Podhodnotená miera úspor Slovákov sa podľa neho približuje k európskemu priemeru a myslí si, že aj bez ďalšieho rastu príjmov by mali úspory na Slovensku rásť.
Obyvatelia Slovenska v súčasnosti podľa Aradyho sporia málo, keď odkladajú len necelých deväť eur z každých zarobených sto eur. Finančné aktíva na obyvateľa tak dosahujú 12,3 tis. eur, čo je o tretinu menej ako majú v Česku či Maďarsku. Priemerný obyvateľ eurozóny má finančné aktíva vyše 68 tis. eur. Táto situácia by sa však podľa analytika mala v najbližších rokoch zmeniť. “Navyše investori sú optimisti, hovoria to indexy, ktoré odrážajú ich očakávania k výkonom produkcie a naopak index strachu je jeden z najnižších,“ skonštatoval Arady.
Doposiaľ podľa VÚB banky z rozvoja ekonomiky ťažil predovšetkým úverový trh. V zadlženosti slovenské domácnosti v roku 2015 dobehli Českú republiku a v roku 2016 aj Taliansko. V roku 2017 sa úrovňou dlhu k príjmu atakujúcou hranicu 70 % doťahuje Slovensko podľa Aradyho aj na Nemecko alebo Rakúsko. “Príjmy rastú, z čoho by mohli benefitovať aj úspory Slovákov,“ skonštatoval Arady.
Podľa dlhodobých prieskumov Slováci v prvom rade riešia zachovanie hodnoty svojich úspor, až potom venujú pozornosť miere zhodnotenia. “Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sme konzervatívni a máme obavy o stratu časti alebo celej investície,“ povedal špecialista zo správcovskej spoločnosti VÚB Asset Management Peter Margetiny.
Preto si podľa Margetinyho väčšinu peňazí Slováci držia na bežných alebo sporiacích účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch. Nakupovanie akcií, dlhopisov alebo podielových listov v profesionálnych fondoch stále väčšina ľudí podľa neho nespája s vytváraním rezervy na budúcnosť. Výsledkom toho je, že na bežných vkladoch v bankách bolo na konci júna tohto roka vyše 33 mld. eur. A napríklad v podielových fondoch to bolo takmer 8 mld. eur.