Slováci v cudzine zarobia viac

Pravidlo zárobku minimálne na úrovni miestnej minimálnej mzdy má začať platiť o štyri roky a týkať sa bude všetkých štátov Európskej únie. Výnimku z neho majú jedine šoféri pracujúci v osobnej a kamiónovej preprave.

„V západnej Európe boli prípady keď niektorí stavební robotníci pracovali za 650 eur v hrubom,“ povedal minister práce Ján Richter. Pre bulharských robotníkov to bol nadštandardný zárobok, aj keď v západných štátoch Európskej únie to je plat dosahujúci zhruba tretinu až polovicu minimálnej mzdy.

Najvyššiu minimálnu mzdu vo výške 1 999 eur majú v Luxembursku a pre Slovákov blízkom Nemecku sú aktuálne najnižšie zárobky vo výške 1 485 eur v hrubom. Firmy so sídlom na Slovensku môžu ľuďom pracujúcim v Nemecku legálne platiť menej ako minimálnu mzdu. Stačí, ak ľudí zo Slovenska zamestnajú ako vyslaných pracovníkov a bez akýchkoľvek postihov im môžu platiť menej ako 1 485 eur v hrubom.

O nových pravidlách v Bruseli ešte v pondelok v noci rokovali ministri práce jednotlivých štátov Európskej únie. Proti výslednému kompromisu nakoniec hlasovali len zástupcovia Poľska, Maďarska, Litvy a Lotyšska. „Tri krajiny sa zdržali a všetky ostatné krajiny podporili túto novelu,“ priblížil Richter. Po prvý raz v podmienkach rady ministrov nešlo o jednohlasne schválenú zmenu a prišlo k uplatneniu takzvaného väčšinového hlasovania. Podobným spôsobom v minulosti rada ministrov vnútra schválila na Slovensku ostro kritizované povinné utečenecké kvóty.

Krajiny strednej a východnej Európy v štátoch západnej Európy získavajú mnohé zákazky práve vďaka lacnejšej pracovnej sile. Výsledkom je, že aj slovenskí robotníci dostávajú v Nemecku oveľa nižšie mzdy ako miestni ľudia. Na druhej strane prudký rast mzdových nákladov môže spôsobiť odchod slovenských firiem a väčšie zamestnávanie miestnych ľudí. „Výsledný kompromis považujem za dobrý, lebo na jednej strane zvýši tlak na rast platov slovenských zamestnancov a na druhej stále neohrozí konkurencieschop­nosť domácich firiem,“ povedal Richter. Podniky totiž aj po prijatí zmien budú môcť aj naďalej vysielať zamestnancov do zahraničia až na 18 mesiacov a môžu sa tak uchádzať aj o dlhšie trvajúce zákazky.

Proti smernici najviac vystupovali majitelia prepravných firiem, ktorí v prípade jej schválenia upozorňovali na riziko zrušenia desaťtisícov pracovných miest priamo na Slovensku. Osobná aj nákladná preprava bola nakoniec zo smernice vyňatá, čo Slovensko považuje za úspech, a o konkrétnych zmenách v doprave sa bude aj naďalej rokovať. „Berieme na vedomie rozhodnutie Rady Európskej únie, ktoré znie, že až do nadobudnutia účinnosti Cestného balíka v roku 2019 bude medzinárodná doprava upravovaná platnou legislatívou a nebude sa na ňu vzťahovať aktuálne diskutovaná smernica o vysielaní zamestnancov,“ reagovala Martina Baumann, hovorkyňa ČESMAD Slovakia.

Aj slovenskí kamionisti získali viac ako dva roky na presadenie svojich pripomienok, ktoré sa snažia v Bruseli pretlačiť s pomocou Medzinárodnej únie cestnej dopravy (IRU). „Pre nás je dôležitejšia smernica 96/71 v oblasti vysielania vodičov cestnej dopravy, kde diskutujeme o časovom limite pre vysielanie, to je od koľkých dní sa budú podmienky vysielania vzťahovať na vodičov cestnej dopravy. Aktuálny návrh počíta s tromi dňami, my však presadzujeme, v prípade prijatia tejto smernice, minimálne 10 až 15 dní,“ dodala Baumann.

Pre slovenských kamionistov je rovnako dôležitá aj smernica upravujúca dobu odpočinku v cestnej doprave. Brusel chce lepšiu regeneráciu vodičov zabezpečiť povinným 45-hodinovým odpočinkom mimo kabíny vozidla. Podľa slovenských prepravcov sa v praxi takáto povinnosť nedá uplatniť a veľkým rizikom je aj vykradnutie opustených kamiónov.

„Ďalším bodom, o ktorom vedieme diskusie, je povinnosť návratu po troch týždňoch strávených v rámci inej členskej krajiny Európskej únie do krajiny registrácie alebo do krajiny trvalého pobytu vodiča,“ uviedla Baumann. Bez započítania mestskej hromadnej dopravy aj taxikárov živí na Slovensku povolanie vodiča 55-tisíc ľudí. Zároveň v domácej ekonomike pôsobí 8 913 prepravných firiem a samotné združenie ČESMAD má 1 003 členov. Zároveň slovenským prepravcom aktuálne chýba približne 1 200 vodičov.

Pri presadzovaní výnimiek dopravcovia argumentujú tým, že vodiči v rámci celej Európskej únie často prechádzajú z jednej krajiny do druhej, a preto sa na nich nemôžu vzťahovať rovnaké pravidlá ako na robotníkov, ktorí aj niekoľko mesiacov pracujú na tom istom mieste.

V silách slovenských prepravných firiem totiž nie je reagovať na špecifické podmienky každej jednej krajiny, a preto majú byť prijaté jednotné pravidlá. Západné krajiny začali tlačiť na sprísňovanie podmienok po tom, čo sa aj nemecké či francúzske prepravné firmy začali registrovať v krajinách ako Rumunsko a Bulharsko. Následne vodiči z týchto krajín vozili tovar priamo v Nemecku za platy nedosahujúce ani miestnu minimálnu mzdu 1 485 eur v hrubom a postupne z trhu vytláčali miestne prepravné podniky.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda