Pre tento rok predpokladá komisia rast HDP o 3,3 %, v ďalšom roku o 3,8 % a v roku 2019 odhaduje rast na úrovni 4 %. “Klesať bude aj nezamestnanosť a hrubý verejný dlh. Do roku 2019 predpovedá komisia pokles nezamestnanosti pod 7 %,” uviedol vedúci zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek.
Okrem Slovenska sa predpokladá, že štvorpercentný ekonomický rast v roku 2019 dosiahnu ďalšie dve krajiny EÚ, a to Rumunsko a Malta. “Patríme medzi krajiny so zdravými verejnými financiami a verím, že v tomto trende budeme pokračovať aj naďalej,” uviedol minister financií SR Peter Kažimír.
Hnacím motorom rastu na Slovensku je podľa komisie súkromná spotreba podporená stabilným rastom zamestnanosti, nárastom reálnych miezd a nízkymi cenami úverov. Očakáva sa, že porastú investície, najmä vďaka súkromným investíciám v automobilovom priemysle, ale aj veľkým verejným investičným projektom, ako je napríklad bratislavský obchvat.
Deficit verejných financií v roku 2017 odhaduje Európska komisia v súlade s očakávaniami rezortu financií na úrovni 1,6 % HDP a v ďalšom roku by sa mal znížiť na úroveň 1 % HDP. V roku 2019 klesne deficit podľa komisie na 0,2 % HDP. Ministerstvo financií predpokladá v roku 2019 deficit na úrovni 0,1 % HDP.
Dlh verejnej správy by sa mal dostať na konci roku 2018 pod hranicu 50 % HDP a Európska komisia vidí jeho hodnotu rovnako ako MF SR na úrovni 49,9 % HDP. V roku 2019 by mal verejný dlh atakovať hranicu 47,2 % HDP, lepšie ako očakáva MF SR. Dlh tak klesne výraznejšie pod požadovanú hodnotou Paktu stability a rastu vo výške 60 % HDP a priemerný dlh eurozóny, ktorý EK odhaduje na 85,2 % HDP v roku 2018. Nižší dlh ako SR budú mať iba štyri krajiny eurozóny a deväť krajín EÚ.