Neskôr by sa podľa odborníkov mohlo toto číslo dostať až na pol milióna. Číslo pokladá britská banka za reálne najmä v prípade, ak sa britskej vláde nepodarí dohodnúť s Bruselom prijateľné podmienky pre sektor financií. V britskom poisťovníctve a bankovníctve teraz pracuje okolo 2,1 milióna ľudí.
Negatívne dosahy brexitu sa čoraz viac zhoršujú. Kým ešte pred pár mesiacmi sa odhadovalo, že Londýn príde v prvej fáze „iba“ o 10-tisíc bankových úradníkov, postupne toto číslo narastá.
Foto: SITA/AP, Michael Probst
Hľadá sa nové „londýnske City“
Európske banky postupne balia kufre a obzerajú sa po iných mestách, kde budú pôsobiť. A to aj napriek tomu, že reálne k brexitu dôjde najskôr na jar 2019. Po odchode Britov z únie by sa totiž na banky pôsobiace v krajine mali prestať vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž.
Novým miestom pre banky sa stáva najmä Frankfurt nad Mohanom. Americké banky Morgan Stanley, Citigroup a J. P. Morgan podnikli ako prvé kroky k presunu časti svojich aktivít mimo Londýna. Dôvodom bol práve čas potrebný na spracovanie žiadosti o licenciu a jej získanie. Trvá to až rok, preto sa s týmto krokom začali viaceré banky ponáhľať.
Klamstvá pred referendom
Britská predreferendová kampaň ukázala, ako ľahko dokáže populizmus poraziť zdravý rozum a zavádzať podpriemerne informovaného človeka. Práve zavádzajúce údaje pri migrácii boli kľúčové v rozhodovaní Britov v referende. Exlíder nacionalistickej a protieurópskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage, ktorý sa netajil svojím „odporom“ k migrantom, v kampani napríklad opomenul fakt, že podľa britského štatistického úradu prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Celkovo podľa nezávislého think – tanku Migration Observatory pri Oxfordskej univerzite v rokoch 2001 až 2011 európski imigranti priniesli Británii 20 miliárd libier, neeurópski prisťahovalci 5 miliárd libier a Briti, naopak, viac odčerpali, ako priniesli, a vytvorili schodok –615,5 miliardy libier. Inými slovami, migranti priniesli do britského rozpočtu viac, ako zo sociálneho systému odčerpali.
Ešte väčším klamstvom bolo informovanie o príspevku Veľkej Británie do spoločného rozpočtu Európskej únie. Ten predstavoval podľa štatistického úradu Office for National Statistics (ONS) v prípade Britov polovicu sumy, o ktorej hovorili niektorí stúpenci brexitu počas kampane pred referendom o odchode Británie z bloku.
Podľa úradu čistý britský príspevok dosiahol 9,4 miliardy libier v roku 2016. To predstavuje zhruba 180 miliónov libier týždenne, čo je približne polovica z 350 miliónov libier, ktoré by podľa kampane Vote Leave (voľte odchod) mohla Británia po brexite ušetriť a presunúť ich do zdravotníctva. Práve toto tvrdenie malo za následok nárast podpory odchodu Británie z EÚ.
Štatistický úrad v Británii informoval, že v tomto výpočte zohľadňoval rabat, teda britskú zľavu v rámci platieb EÚ, ktorú presadila na pôde Bruselu ešte bývalá premiérka Margaret Thatcherová. Odrátal aj príspevky z fondov EÚ pre britský verejný sektor od hrubých platieb vo výške 18,9 miliardy libier. Samotný čistý britský príspevok by bol ešte nižší, ak by boli do výpočtov zahrnuté aj európske príspevky britskému súkromnému sektoru.
Absurdnejší brexit či americký prezident?
Nedávno bývalý starosta mesta New York a mediálny magnát Michael Bloomberg označil odchod Británie z Európskej únie za to najhlúpejšie, čoho sa nejaký štát dopustil, s výnimkou zvolenia Donalda Trumpa za amerického prezidenta. „Je naozaj ťažké chápať, prečo krajina, ktorej sa tak darí, to chcela pokaziť,“ povedal.
Oficiálne by Briti mali z únie vystúpiť o dva roky. Internetový portál Politico uvádza, že aj po marci 2019 budeme svedkami tzv. prechodných obchodných dohôd, keď budú Briti obchodovať s úniou bez colných bariér, ale len pri obchodovaní s tovarmi. Pri službách či finančnom sektore by to platiť nemalo. Tam by sa mali zaviesť nové colné poplatky. Nastavenie nových obchodných vzťahov môže podľa Politica trvať aj niekoľko nasledujúcich rokov. Pre Slovensko je tento scenár nateraz priaznivý, nakoľko ročne krajina do Británie vyváža tovar v hodnote približne piatich percent hrubého domáceho produktu. Ide najmä o autá. Aj bez ciel by však tovary prúdiace z Británie a do nej podliehali počas prechodnej obchodnej dohody regulačným podmienkam, ako je napríklad dokazovanie pôvodu a dokladovanie rôznych licencií a povolení.