Ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré drevo patrí, sa prebralo až po výčitkách od Európskej komisie z konca minulého roka. Tá nám pohrozila finančnými sankciami. „Príslušný návrh zákona, ktorým sa implementuje nariadenie o dreve, zatiaľ neprešiel celým legislatívnym procesom,“ priznal Michal Feik z komunikačného oddelenia rezortu pôdohospodárstva.
V súčasnosti prebieha vyhodnocovanie pripomienkového konania k zákonu. Podľa návrhu by zákon o dreve mal platiť od apríla budúceho roka.
Slovensku tak stále chýba predpis, ktorý by určil dozor nad firmami, ktoré podnikajú s drevom. Problémom je podľa zistení Európskej komisie hlavne drevo a drevené výrobky z dovozu a ich kontrola. Každý členský štát má totiž podľa európskeho nariadenia povinnosť zaviesť centrálnu evidenciu. Tá sa má podľa ministerstva pôdohospodárstva týkať údajov o kontrolách pôvodu dreva. A tiež sankcie za správne delikty v oblasti uvádzania dreva na trh.
Nie celkom zrejmé sú pritom aj pravidlá pri ťažbe dreva. Najmä v prípadoch, kde sú v rozpore ochrana životného prostredia a lesníctvo. Naposledy rozvíril hladinu protest ochranárov z lesoochranárskeho zoskupenia VLK proti rúbaniu v oblasti Čergov.
Ochranári argumentujú aj tým, že ide o pozemky súkromných osôb, medzi ktorými má byť aj samotné zoskupenie VLK. Ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré štátny podnik Lesy patrí, bránilo pilčíkov s tým, že ide o obnovnú ťažbu a predmetné územie nie je vo vlastníctve združenia. Okrem toho lesníci idú podľa platného plánu starostlivosti o les. Proti ťažbe je vypísaná aj petícia. Tú podpísalo už vyše 4-tisíc ľudí.
Podobne nejasné bývajú aj prípady ťažby dreva mimo lesa. Neslávne známe sú prípady necitlivého rúbania v mestách na miestach, kde sa následne začne stavať. Medializovaný bol prípad parčíka na Belopotockého ulici v Bratislave, kde chcel developer stavať. Proti zámeru sa postavili aktivisti. Firma nakoniec dostala náhradné pozemky v mestských častiach Dúbravka a Staré Mesto.
Problém siaha aj k Žigovi
Práve na chýbajúcu verejnú evidenciu sa vyhovárala aj firma Taper. Tú daniari vyšetrujú pre podozrivé obchody s drevom v rokoch 2014–2015. Firma patrí súčasnému ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi a ide o jednu z najväčších firiem na trhu s drevom na Slovensku.
„Finančná správa nemôže zverejniť žiadne bližšie informácie, nakoľko sú daňovým tajomstvom,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová. Ak sa podozrenia potvrdia, bude musieť firma doplatiť okolo 340-tisíc eur na dani z pridanej hodnoty (DPH).
Podozrivé drevo pochádzalo od firmy, ktorá pre svoje drevo nemá udelenú ciachu – teda značku o legálnom pôvode dreva. Firma preto ako dodávateľa uvádzala iné firmy. No tie už neexistujú a s drevom neobchodovali.
Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru (NAKA) dotknutú obchodnú spoločnosť preverovala, potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Martin Wäldl. Preverovanie bolo ukončené dňa 19. júna 2016. Informácie o možnom podozrení zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného boli podľa Wäldla odstúpené košickej kriminálnej polícii.
Košická polícia začala podľa hovorkyne Jany Mésarovej vyšetrovať tento trestný čin v novembri 2016. „V danej veci stále prebieha vyšetrovania, vyšetrovateľ PZ požiadal o právnu pomoc do zahraničia a zhromažďuje ďalší dôkazový materiál, po jeho zabezpečení vo veci následne rozhodne,“ povedala Mésarová. Bližšie sa k vyšetrovaniu vyjadrovať nechcela.
V súčasnosti rieši Finančná správa aj pôvod uniknutých informácií, ktoré sa dostali do médií. Hneď nato sa jej prezident obrátil na rezort financií so žiadosťou o nariadenie auditu prípadného úniku dôverných informácií. „V súčasnosti už má Finančná správa identifikovaný zoznam ľudí, ktorí so spisom narábali fyzicky alebo v rámci informačných systémov,“ povedala Skokanová. Tieto zistenia budú podľa nej postúpené polícii.
Pokuty budú do výšky stotisíc eur
V súčasnosti sa na Slovensku podľa zákona kontroluje „pôvod dreva z hľadiska legálnosti ťažby“, vysvetľuje Feik. Pre stromy rastúce v lesoch platí zákon o lesoch, pre tie rastúce mimo lesa platí zákon o ochrane prírody a krajiny. Takzvané ciachy však podľa zákona dostáva na Slovensku len drevo vyťažené z lesa. Drevo vyťažené mimo lesných pozemkov svoju značku mať nemusí.
Keďže ide o nový spôsob v zmysle navrhovaného zákona a je pravdepodobné, že v 50 percentách prípadov môže byť vyrubená pokuta.Ministerstvo pôdohospodárstva
Kontroly na lesných pozemkoch v súčasnosti vykonávajú okresné úrady, pozemkové a lesné odbory. Kontrolu mimo lesných pozemkov má pod palcom Slovenská inšpekcia životného prostredia a okresné úrady.
„Nový zákon o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva sa však bude týkať aj kontroly uvádzania dreva na trh,“ hovorí Feik. Kontrolovať sa po novom má nielen drevo od domácich firiem, ale aj drevo z dovozu mimo členských krajín únie. Obchodníci z drevom či výrobkami by mali po novom cez dodávateľský reťazec identifikovať pôvod dreva – čiže jednotlivé subjekty, ktoré drevo buď vyťažili, alebo dodali.
Na dodržiavanie zákona by malo dozerať samotné ministerstvo pôdohospodárstva, vo vojenských lesoch zase rezort obrany.
Zákon si vyžiada 9 nových inšpektorov a náklady vo výške okolo pol milióna eur ročne od roku 2018 do roku 2020 z rozpočtu rezortu pôdohospodárstva. Do konca roka 2017 počíta návrh s nákladmi okolo 100-tisíc eur.
Inšpektori by mali ročne urobiť 50 až 60 kontrol. „Keďže ide o nový spôsob v zmysle navrhovaného zákona a je pravdepodobné, že v 50 percentách prípadov môže byť vyrubená pokuta,“ odhaduje ministerstvo pôdohospodárstva v doložke vplyvov. Tá sa podľa prečinu môže vyšplhať aj na 100-tisíc eur.