Len tretina masla a syrov je zo Slovenska

, 22.11.2017 09:00

Sedem rokov potrebovalo Slovensko na to, aby dosiahlo citeľné zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Ľudia ich vlani skonzumovali 175,5 kilogramu, čo bolo o 22 kilogramov viac ako v roku 2009. A hoci sa krajina odlepila z dna najnižšej spotreby mlieka v Európskej únii, Slováci majú k zdravej mliečnej výžive ešte ďaleko, veď odporúčaná spotreba je zhruba o 50 kilogramov mlieka vyššia.

Nič tak plasticky nevyjadruje obrovské zmeny, ktorými prešla slovenská spoločnosť od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť, ako spotreba a výroba mlieka. V minulom režime bola jeho výroba aj spotreba štedro dotovaná štátom. Prejavilo sa to na spotrebe, ktorá dosiahla v roku 1989 z dnešného pohľadu neuveriteľných 256 kilogramov. Takúto ba ešte o sto kilogramov vyššiu spotrebu majú viaceré krajiny západnej Európy.

„Mlieko bolo a zostalo indikátorom životnej úrovne, na Slovensku sa však pohľad naň v priebehu necelých troch desaťročí významne zmenil,“ hovorí Karol Herian, ktorý roky viedol slovenský mliekarenský výskum. Za zníženou spotrebou nebola podľa Heriana len zmena štátnej politiky, ktorá priniesla razantné zníženie podpôr do poľnohospodárstva, ale aj množstvo „vedeckých“ názorov na postavenie mlieka vo výžive ľudí. Aj to na Slovensku viedlo k poklesu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov.

K oživeniu spotreby mlieka prišlo až v posledných troch-štyroch rokoch. K prelomeniu 175-kilogramovej hranice prišlo vlani, keď vrcholila druhá mliečna kríza a mliečny sektor sa otriasal v základoch. Vláda naliala do odvetvia mimoriadne 30 miliónov eur a umožnila prežiť väčšine efektívnych producentov mlieka. Prírastok spotreby však nebol iba dielom slovenských producentov, podieľali sa na ňom, a to veľmi výrazne, mliečne výrobky zo zahraničia. Na stretnutí s novinármi to konštatoval Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Čie výrobky jeme

Mlieko je síce spolu s vajíčkami poslednou komoditou, kde je Slovensko štatisticky sebestačné, ale v skutočnosti prevahu na pulte majú zahraničné mliečne produkty. Len v roku 2016 sa ich doviezlo v prepočte na mlieko 650 miliónov kilogramov, čo je 200 miliónov kilogramov menej, ako bol celkový lanský predaj mlieka zo slovenských fariem," povedal predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Slovenský export predstavoval 469 miliónov kilogramov mliečnych výrobkov, vrátane surového mlieka.

Keď sa pozrieme na štruktúru kľúčových produktov, tak väčšina z nich, ktorá sa predáva v slovenských obchodoch, pochádza zo zahraničia. „Spomedzi slovenských výrobkov dominuje len konzumné mlieko, ktoré má 84-percentný podiel, ale napríklad slovenské maslo, syry a tvaroh majú na predaji ledva čosi viac ako 30-percentný podiel,“ charakterizoval aktuálny stav Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Sektor výroby a spracovania mlieka je oporou poľnohospodárstva a potravinárstva v každej krajine. Na Slovensku však podľa farmárov aj mliekarov odvetviu chýba ucelená koncepcia rozvoja. Pritom ide o významného zamestnávateľa, ktorý dáva prácu zhruba desiatim tisícom ľudí a rozhoduje o tom, ako vyzerá krajina na vidieku.

„Smolou odvetvia je, že ide o rozptýlenú zamestnanosť medzi posledných 438 komerčných fariem. Nie je to automobilka či železiarne, ktoré na jednom mieste zamestnávajú tisícky ľudí. Lenže ľudia žijú aj na vidieku, aj v okrajových územiach, a práve tu im dávajú prácu mliečne farmy,“ upozorňuje na špecifikum poľnohospodárskeho zamestnávateľa Alexander Pastorek.

Na veľkom európskom trhu s mliekom sa súťaží, samozrejme, s cenou. Slovenskí producenti patria k efektívnym výrobcom, veď na kilogram mlieka majú nižšie výrobné náklady ako najväčší producenti mlieka v Európskej únii nemeckí farmári. Kým Nemci vyprodukujú kilogram mlieka za 43,6 centa, na Slovensku to dokážu za 38 centov. Keď vlani poskytla vláda farmárom podporu 30 miliónov eur, podporila výrobu každého litra 7,46 centa, tohto roku však podpora klesla o 3,2 centa a farmári už nedržia krok s lepšie dotovanou zahraničnou konkurenciou.

V cenách sú skryté dotácie

Na európskom trhu s mliekom sa totiž nesúťaží len schopnosťou efektívne vyrábať, ale aj štedrosťou národných rozpočtov. Krajiny visegrádskej štvorky podporujú farmárov oveľa viac ako Slovensko. Česko napríklad cez tzv. štátnu pomoc dáva farmárom 140 miliónov eur, Maďarsko 230 miliónov eur. Na to, aby Slovensko udržalo krok so susedmi, potrebovalo by podľa Pastoreka dostať do odvetvia okolo 70 miliónov eur. Vládny návrh rozpočtu však uvažuje zatiaľ o jednom milióne eur.

„Pred rokom premiér povedal, že radšej ako na zbrane dá peniaze na mlieko. Nechce sa nám veriť, že vláda má problém nájsť potrebnú sumu na to, aby udržala výrobu a spracovanie mlieka konkurencieschopnú voči zahraničiu,“ myslí si Pastorek. Slovensko sa dostalo do bodu, keď treba naozaj koncepčne riešiť ďalší rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva. A bez potrebných zdrojov to jednoducho nie je možné.

V roku 2020 malo Slovensko podľa strednodobej koncepcie, ktorú pripravil ešte bývalý minister Ľubomír Jahnátek (2012 – 2016), dosiahnuť 80-percentnú sebestačnosť v potravinách mierneho podnebného pásma. Tento cieľ sa podľa poľnohospodárov stáva nereálny, veď domáce potraviny kryjú dnes spotrebu výrazne menej ako z polovice.

Nádejou sú deti

V roku 2008 bol vytvorený mliečny fond, do ktorého prispievajú farmári aj mliekarne. Ročne v ňom zhromaždia 500-tisíc eur, prostredníctvom ktorých robia kampane na podporu predaja mliečnych výrobkov. Aktuálne beží kampaň Adoptuj si kravičku. Rodičia i celé školské triedy si môžu adoptovať kravičku, virtuálne sa s ňou hrať. Cieľom je nielen priblížiť život na farme, ale viesť mladé rodiny a deti k cielenej spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov. Zatiaľ si deti adoptovali 1000 kravičiek, celé veľké stádo roztrúsené po farmách celej krajiny však ešte čaká na adopciu. Stačí si kliknúť na stránku. www.adoptujkravicku.sk

Pre adoptívne triedy a rodičov s deťmi na konci školského roka v júni 2018 poľnohospodári otvoria farmy, aby deti na vlastné oči uvideli, ako sa chovajú kravičky, ktoré im dávajú mliečko. „Robíme všetko pre to, aby sme si vychovali spotrebiteľov, ktorí si cielene vyberú slovenské výrobky, pretože sú čerstvé, kvalitné a bez škandálov,“ povedal Stanislav Voskár. Potrebujeme však, aby nás v tomto úsilí oveľa viac ako doteraz podporil štát."

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska únia #spotreba #mlieko #syry #maslo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku