„V prvom rade sa to bude týkať tých, kde sú novovybudované verejné kanalizácie,“ povedal pre Pravdu generálny riaditeľ sekcie vôd rezortu životného prostredia Vladimír Novák. Nerozlišuje sa pritom, či ide o novopostavenú nehnuteľnosť, či starý dom. Vyhnúť sa pripojeniu môžu podľa Nováka len majitelia tých nehnuteľností, kde to nie je technicky možné.
To sa nepozdáva Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Ak si vlastník žumpy plní a bude plniť svoju povinnosť, nemala by mu byť ukladaná iná nová povinnosť, ktorá ho zaväzuje pripojiť sa na verejnú kanalizáciu,“ tvrdí hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Ministerstvo životného prostredia však námietku neuznalo. ZMOS namietal aj voči chýbajúcim výnimkám pre obyvateľov napríklad v menej husto obývaných oblastiach či pre ľudí v núdzi. Práve im by mohli s vybudovaním prípojky pomôcť samotné obce.
Prípojka na verejnú kanalizáciu totiž nie je práve najlacnejšia. Investícia do prípojky od vybudovanej kanalizačnej siete predstavuje v hrubom odhade pre majiteľa nehnuteľnosti náklad okolo 1¤000 eur aj viac. Jedna malá čistiareň odpadových vôd pritom vyjde asi na 1¤500 eur pre jeden rodinný dom a za porovnateľnú sumu sa dá vybudovať aj žumpa. Náklady na prevádzku malej domovej čistiarne sú pritom nižšie ako poplatky súvisiace s kanalizáciou.
Ministerstvo však argumentuje tým, že pripojenie do verejnej kanalizácie znamená v konečnom dôsledku úsporu nákladov. „Pri kanalizáciách totiž náklady s odpadovou vodou predstavujú tretinu toho, čo dnes musia obyvatelia platiť v prípade, že majú žumpu a plnia si všetky zákonné povinnosti,“ hovorí hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Verejné kanalizácie sa v posledných rokoch v mnohých obciach vybudovali z eurofondov a prevádzkovatelia sietí sa snažia získať peniaze na ich prevádzku. Naposledy ľudí pripojených do verejnej kanalizácie v januári tohto roka nahnevali nové ceny za vodné a stočné, do ktorých sa dostala fixná zložka – teda platba za vodomer. Ceny tak niektorým domácnostiam neúmerne vyskočili o desiatky eur, tak ako pri elektrine. Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach nakoniec vrátil výpočet cien späť. A zdá sa, že ani v budúcom roku nebude súčasťou cien zložka za istič či vodomer.
V prípade aktuálneho návrhu rezortu životného prostredia Asociácia vodárenských spoločností (AVS) kritizovala v pripomienkovom konaní termín povinného pripojenia. Zdal sa im pridlhý. „Ak je raz v aglomeráciách novovybudovaná verejná kanalizácia, tak má byť efektívne využitá,“ argumentuje asociácia. Vodári by boli spokojnejší s termínom už do konca budúceho roka. Sprísnenie napojenia na kanalizáciu presadzuje AVS už od roku 2012.
Na Slovensku sú totiž pripojené necelé dve tretiny obyvateľov. V rámci únie ide pomerne o nízke číslo, čo nám komisia aj vyčíta. Veľké rozdiely sú však aj medzi jednotlivými okresmi – najhoršie sú na tom Námestovo, Komárno, Košice okolie a Trebišov.
V prvom rade sa to bude týkať tých, kde sú novovybudované kanalizácieVladimír Novák, generálny riaditeľ sekcie vôd rezortu životného prostredia
Stav napojenia musí Slovensko hlásiť únii každé dva roky. Zaviazali sme sa totiž do roku 2015 odkanalizovať všetky obce nad 2 000 obyvateľov. Pri nesplnení záväzkov nám hrozia sankcie. Problémy sú aj na miestach, kde síce už nová kanalizácia je, no domácnosti sa na ňu nepripájajú. Novovybudované verejné kanalizácie stavali obce vo veľkom za európske peniaze. „Tam je potrebné zabezpečiť napojiteľnosť, lebo keď ju nezabezpečia a zaviazali sa k nej, tak potom hrozí aj vracanie určitých finančných prostriedkov,“ hovorí Novák. V súčasnosti majú zo zákona povinnosť pripojiť sa na kanalizáciu len nové domy. Pri starších domoch mohli majitelia používať žumpy či domáce čistiarne, ak ich stihli vybudovať, keďže po dobudovaní verejných kanalizácií a obecných čistiarní odpadových vôd sa už povolenia na iné spôsoby vyčistenia použitej vody spravidla neudeľujú.
Po novom budú tiež musieť majitelia žúmp dokladovať odvoz odpadových vôd za posledné dva roky. Rezort životného prostredia dôvodí množstvom hlásení na inšpekciu životného prostredia na nezodpovedných majiteľov žúmp, ktorí ich riadne nevyvážajú. „Tí, čo si plnili povinnosti, tak sa ich to nijako nedotkne, lebo majú faktúry a potvrdenie,“ dodáva Ferenčák.