Slovensko sa rýchlejšie doťahuje na Česko

, 09.11.2017 07:00
peniaze, kalkulačka
To, ako Slovensko dobieha Česko, dokazuje aj vývoj miezd. Podľa Európskeho štatistického úradu bola na konci júna na Slovensku priemerná hodinová cena práce na úrovni 9,70 eura a podobná úroveň bola aj v susednom Česku (ilustračné foto). Autor:

Slovenská republika a Česká republika fungujú samostatne už takmer 25 rokov. Za tento čas sa Slovensko ekonomicky výrazne priblížilo Česku, kde ekonómovia čoraz viac bijú na poplach. V oboch krajinách sa zmiernili platové rozdiely, vyrovnáva sa sila ekonomík a navyše euroskeptická politika v Česku na rozdiel od Slovenska dáva západným susedom horšiu perspektívu.

Ešte v roku 1995 dosahoval v Česku hrubý domáci produkt na obyvateľa podľa parity kúpnej sily 76 percent priemeru Európskej únie a na Slovensku to bolo len 48 percent. Aktuálne sa vzájomný pomer zmenšil na 89 percent verzus 77 percent v prospech Česka. Ide o porovnanie aj po zohľadnení nižšej cenovej hladiny v Česku. Samotný výkon slovenskej ekonomiky na obyvateľa by mal predbehnúť úroveň v Česku pravdepodobne v roku 2020.

„Slovenská ekonomika bude aj v najbližších rokoch rásť rýchlejšie ako česká. Potiahnu ju nahor hlavne investície spájané s prichádzajúcou automobilkou Jaguar Land Rover. Na druhej strane naši západní susedia majú výrazne nižšiu nezamestnanosť,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Pre budúcnosť môže byť dôležité, že Česko odmieta euro, čím sa mu vzďaľuje vstup do formujúceho sa jadra EÚ. Terajší slovenský kabinet je, naopak, naklonený väčšej európskej integrácii. Ak by sa však po ďalších voľbách do vlády dostali slovenskí euroskeptici, či už z radov liberálov, populistov, alebo extrémistov, aj kurz Slovenska by sa mohol zmeniť.

Nad minulosťou aj budúcnosťou oboch krajín sa po parlamentných voľbách v Česku, v ktorých vyhral miliardár Andrej Babiš, viac zamýšľajú české médiá. Agentúra ČTK upozornila, že kým v rozmedzí rokov 1994 až 2016 bol priemerný rast slovenskej ekonomiky na úrovni 4,1 percenta HDP, v rovnakom období česká ekonomika rástla ročne o 2,6 percenta. Ide aj o dôsledok toho, že Slovensko začínalo z horšej úrovne, a teda malo čo dobiehať.

V súčasnosti sa obe ekonomiky pýšia silným automobilovým priemyslom a firmami orientovanými hlavne na vývoz do Nemecka. Hneď po rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty v januári 1993 však existovali veľké rozdiely.

Autor: Pravda, Marketwatch.com

Slovensku zostal strojársky priemysel či poľnohospodárska prvovýroba a Česko napredovalo vďaka rozvinutejšiemu spracovateľskému priemyslu a službám. Slovensku trvalo dlhšie, kým sa politicky stabilizovalo a otočilo politický kurz na Západ. Najvyšší medziročný rast HDP zaznamenalo Slovensko v roku 2007, keď hospodárstvo krajiny stúplo práve vďaka novým automobilovým fabrikám o 10,8 percenta. Následná globálna ekonomická kríza sa v slovenskej ekonomike naplno prejavila v roku 2009, keď HDP štátu klesol o viac než päť percent. Česko zažilo najsilnejší rast v roku 2006, keď ekonomika štátu vzrástla o 6,9 percenta. Naopak, najväčší prepad, o 4,8 percenta HDP, zaznamenali aj naši západní susedia v krízovom roku 2009.

Platy sa vyrovnali

To, ako Slovensko dobieha Česko, dokazuje aj vývoj miezd. Podľa Európskeho štatistického úradu bola na konci júna na Slovensku priemerná hodinová cena práce na úrovni 9,70 eura a podobná úroveň bola aj v susednom Česku. Na ilustráciu, ešte v roku 2004 bola daná cena práce v Česku v prepočte 5,80 eura/hodinu a na Slovensku len 4,10 eura.

Dôležité pri odhade budúceho vývoja oboch ekonomík je, že na Slovensku sa platí eurom a v Českej republike korunou. Práve prijatie spoločnej európskej meny môže byť v budúcnosti hlavným tromfom slovenského rastu. V Európskej únii totiž silnejú hlasy, ktoré odmietajú po roku 2020 vyplácať eurofondy štátom nachádzajúcim sa mimo vznikajúceho jadra. „Povedzme to jasne. Vedie sa o tom diskusia, pretože emócie a napätie medzi členskými štátmi narastajú. To je evidentné,“ uviedol k budúcnosti vyplácania eurofondov pre krajiny mimo jadra EÚ nedávno pre ČT24 nemecký šéf frakcie Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfred Weber (CSU). Tohto politika zahraničné médiá označujú za najvplyvnejšieho poslanca Európskeho parlamentu. Preto práve neochota prijať euro môže v budúcnosti najviac ublížiť ekonomickému rastu susedov Slovenska.

Silné politické odkazy

Spolu s Českom môžu o peniaze prísť aj susedné Maďarsko a Poľsko. Všetky tri krajiny totiž dlhodobo odmietajú euro a s výnimkou Poľska budujú vzťahy s Ruskom. „Nemali by sme ísť do situácie, keď budeme vzbudzovať dojem, že niekoho vydierame. O tom to nie je. Česká republika ale obrovským spôsobom profituje z toho, že je členom Európskej únie. Prečo sa potom tento štát obracia Európskej únii chrbtom?“ opýtal sa Philippe Lamberts Ecolo, spolupredseda frakcie zelených v Európskom parlamente.

V Česku niektorí ekonómovia aj politici mylne tvrdia, že euro nemalo podiel na tom, že Slovensko výraznejšie dobieha Česko. Slovenský priemysel však po prijatí eura v roku 2009 rástol podstatne rýchlejšie. Oživenie priemyselnej aktivity po recesii z roku 2009 bolo na Slovensku prakticky dvojnásobne silnejšie než v Česku či Maďarsku. Vzhľadom na váhu, ktorú má priemysel na celkovej zamestnanosti, teda možno povedať, že euro prospelo aj zamestnancom exportných priemyselných firiem. Euro prispelo k tomu, že na Slovensko prišli automobilky a s nimi aj mnohé menšie fabriky, ktoré dodávajú diely pre automobilové fabriky. Euroskepticky naladení politici na Slovensku pripisujú euru drahú záchranu Grécka či priveľký vplyv Bruselu. Eurooptimisti oponujú, že Grécko získalo pomocou čas na to, by zreformovalo ekonomiku, a zatiaľ sa nepočíta s tým, že by sa mu pôžičky mali odpustiť.

Peniaze z EÚ len za cenu reforiem

Faktom je, že Česko si pomáha umelým oslabovaním koruny naštartovať export, čo však nie je až taká výhoda. Euro totiž na druhej strane odráža silu európskej ekonomiky, na ktorú je Slovensko tak či tak plne naviazané.

Euro aktuálne pre Slovensko zaisťuje členstvo v budúcom formujúcom sa jadre EÚ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už predstavil svoj plán na reformu EÚ a vytvorenie silného jadra. Jeho základom má byť 19 členských krajín eurozóny. V ňom sa posilnia väzby v spoločnej rozpočtovej, bankovej, daňovej, obrannej či migračnej politike. V jadre by mala v rámci dvojrýchlostnej EÚ pokračovať kohézna politika v podobe pomoci pre slabšie regióny cez eurofondy, aj keď ich objem sa zrejme zmenší.

Eurofondy sú pre Slovensko mimoriadne dôležité, keďže bez nich by krajina nebola schopná pokračovať v súčasnom tempe budovania diaľnic. Dokumentuje to aj aktuálny stav, keď sú eurofondy do roku 2020 už vyčlenené na konkrétne stavby a štát nemá vlastné peniaze na to, aby začal ďalšie potrebné úseky na Kysuciach, v Šariši, na Orave či juhu Slovenska. V Česku ľudia podľa prieskumov verejnej mienky euro odmietajú, ale v jadre EÚ by krajinu videli radi. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker však už naznačil, že cieľom je, aby sa euro rozširovalo na ďalšie krajiny, keďže je určené na to, „aby bolo jednotnou menou EÚ ako celku.“

Europesimizmus môže Česku ublížiť

Vzhľadom na výrazný europesimizmus v Česku má tak Slovensko aktuálne lepšie politické perspektívy, ktoré sa v budúcnosti môžu ešte viac pretaviť do ekonomiky. Česko má síce stále vyššiu životnú úroveň, keďže pri podobných platoch má nižšie ceny, výhodu má tiež v rozpočtovom prebytku a menšom dlhu, a do budúcnosti aj vo vzťahu k starnutiu obyvateľstva. Útlm v integračnom úsilí v EÚ však môže tieto výhody do budúcnosti utlmiť. Na druhej strane na Slovensku tiež vývoj závisí nielen od súčasného, ale aj budúceho zafarbenia vlády.

Aj keď mnohé rozdiely medzi Českom a Slovenskom sa po rozdelení spoločného štátu zmazali, niektoré predsa len zostali. V Slovenskej republike je podľa Európskeho štatistického úradu nezamestnanosť vo výške 7,3 percenta. Zároveň v roku 2016 bola podľa Štatistického úradu SR priemerná hrubá mzda vo výške 912 eur. V susednej Českej republike je aktuálna nezamestnanosť vo výške 2,9 percenta a priemerná hrubá mzda bola vlani 27¤589 Kč za mesiac, čo podľa priemerného kurzu v minulom roku predstavovalo 1¤021 eur.

Najväčším súčasným plusom Českej republiky môže byť minuloročný prebytkový rozpočet a verejný dlh vo výške 37,2 percenta HDP. Na Slovensku bol v roku 2016 deficit vo výške 2,19 percenta HDP a verejný dlh dosiahol hodnotu 51,82 percenta. Slovenská vláda tak musí stále viac myslieť na znižovanie dlhu, čo odďaľuje niektoré investície napríklad v oblasti ciest či obnovy nemocníc.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slovenská ekonomika #rast ekonomiky #Česko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
35,99
Perla Cala Frézia Violet

Perla Cala Frézia Violet

29,99
Sweet Lilly Violet v taške

Sweet Lilly Violet v taške

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk