Boháči úspešne skrývajú bilióny dolárov, ľudia vo svete sú z toho frustrovaní

, 10.11.2017 07:00
10-hore 4x
Už od budúceho mesiaca by mal v Európe platiť "čierny zoznam" daňových rajov, teda krajín a teritórií, ktoré nie sú ochotné spolupracovať v boji s krátením daní ako napríklad Monako. Autor: ,

Daňové raje sa stávajú pre svet finančnou časovanou bombou. Bohatí do nich presúvajú čoraz viac legálnych aj nelegálnych príjmov a ešte sa im to darí aj utajiť. Najnovšia kauza Paradise Papers opäť odhalila niektorých podnikateľov, politikov, športovcov či veľké firemné giganty a ukázala v plnej nahote, ako sa politikom po celom svete stále nedarí zaplátať daňové diery.

Najmocnejší a najúspešnejší zarábajú na bežných ľuďoch a peniaze následne skrývajú v daňových rajoch. Ide o bilióny dolárov. Podľa dokumentov Paradise Papers sú tak bohatí ešte bohatší, ako sa oficiálne uvádza, pričom zo svojho majetku platia minimálne dane. Financovanie školstva, zdravotníctva alebo výstavba ciest potom zostávajú na daniach od bežných ľudí a menších firiem. Je otázne, ako dlho táto pyramídová schéma vydrží a či frustrácia chudobnejších ľudí nevyústi do otvoreného konfliktu.

Špekuluje sa, či bohaté firmy nemajú na svojej strane aj politikov. V daňových škandáloch sa pravidelne objavujú najväčšie americké firmy. USA oficiálne daňové raje odsudzujú, konkrétne opatrenia však v poslednom čase robí skôr Európska únia.

Od budúceho mesiaca by mal v Európe platiť „čierny zoznam“ daňových rajov, teda krajín a teritórií, ktoré nie sú ochotné spolupracovať v boji s krátením daní. Zároveň by mali ministri financií krajín Európskej únie predstaviť aj sankcie pre štáty, čo sa na čiernom zozname ocitnú. „Uvažujeme napríklad nad možnosťou obmedzenia finančnej pomoci od medzinárodných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond alebo Svetová banka, krajinám, ktoré nebudú poskytovať potrebné informácie o daňových únikoch,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire.

Na opätovné otvorenie témy boja proti extrémnemu znižovaniu daňovej povinnosti a skrývaniu majetku v daňových rajoch pritlačilo zverejnenie dokumentov Paradise Papers. Ide o vyše 13 miliónov dokumentov, ktoré ukazujú, ako sa bohatí a vplyvní ľudia a bohaté korporácie snažia zaplatiť na daniach čo najmenej. V Paradise Papers Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) objavilo napríklad britskú kráľovnú Alžbetu II., ministrov americkej vlády, hercov, športovcov či veľké firmy.

Na vzniku čiernej listiny EÚ pracuje už od minulého roka. A už pred viac ako rokom zverejnila zoznam približne 90 krajín, pri ktorých podľa expertov existovalo väčšie riziko vyhýbania sa plateniu daní. Štáty už sa tiež dohodli, podľa akých kritérií budú „nespolupracujúce daňové jurisdikcie“ posudzovať. Do úvahy sa berie daňová transparentnosť, spravodlivá podoba zdanenia a odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúce sa problematiky boja so znižovaním daňových základov a presúvaním ziskov.

Dokumenty ako Paradise Papers a pred nimi Panama Papers, Swiss Leaks, Lux Leaks či Offshore Leaks odhalili mnohé z toho, ako funguje skrytý finančný svet „optimalizácie daní“. Podľa odborníkov však tieto dokumenty odhaľujú niečo podstatne dôležitejšie, ako je snaha jednotlivcov či firiem čo najviac ušetriť na daniach. Väčšinou sa totiž na tieto komplikované operácie v daňových rajoch, ako je Luxembursko, Švajčiarsko, Bahamy alebo Kajmanie ostrovy, využívajú diery v platnej legislatíve. Ich počínanie teda zvyčajne nie je právne postihnuteľné alebo sa nanajvýš pohybujú v tzv. sivej zóne.

„Využívanie medzier v daňových zákonoch nie je v zásade trestné. To, že ľudia, ktorí sú už aj tak neskutočne bohatí, využívajú daňové medzery, je hlboko nemorálne. To skutočne škandalózne je, že táto nemorálnosť v mnohých prípadoch naozaj je iba nemorálnosťou, a nie neprávom,“ uviedol nemecký denník Nordwest-Zeitung. Inými slovami jedno percento bohatých je vďaka deravej legislatíve stále bohatšie a všetkými možnými prostriedkami sa bráni férovým zdanením sa o svoje bohatstvo podeliť. Tým sa len zväčšuje už aj tak priepastná príjmová nerovnosť medzi elitou a zvyškom sveta.

Najvýznamnejšie daňové raje

  • Bermudy
  • Holandsko
  • Luxembursko
  • Kajmanie ostrovy
  • Singapur
  • Normanské ostrovy (Jersey, Guernsey)
  • Ostrov Man
  • Írsko
  • Maurícius
  • Monako
  • Švajčiarsko
  • Bahamy
  • Seychely
  • Štáty Delaware, Wyoming, Južná Dakota v USA

Zdroj: Gobankingrates

Apple objavil ostrov Jersey

Problém s daňovými rajmi má skutočne obludné rozmery. Podľa spoločnosti Moody's Investors Services len americké technologické spoločnosti ako Google, Apple alebo Microsoft majú v daňových rajoch skrytú hotovosť 1,8 bilióna (1¤800 miliárd) dolárov. Celkovo sa odhaduje, že objem bohatstva skrytého v daňových rajoch za päť rokov vzrástol o štvrtinu a dosahuje sumu niekde od 8 do 20 biliónov dolárov. Aj dokumenty Paradise Papers napríklad odhalili, že po tom, čo Írsko uzavrelo jednu daňovú dieru, ktorá umožňovala ušetriť na daniach miliardy eur, tak Apple neváhal a najal si medzinárodných právnikov, aby našli firme nové daňové sídlo. Onedlho už mal Apple pobočky na miniatúrnom ostrove Jersey. Aspoň sa tak podarilo vyriešiť dvojročnú záhadu, kde mizne značná časť príjmov najväčšej firmy sveta podľa trhovej kapitalizácie.

Európska únia na daniach z príjmu ročne prichádza približne o 60 miliárd eur. Najhoršie je na tom Nemecko, ktoré prichádza ročne na firemných daniach až o 32 percent príjmov. Podobne zlé čísla majú aj Francúzsko, Maďarsko a Taliansko. Slovensko je na tom relatívne dobre, u nás sa v daňových rajoch stratí len päť percent daní z príjmu firiem. Úplne naopak je to však s výberom dane z pridanej hodnoty. Medzi podvody s DPH patria najmä daňové podvody, keď si rôzni podnikatelia vykazujú cez fiktívne faktúry nadmerný odpočet dane. Teda peniaze, ktoré štát spätne vypláca firmám. V tomto smere sme v únii na predposlednom mieste. Za nami je už len Rumunsko.

Budú dane teritoriálne naviazané na tržby?

Čo by sa s presúvaním ziskov do daňových rajov dalo urobiť? Jedným riešením by podľa európskych expertov mohla byť medzinárodná dohoda o tom, že firmy by vykazovali zisky a platili dane tam, kde majú tržby, investície a zamestnancov. Takto by daňové raje nemohli obchádzať platenie daní. Ďalšou možnosťou by bolo zavedenie minimálnej dane z príjmu, čo by sčasti pomohlo vyriešiť problém daňového dampingu aspoň medzi členskými krajinami EÚ. Dôležitá je aj dôkladná výmena informácií o skutočných majiteľoch schránkových firiem a trustov, ktoré sa teraz schovajú za tzv. biele kone alebo anonymné investičné fondy.

Pripravovaný Čierny zoznam by mohol byť tiež prínosom. „Je dôležité, aby tento zoznam vznikol v roku 2017. Musí byť dôveryhodný, na úrovni a konzistentný. Musia existovať primerané sankcie pre krajiny, ktoré patria na tento čierny zoznam,“ vyhlásil eurokomisár Pierre Moscovici. Zároveň uviedol, že na zozname daňových rajov nebude žiadna členská krajina EÚ, pretože daňové raje sú krajiny, ktoré nerešpektujú normy dobrej správy verejných vecí. Takýto postup by mohol obmäkčiť krajiny ako Malta, Luxembursko, Holandsko alebo Veľká Británia, ktoré sú tiež vyhľadávanou destináciou pre znižovanie daňového zaťaženia. Zoznam daňových rajov platný pre celú EÚ by mohol vzniknúť na nasledujúcom zasadnutí ministrov financií 5. decembra.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Paradise Papers #daňový raj #daňové úniky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Kvetinové menu Macaroons pink

Kvetinové menu Macaroons pink

13,99
Buxus

Buxus

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk