„Nahrával im výrazný bázický efekt z minulého roka, kedy investície korigovali rýchly rast eurofondového roka 2015,“ konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Svoju úlohu však zrejme už zohrali aj rastúce súkromné investície automobilového sektora a od dna sa odrazili aj verejné investície. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka za tým možno hľadať aj voľby do vyšších územných celkov, ktoré pravdepodobne zvýšili investície žúp, ale aj postupný reštart výstavby diaľnic.
Hrubý domáci produkt Slovenska v treťom štvrťroku toho roka reálne vzrástol o 3,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR, ktorý tak mierne, o 0,1 percentuálneho bodu, navýšil svoj rýchly odhad rastu ekonomiky z predchádzajúceho mesiaca. Medziročne sa tak tempo rastu hrubého domáceho produktu zrýchlilo o 0,7 percentuálneho bodu. V druhom štvrťroku tohto roka pritom po revízii slovenské hospodárstvo stúplo o 3,7 %.
Silný vplyv na vývoj ekonomiky majú aj rastúce výdavky domácností, a to napriek tomu, že ceny sa v posledných mesiacoch vrátili k rastu. „Napriek cenovému vývoju sa domácnosti v spotrebných výdavkoch neobmedzujú, ich spotreba rastie najrýchlejšie od krízy,“ píšu v komentári analytici menového úseku Národnej banky Slovenska.
Zverejnené dáta za tretí štvrťrok výraznejšie odhady hospodárskeho rastu na tento rok nezamiešali. Podľa posledného prieskumu centrálnej banky analytici predpokladajú na tento rok rast hrubého domáceho produktu v priemere o 3,3 %. V štruktúre by si mal podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej udržať kľúčovú pozíciu domáci dopyt a v nej najmä spotreba domácností. V tomto roku by však mali k rastu hrubého domáceho produktu pozitívne prispievať aj investície. “Riziká rastu sú mierne a pomerne vyrovnané. Isté negatívne riziko vyplýva z rokovaní o Brexite a ich dopadu na euro a sentiment, ako aj geopolitického vývoja. Na druhej strane, rýchlejší ako anticipovaný rast investícií či razantnejší rast eurozóny predstavujú pozitívne riziko pre rast slovenskej ekonomiky,“ dodala.