Farmári: Chceme vyrábať, nie zatvárať

, 28.11.2017 14:00
krava, zima, druzstvo,
Lacnejšia zelená nafta podporí slovenskú živočíšnu výrobu a pestovanie domáceho ovocia aj zeleniny. Štátny rozpočet táto podpora vyjde na 20 miliónov až 40 miliónov eur. Autor: ,

Slovenské potravinové hospodárstvo stráca dych a ak má ešte krajina ambíciu obnoviť sebestačnosť vo výrobe potravín, musí ju primerane finančne podporiť. Chceme vyrábať, nie zatvárať farmy a potravinárske fabriky, povedali členovia Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi a ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej.

Po hodinovom rokovaní priniesli zhromaždeniu poľnohospodárov a potravinárov, ktorí ich očakávali pred budovou Národnej rady, správu, že na budúci rok môžu poľnohospodári rátať s vrátením časti spotrebnej dane z nafty v rozsahu 20 miliónov až 40 miliónov eur. Bolo to jedno z piatich takzvaných systémových opatrení, ktoré by si výrobcovia potravín želali financovať z budúcoročného štátneho rozpočtu.

Ten má v tejto chvíli rezervovaný pre poľnohospodárov zatiaľ len jeden milión eur, čo je žalostné málo. Poľnohospodári a potravinári sa dožadujú podpory v rozsahu 70 miliónov eur, čím by sa dostali na úroveň národných dotácií, ktoré poskytujú v Česku, Maďarsku či Poľsku. Ide o päť opatrení, kde okrem zelenej nafty, sa skloňuje nevyhnutnosť urýchlene vytvoriť Rizikový fond, financovaný v pomere 1:1 tak farmármi, ako aj štátom. Financovali by sa z neho škody spôsobené extrémnymi mrazmi, suchom, povodňami.

Ďalšími opatreniami by mal byť fond na bonifikáciu poistenia a úrokov z komerčných úverov. Žiadajú tiež podpory na ozdravenie chovu hydiny, stabilizáciu trhu s cukrom, ako aj zvýšenie platieb pre aktívnych farmárov hospodáriacich v oblastiach s prírodnými obmedzeniami.

Zatiaľ zelená nafta

Od rezortnej ministerky a šéfa parlamentu sa včera poľnohospodári dočkali ubezpečenia, že z mimorozpočtových zdrojov sa nájde 20 miliónov a možno až 40 miliónov eur na lacnejšiu naftu, ktorá by mala zefektívniť živočíšnu výrobu a produkciu zeleniny a ovocia, kde Slovensko najviac stráca na konkurenciu.

Aktuálny návrh štátnej pomoci je omrvinkou, v rozsahu jedného milióna eur nič nerieši, zato vyvoláva medzi výrobcami potravín len pocit krivdy. Vláde pripomínajú jej programové vyhlásenie, v ktorom deklarovala záujem zastaviť úpadok niektorých odvetví poľnohospodárskej výroby a zabezpečiť obnovu potravinovej bezpečnosti SR s výrazným zvýšením podielu slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín.

Realitou však je z roka na rok sa zhoršujúce saldo v obchode s agrokomoditami a potravinami. Vlani dosiahlo mínus 1,3 miliardy eur. Prečo je saldo vysoko mínusové vysvetľuje štruktúra slovenského vývozu: dve tretiny z neho tvoria suroviny a len jednu tretinu výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Tri štvrtiny dovozu predstavujú výrobky, ktoré by sme si vedeli vyrobiť doma. To však znamená zreteľne a naozaj systémovo podporiť domácich prvovýrobcov aj spracovateľov.

Lenže ako povedal Milan Semančík, zastrešujúci päť samosprávnych zväzov, zelená nafta je síce vítanou pomocou, ale zďaleka tŕň z boľavej päty nevytrhne. Predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Milan Mišánik naliehal, aby sa finančné záležitosti poľnohospodárov riešili komplexne, teda aby na ne pamätal štátny rozpočet. Farmár Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov, povedal, že keby štát nezdaňoval dotácie z Európskej únie, vlastne by nijaké dodatočné zdroje pre výrobcov potravín nemusel hľadať.

Systémovo, nie nárazovo

Nálada v odvetví po tohtoročných mrazoch a suchách, ktoré postihli najmä Záhorie, Trnavskú tabuľu a Podunajskú nížinu, je na bode mrazu. „Nevieme, z čoho podniky zaplatia odvody a napríklad aj dane obciam,“ pripomenula Helena Patasiová z Agrárnej komory Slovenska.

Prezident potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay pripomenul kritickú situáciu v slovenskom potravinárstve. Navrhol vláde naštartovať program technologickej obnovy, ktorý je z hľadiska budúcnosti nevyhnutnosťou. Preto aby sa dal zvládnuť, potravinári potrebujú dlhé úvery a bonifikáciu úrokov z nich.

V odvetví sa nakopilo obrovské množstvo problémov. Nevyriešia ich mimoriadne zásahy a zháňanie peňazí na poslednú chvíľu odkiaľsi zboku, ale naozaj cieľavedome pripravené systémové opatrenia, na ktoré rozpočet bude pamätať. Ďalej sa už nedá situácia riešiť ad hoc opatreniami.

Vlani sa našlo 30 miliónov eur pre mliečne farmy ohrozené celoeurópskou krízou, tohto roku to už boli len štyri milióny eur. Systém znamená okrem iného poriadok, a teda aj to, že stanovené pravidlá sa budú dodržiavať. To je doteraz problém. Len hasením najväčších požiarov sa sotva podarí obnoviť domácu výrobu potravín. Menej ako 40-percentné zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch obchodov hovorí o tom, kde sa reálne nachádza potravinové hospodárstvo Slovenska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#farmári
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk