Relatívna produktivita Slovenska dokonca vlani klesla o jeden percentuálny bod na 82 % priemeru únie. Na druhej strane sa po štyroch rokoch poklesu vlani Slovensko priblížilo v cenách, keď relatívna cenová hladina vlani dosiahla 68 % priemeru únie a medziročne stúpla o dva percentuálne body.
Problémom je fakt, že rozdiely medzi krajinami Európskej únie v dynamike hospodárskeho rastu sa znížili na historicky najnižšiu hodnotu. Hoci tak Slovensko dosahuje hospodárske rasty nad úrovňou troch percent, na dobiehanie vyspelejšieho Západu to nestačí.
Centrálna banka však upozorňuje aj na skutočnosť, že slovenská ekonomika začína zaostávať aj za svojimi partnermi z Visegrádskej štvorky. Preukázalo sa to aj v prvom polroku tohto roka, kedy maďarská, česká aj poľská ekonomika rástli rýchlejšie. NBS to pripisuje pokrízovému vývoju, v ktorom sa na Slovensku nerozvíjala súkromná spotreba tak, ako v okolitých krajinách. A hoci spotreba verejnej správy bola na Slovensku najdynamickejšia spomedzi tejto štvorice krajín, zaostávanie súkromnej spotreby nevykompenzovala.
Zmeny by sme sa však mohli dočkať už v budúcom roku. Rast hrubého domáceho produktu Slovenska by totiž mal v nasledujúcich dvoch rokoch podľa predpokladov centrálnej banky zrýchľovať na 4,2 % v roku 2018 a 4,6 % v roku 2019. Významným faktorom tohto zrýchlenia má byť nábeh nových kapacít v automobilovom priemysle, ale aj nárast domáceho dopytu vplyvom zlepšujúcej sa situácie na trhu práce a oživením investícií.
„Aktuálne odhady Európskej komisie uvažujú s rovnakým rastom Európskej únie na úrovni 1,9 % ročne počas roku 2017 aj 2018. Pri stagnácii rastu Slovenska v roku 2017 a výraznejšom zrýchlení v roku 2018 by to mohlo znamenať, že k oživeniu dobiehania priemeru Európskej únie vo výkonnosti dôjde v roku 2018,“ konštatuje sa v analýze centrálnej banky. Na základe týchto odhadov by tak mohla výkonnosť slovenského hospodárstva v roku 2019 stúpnuť na 82 % priemeru únie.
Oproti reálnej konvergencii sa Slovensko nachádza v komfortnejšej pozícii pri nominálnej konvergencii. V praxi to znamená dodržiavanie pravidiel, ktoré bolo potrebné plniť pre prijatie eura. Slovensko by malo aj v budúcom roku plniť tak inflačné pravidlo, ako aj fiškálne pravidlá týkajúce sa deficitu a dlhu verejnej správy, ktorý by mal postupne klesnúť pod 50 % hrubého domáceho produktu.
Analýza konvergencie však hodnotí aj úroveň konkurencieschopnosti Slovenska, ktorá aktuálne v rámci únie nevyzerá najlepšie. Slovensko sa totiž v rebríčkoch konkurencieschopnosti k najlepším približuje len pomaly. „Komplexnejšie rebríčky konkurencieschopnosti potvrdzujú slabú pozíciu Slovenska v regióne a konštatujú ešte horšie umiestnenie Slovenska v rámci Európskej únie,“ píše sa v materiáli centrálnej banky s tým, že konkurencieschopnosť Slovenska ťahá nadol najmä kvalita a efektívnosť verejných inštitúcií. A aj keď z pohľadu inštitucionálneho rozvoja, vnímanej korupcie, alebo aj zdravotníctva, nie sú výsledky Slovenska medzi „novými“ členmi únie výnimkou, sú aj nové členské krajiny, ktoré sa dokázali vhodnými štrukturálnymi reformami zlepšiť. „Estónsko v súčasnosti dosahuje najvyššiu kvalitu podnikateľského prostredia spomedzi krajín eurozóny a podľa údajov PISA najvyššiu kvalitu školstva v celej Európskej únii,“ píše sa v analýze.
Zaostávanie Slovenska v oblasti prijímania štrukturálnych reforiem pritom podľa centrálnej banky potvrdzujú aj opakujúce sa odporúčania Rady Európskej únie. Patrí medzi ne zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve, zlepšenie účinnosti justície, zvýšenie kvality vzdelávania, ale aj zlepšenie aktivačných opatrení pre znevýhodnené skupiny v oblasti zamestnanosti. „Európska komisia však vyzýva aj k prijatiu a implementácii komplexného plánu na zníženie administratívnych a regulačných prekážok podnikania, ku zvýšeniu konkurencie a transparentnosti vo verejnom obstarávaní a k posilneniu boja proti korupcii dôraznejším presadzovaním platných právnych predpisov,“ dodáva NBS.
Práve štrukturálne zmeny a zlepšovanie podnikateľského prostredia môže mať významný vplyv na dobiehanie vyspelejších štátov v budúcnosti. „Situácia v oblasti prijímania nevyhnutných štrukturálnych reforiem a podpory podnikateľského prostredia na Slovensku sa nezlepšuje. Udržateľnosť vyššieho tempa rastu a dobiehania po odznení vplyvu navýšenia výrobných kapacít v automobilovom priemysle je preto otázna,“ konštatuje centrálna banka.