Práve tie majú v budúcnosti slúžiť na uschovanie energie v elektricky poháňaných vozidlách a elektromotory majú o pár rokov z veľkej časti vytlačiť spaľovacie motory. Ešte pred pár rokmi pritom automobilový koncern Volkswagen začal práve v Bratislave vyrábať prvý elektromobil Volkswagen e-up!
„V otázke nedostatku pracovnej sily je päť minút po dvanástej. Ak chceme udržať na Slovensku aj naďalej rozvoj automobilového priemyslu, nemáme príliš na výber a musíme náš pracovný trh otvoriť pre zamestnancov z tretích krajín. V opačnom prípade automobilkám neostane iná možnosť, ako sa zbaliť a odísť zo Slovenska,“ povedal prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Juraj Sinay.
Presun výroby by prebehol podľa neho postupne nasadzovaním nových technológií v zahraničných automobilových závodoch. Stratu nových investícií môže dnes odvrátiť len väčšie nasadenie ľudí zo zahraničia.
Srbom a Ukrajincom sa vláda zatiaľ bráni
To však môže naraziť na odpor Slovákov, ktorí sa budú báť o stratu pracovného miesta, keďže cudzinci sú väčšinou ochotní pracovať aj za menej peňazí ako domáci. „Cudzinci neovládajú slovenský jazyk, a preto ich žiadna fabrika neuprednostní pred slovenskými záujemcami. Zároveň sú s nimi spojené aj vyššie náklady. No keď vymetieme všetky úrady práce a nenájdeme dosť ľudí, tak jednoducho musíme zamestnať ľudí zo zahraničia. Centrála nám totiž zadá, koľko automobilov v priebehu roka treba vyrobiť, a tento plán musíme splniť,“ uviedol Branislav Hadár, vedúci oddelenia vzdelávania a tréningov v Kia Motors Slovakia.
Na Slovensku dnes pracuje takmer 46-tisíc cudzincov. Úrady práce napriek tomu aktuálne stále nevedia obsadiť takmer 83-tisíc voľných pracovných miest. Deje sa tak v časoch, keď miera evidovanej nezamestnanosti dosahuje rekordne nízku hodnotu 6,42 percenta a na úradoch práce sa stále nachádza 175-tisíc Slovákov.
Z iných štátov majú veľký záujem o prácu na Slovensku hlavne Ukrajinci a Srbi. V ich domovských krajinách totiž momentálne nie je dostatok pracovných príležitostí ani pre kvalifikovaných robotníkov. Súčasná vláda sa však stále bráni masívnemu otvoreniu pracovného trhu pre ľudí z krajín mimo Európskej únie.
Duálne vzdelávanie pomôže až o štyri roky
Na Slovensku firmy nedostatok pracovnej sily začali riešiť podporou duálneho vzdelávania, ktoré žiakom stredných škôl umožňuje vykonávať prax priamo vo výrobných halách domácich podnikov. „Za dva roky reálneho fungovania duálneho vzdelávania je v ňom zapojených 2 508 žiakov, 200 zamestnávateľov a 70 škôl,“ priblížil Sinay. Podľa plánov má byť do roku 2020 zapojených v systéme duálneho vzdelávania až 12-tisíc žiakov. Ak sa tak nestane, Slovensko bude Bruselu vracať približne 30 miliónov eur určených na podporu praktického vzdelávania žiakov.
Aj prípadné fungujúce duálne vzdelávanie však môže problém s nedostatkom pracovnej sily vyriešiť až o tri až štyri roky. No to len v prípade, ak oň bude dostatočný záujem zo strany žiakov základných škôl. „Veľkým problémom je napríklad neochota základných škôl. Tie nám v mnohých prípadoch nedovolia prísť medzi deviatakov a prezentovať im výhody duálneho vzdelávania,“ povedal viceprezident ZAP Július Hron. Žiaci študujúci na duálnych akadémiách pritom majú isté štipendium aj zamestnanie. Navyše po maturite môžu v optimálnom prípade aj na Slovensku pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu duálneho bakalára.
Rodičia tlačia deti k akémukoľvek diplomu
„Akútny nedostatok pracovnej sily pomôže aspoň čiastočne riešiť aj rozbehnutie takzvaného malého duálu,“ pokračoval Hron. Štát už pred dvoma rokmi uvažoval o tom, že s podporou firiem začne nezamestnaným ľuďom poskytovať vzdelanie v nedostatkových profesiách. Napríklad vyučenie kvalitného obrábača kovov trvá tri roky, ale s podporou podnikov sa nezamestnaný človek v priebehu jedného roka dokáže vyučiť za kvalitného frézara. Rozbehnutie celého systému nakoniec zastalo na eurofondoch a obavách ministerstva práce. Podľa štátnych úradníkov totiž Brusel nedovolí financovať z európskych peňazí vzdelávanie slovenských nezamestnaných priamo vo výrobných halách domácich podnikov.
Rozbehnutiu duálneho vzdelávania pomôže vybudovanie 8 centier, v ktorých si budú môcť rodičia spolu s deťmi pozrieť, aké možnosti dávajú školy zamerané na prax vo výrobných podnikoch. Podobný systém dlhé roky úspešne funguje v susednom Rakúsku. „Dnes je totiž veľmi dôležité presvedčiť rodičov, že úspešnú budúcnosť ich deťom prinesie štúdium technických odborov. U nás si stále veľa ľudí myslí, že úspešnú kariéru zaistí akýkoľvek diplom. Výsledkom je, že vo svojom odbore sa každý rok neuplatní 5-tisíc až 10-tisíc vysokoškolákov. Zároveň školský systém zbytočne každý rok prichádza približne o 300 miliónov eur,“ uviedol Sinay. Ten je zároveň aj profesorom na Technickej univerzite v Košiciach.
Bez diaľnice je Gemer stále odrezaný
Automobilový priemysel je motorom domáceho hospodárstva a generuje 12 percent hrubého domáceho produktu Slovenska. Zároveň od jeho aktivít priamo aj nepriamo závisí až 300-tisíc pracovných miest a v minulom roku sa v domácej ekonomike vyrobilo 1 043 237 osobných automobilov. Po prepočte na obyvateľov pripadá na tisíc Slovákov 192 nových motorových vozidiel.
V tomto ukazovateli je Slovensko prvé na svete. Za rekordnou produkciou stojí bratislavský závod Volkswagenu, trnavská fabrika PSA Peugeot Citroën a žilinská Kia Motors. K trojici automobiliek už koncom budúceho roka pribudne aj nitriansky závod Jaguar Land Rover. Zároveň na Slovensku pôsobí okolo 300 dodávateľov a ďalší prichádzajú v súvislosti s investíciou britskej automobilky.
Nedostatok ľudí aktuálne pociťuje celý priemysel sústredený hlavne na západnom a strednom Slovensku. V týchto regiónoch majú problém nájsť ľudí aj firmy podnikajúce v službách a aktuálne je najnižšia nezamestnanosť v Piešťanoch na úrovni 2,39 percenta. Zároveň na Slovensku stále existujú aj hladové doliny a v Rimavskej Sobote je nezamestnanosť stále 20,28 percenta.
Investori však v menej rozvinutých regiónoch Slovenska nechcú stavať fabriky pre neexistujúce diaľnice a napríklad Amazon sa svoj sklad rozhodol postaviť pri Seredi. V okolí fabriky je pritom už dnes nezamestnanosť na úrovni 2,47 percenta a firmy na západnom Slovensku sú preto odkázané na dovoz ľudí z východného Slovenska alebo zo zahraničia.