Štáty, ktoré sa nedostanú do jadra EÚ, politicky opustia Západ

, 21.10.2017 07:00
Angela Merkelová, Emmanuel Macron, Theresa Mayová
Nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová a francúzsky prezident Emmanuel Macron na summite EÚ. Autor: ,

Keď v minulosti nemeckú marku, francúzsky frank či slovenskú korunu vystriedalo euro, mnohí ľudia boli pesimistickí. Mzdy sú však na Slovensku teraz asi o tretinu vyššie ako v roku 2008, keď sme eurami ešte neplatili. Aj keď hore išli aj ceny, celkovo životná úroveň stúpla. Navyše euro je aktuálne pre Slovensko vstupenkou do jadra EÚ, ktoré sa formuje s každým stretnutím lídrov únie.

Napriek tomu, že euro pomohlo mnohým štátom, v niektorých krajinách ho vnímajú negatívne. Z eura si neoprávnene spravili terč politici z radov populistov a extrémistov a časť ľudí, frustrovaných z pokrízového ekonomického vývoja, prázdnym sľubom uverila.

Brusel však čoraz viac upozorňuje, že populistickú politiku v niektorých krajinách nebude viac tolerovať.

Vo štvrtok rokovali zástupcovia 27 krajín EÚ o tom, ako ďalej pri migrácii, ochrane hraníc či brexite. Krajiny ako Česko, Poľsko a Maďarsko počúvajú z Berlína, Paríža aj Bruselu čoraz častejšie, že bez prijatia eura a spoločného postupu napríklad pri migrácii v jadre únie nebudú. Môžu zostať v EÚ, ale z nej môže byť o pár rokov len torzo a k Západu budú politicky patriť len štáty v jadre únie.

Kto nebude mať záujem o euro, nebude pozývaný ani k diskusnému stolu. Štátom už prišli pozvánky aj na summit 19 krajín eurozóny na 6. decembra, v ktorých stojí, že prísť môžu aj štáty s plánom prijať euro do roku 2025. Ide o nový prístup k rokovaniam.

V susednom Česku si formovanie jadra EÚ už začína všímať časť politikov, odborníkov, ale aj verejnosť. Prieskumy ukazujú, že väčšina Čechov euro nechce, ale zároveň si želá, aby Česko bolo v jadre EÚ. To, že bez eura to nepôjde, si uvedomuje napríklad kandidát na prezidenta Jiří Drahoš, ktorý presadzuje prijatie spoločnej európskej meny ako svoju prioritu. Drahoš by podľa prieskumov v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa budú konať v januári, porazil Miloša Zemana, ak by obaja stáli proti sebe.

V parlamentných voľbách v Česku, ktoré sa konajú tento piatok a sobotu, však má podľa prieskumov zvíťaziť hnutie ANO, ktoré je proti nahradeniu koruny eurom. Druhá by mohla skončiť ČSSD, ktorá je zase za prijatie eura. V Maďarsku a Poľsku sú najsilnejšie politické strany proti euru podobne ako väčšina verejnosti, aj keď tamojší lídri v Bruseli čoraz viac počúvajú, že ak si ponechajú forint, respektíve zlotý, v dvojrýchlostnej Európe pôjdu v budúcnosti v tom pomalšom pruhu.

Juncker: Euro je pre celú EÚ

Francúzsky prezident Emmanuel Macron už predstavil svoj plán na reformu EÚ a vytvorenie silného jadra. Čaká sa na to, kým v Nemecku vytvorí po voľbách novú koalíciu Angela Merkelová a potom sa diskusia o novej EÚ rozbehne naplno. Očakáva sa snaha o spoločnú rozpočtovú, bankovú, daňovú, ale aj zahraničnú, obrannú, migračnú aj spravodajskú politiku krajín, ktoré budú mať o to záujem a splnia podmienky.

Macron chce dokončiť bankovú úniu spolu s celoeurópskym finančným systémom. Druhým krokom je transformácia eurovalu na fond, ktorý by riešil problémy zadlžených krajín. V jadre sa počíta s daňovými pásmami, spoločným základom dane pre firmy, ale na druhej strane aj s určitou daňovou autonómiou krajín. Dôležité pre Slovensko je, že pokračovať má kohézna politika v podobe pomoci pre slabšie regióny cez eurofondy, aj keď ich objem sa zrejme zmenší.

Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom nedávnom prejave o stave únie pripomenul, že je potrebné prehĺbiť integráciu krajín v Európskej únii. Hlavným nástrojom integračných snáh má byť spoločná európska mena, ktorú majú zaviesť všetky štáty únie. „Euro je určené na to, aby bolo jednotnou menou EÚ ako celku,“ povedal Juncker.

Slovensku euro pomohlo

Euro v prípade Slovenska podľa mnohých ekonómov citeľne posilnilo konkurencieschop­nosť slovenského vývozu. Zvlášť viditeľné je to pri porovnaní vývoja priemyselnej produkcie s porovnateľnými ekonomikami regiónu, s Českom a Maďarskom.

Oživenie priemyselnej aktivity po recesii z roku 2009 bolo na Slovensku prakticky dvojnásobne silnejšie, než u porovnateľných susedov. Vzhľadom na váhu, ktorú má priemysel na celkovej zamestnanosti, teda možno povedať, že euro prospelo aj zamestnancom exportných priemyselných firiem.

„Eurozóna by ideálne mala fungovať ako zóna voľného obchodu. Bez problémov by sa ujala i jednotná mena, ktorú si mnoho ľudí chváli kvôli jednoduchosti. Menová i fiškálna politika by však mali byť flexibilnejšie v tom, že budú dávať priestor i lokálnym vládam. Z Frankfurtu a Bruselu sa skutočne nedajú riadiť napríklad východné Slovensko či grécke ostrovy,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Ako dodáva, niektorí politici a ekonómovia zo západnej Európy vôbec nechápu lokálne prostredie stredoeurópskych a juhoeurópskych štátov. „Zo západnej Európy by k nám skôr mali plynúť štúdie a odporúčania a naši vlastní odborníci by mali tieto dokumenty prispôsobiť lokálnym podmienkam,“ dodal Tomčiak.

Prídu daňové zóny

Euro by sa podľa komisie malo zaviesť vo všetkých členských krajinách EÚ, keď ju opustí Veľká Británia. Dánsko má však v zmluve s EÚ zaručené, že si môže svoju menu ponechať. Ani Švédsko nemá v úmysle nahradiť svoju menu eurom, hoci kritériá na jeho prevzatie spĺňa už dlhší čas. Konvergentné kritériá zatiaľ nespĺňajú Poľsko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko.

Predovšetkým Poľsko, Česko a Maďarsko zatiaľ odmietajú prijať euro z politických dôvodov. „Za eurovú výhodu sú považované aj zásadné štrukturálne reformy a konsolidácia verejných financií, ktoré museli vlády vykonať, aby nás vôbec do euroklubu prijali. Isteže, no tieto opatrenia mohli byť uskutočnené v prípade zodpovedných vlád aj bez prijatia eura,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

V rámci rozširovania spoločnej meny sa ako o ďalšom „opatrení“ na zbližovanie štátov v rámci EÚ hovorí aj o vytvorení tzv. daňových zón. Podľa odborníkov by išlo v tomto prípade o zavádzanie jednotných pravidiel naprieč krajinami tzv. jadra EÚ, aby sa odstránili rozdiely pri vyčísľovaní základov dane. Išlo by teda o spoločné pravidlá výpočtu základu dane, resp. o spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb.

V praxi by to znamenalo, že spôsob vyčísľovania základov dane, napríklad pre nadnárodné skupiny, by bol vo všetkých týchto krajinách daného jadra rovnaký. Nadnárodné skupiny by podávali za celú skupinu jedno daňové priznanie, pričom konsolidovaný základ dane by sa alokoval jednotlivým krajinám na základe dohodnutých kľúčov. Výška korporátnej sadzby dane by zostala v kompetencii jednotlivých štátov. Neakceptovali by sa sadzby mimo tzv. vhodného rozpätia, respektíve daňových zón.

Euro aj ako nevýhoda

Ekonóm Tomčiak upozorňuje, že euro neprinieslo len výhody. S prijatím eura sa totiž podľa neho stráca časť národnej politiky, keďže rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) platia pre všetkých členov eurozóny a nie je možné rozhodnutie neakceptovať, aj keby bolo pre lokálne regióny nevýhodné.

„To môžeme napríklad vidieť na Slovensku, ktoré by momentálne potrebovalo výrazne vyššie úrokové sadzby. Sadzby nastavil ECB veľmi nízko kvôli slabým juhoeurópskym ekonomikám. Slovensko však patrí medzi veľmi rýchlo expandujúce krajiny, takže nám pri súčasnej politike nízkych sadzieb hrozí obrovské prehriatie ekonomiky. Minimálne vláda by už mala začať s obmedzovaním neinvestičných výdajov a redukciou počtu ľudí zamestnaných v štátnej správe. Tým by sa uvoľnili zdroje do súkromného sektoru, ktorý sa budúci rok dostane do veľkých problémov v dôsledku nedostatku práceschopných ľudí,“ komentoval Tomčiak.

„V protiklade s optimistickými očakávaniami je všeobecná makroekonomická výkonnosť eurozóny zatiaľ sklamaním. Euro za to priamo nemôže, keďže bolo zavedené do prostredia nedostatočne zreformovaných národných hospodárstiev. Spoločná menová politika pre také rozdielne štáty, ako je Nemecko a Grécko, tieto problémy len prehĺbila. A dostala do úzkych aj ekonomický vzor – Írsko. Je preto oprávnený skepticizmus, či náš vstup do eurozóny zrýchli z dlhodobého hľadiska rast hrubého domáceho produktu, ak sa eurozóna a jej inštitucionálne usporiadanie výrazne nezreformuje,“ skonštatoval Pánis.

Neplánovaným nákladom eura bola priama povinnosť prispieť k záchrane topiacich sa krajín na periférii eurozóny, napríklad Grécka. Slovensko vo forme záruk poslalo Grécku 1,5 miliardy eur. Dlhy sa však Grékom neodpustili, a tak Slovensko reálne nemuselo zatiaľ platiť žiadne výrazné sumy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#eurozóna #jadro Európskej únie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk