Národné úrady budú mať v tejto oblasti väčšie právomoci. Budú môcť napríklad požiadať registrátorov domén o informácie potrebné na identifikáciu nečestných obchodníkov alebo vykonávať skúšobné nákupy aj v utajení.
Pre spotrebiteľov by malo byť predovšetkým jednoduchšie domôcť sa svojich práv pri nákupoch v inej členskej krajine Európskej únie. Norma nadobudne platnosť o dva roky.
Nová právna úprava tiež umožní národným úradom vydať varovanie, ak usúdia, že zistené porušenie predpisov o ochrane spotrebiteľa by sa mohlo dotknúť iných členských krajín. Úrady budú môcť v prípade potreby nariadiť zrušenie digitálneho obsahu.
Národné orgány budú tiež môcť ukladať nepoctivým predajcom pokuty a požadovať od obchodníkov záväzok, že poškodeným spotrebiteľom poskytnú zodpovedajúcu nápravu.
„Táto legislatíva posilní a zlepší spoluprácu všetkých subjektov zapojených do oblasti ochrany spotrebiteľa, aby mohli ľahšie kontrolovať dodržiavanie pravidiel a riešiť cezhraničné prípady porušenia práva EÚ,“ uviedla česká poslankyňa Olga Sehnalová, ktorá za Európsky parlament viedla vyjednávania o novej legislatíve s Európskou komisiou a Radou EÚ.
Nové pravidlá viac zapoja do hry spotrebiteľské organizácie, ktoré majú informácie od spotrebiteľov z prvej ruky, ale dozorné orgány s nimi doteraz často nemohli alebo nechceli pracovať, dodala Sehnalová.
Podľa europoslanca Jiřího Pospíšila sú v EÚ prípady poškodzovania záujmov spotrebiteľov nepoctivými obchodníkmi v iných členských krajinách stále častejšie.
Nové nariadenie je súčasťou súboru právnych predpisov v oblasti elektronického obchodu, ktorý Európska komisia predstavila v roku 2016.
Komisia vtedy uviedla, že nákupy na internete rýchlo rastú a ich podiel na maloobchode sa od roku 2010 zdvojnásobil. Podľa údajov z roku 2014 pritom až 37 percent webových stránok zameraných na predaj tovaru a služieb v oblasti cestovania, zábavy, konfekcie, elektroniky a spotrebiteľských úverov porušovalo platné právne predpisy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.