Ministerstvo pritom musí tento materiál vypracovať podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vždy, keď výška verejného dlhu prekročí hranicu prvého sankčného pásma, čo momentálne predstavuje pásmo od 50 % do 53 % hrubého domáceho produktu. V minulom roku podľa notifikácie Eurostatu dosiahol verejný dlh Slovenska 51,8 % hrubého domáceho produktu. Minister financií bude musieť materiál odprezentovať aj v parlamente.
Ministerstvo financií v správe konštatuje, že schodok verejnej správy sa bude podľa rozpočtových plánov postupne každoročne znižovať smerom k vyrovnanému rozpočtu v roku 2020. Už v budúcom roku rezort predpokladá, že sa verejná správa dostane do primárneho prebytku. Teda, že verejné financie budú po odpočítaní nákladov na existujúci dlh v pluse a hospodárenie verejnej správy tak už viac nebude prispievať k nominálnemu nárastu dlhu.
„K poklesu celkového deficitu na horizonte prognózy dlhu dôjde najmä tlmením rastu výdavkov verejnej správy v porovnaní s nominálnym rastom hrubého domáceho produktu. V pomere k hrubému domácemu produktu klesnú predovšetkým prevádzkové výdavky verejnej správy a sociálne transfery,“ konštatuje sa v materiáli s tým, že celkové príjmy by mali voči hrubému domácemu produktu klesať len mierne, čo má zabezpečiť pokles deficitu z 0,8 % hrubého domáceho produktu v roku 2018 smerom k vyrovnanému hospodáreniu verejnej správy v roku 2020.
Podľa aktuálneho odhadu rezortu financií aj Európskej komisie by pritom mohol hrubý dlh verejnej správy Slovenska klesnúť mimo sankčné pásma dlhovej brzdy v roku 2019.