasných 700-tisíc ton na 2,8 milióna ton ročne,“ hovorí Peiger Ačjaková o situácii v únii.
Rozšírenie výroby izoglukózy vo svojom závode v Bolerázi zatiaľ spoločnosť Tate & Lyle podľa jej hovorkyne Anny Taylorovej neplánuje. V minulosti sa tu však výroba pri navýšení kvót pre izoglukózu rozširovala. Fruktózovo-glukózový sirup z Bolerázu nájdete aj v kokakole či v spoločnosti Pepsi.
Od roku 2019 by sa v Bolerázi mala zdvojnásobiť výroba špeciálnych potravinárskych surovín, konkrétne maltodextrínov. Ide o komplex zložených cukrov, ktorý po užití plynule dodáva glukózu do krvného obehu. Využívajú ho hlavne športovci. Získava sa z obilia, zo zemiakov a z ryže.