Platy rastú Slovákom najviac za deväť rokov

, 06.12.2017 12:00

Mzdy na Slovensku rastú najviac od roku 2008. Podľa Štatistického úradu SR platy medziročne poskočili v treťom štvrťroku tohto roka až o 5,2 percenta. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca sa tak dostala na 935 eur. Je predpoklad, že v aktuálne prebiehajúcom štvrťroku sa platy prehupnú cez tisíc eur, keďže pred rokom túto hranicu len tesne podliezli.

Najviac si aktuálne polepšili zamestnanci v doprave, skladovaní a obchode, kde platy poskočili až nad šesť percent. V treťom štvrťroku išli hore mzdy aj v reálnom vyjadrení – teda po odrátaní inflácie, a to o 3,6 percenta. „Vyššie sumy tak vidíme nielen na výplatných páskach, ale zo svojho zárobku si môžeme dovoliť aj reálne viac kúpiť,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Rast nominálnych miezd by sa mal aj v budúcom roku podľa nej približovať piatim percentám. Hoci z konečnej sumy na účtoch ukrojí ľuďom viac vyššia inflácia, dodáva.

Ekonomickú situáciu svojej domácnosti však hodnotia ľudia podľa sociologičky Zuzany Kusej skôr cez svoje potreby a rast cien tovarov ako len cez rast príjmov. „Ak popri raste miezd rastú aj ceny a v domácnosti sa zároveň objavujú nové potreby, ľudia nebudú pociťovať zlepšenie a môžu vnímať svoju situáciu ako zhoršujúcu sa,“ hovorí.

Pozitívne čísla ukazuje okrem platov aj ekonomika. Hrubý domáci produkt (HDP) v treťom štvrťroku podľa štatistikov reálne vzrástol o 3,4 percenta. Medziročne sa tak tempo rastu hrubého domáceho produktu zrýchlilo o 0,7 percentu­álneho bodu. Ťahali ho investície a spotreba domácností, export, naopak, klesal. „Rast slovenskej ekonomiky by aj v závere roka mal ťahať najmä silnejúci domáci dopyt, a to ako spotreba domácnosti, tak aj investície,“ hovorí analytik UnicreditBank Ľubomír Koršňák. Do budúceho roka očakáva návrat exportu do plusu hlavne vplyvom spustenia závodu Jaguaru Land Rover v Nitre. Rast HDP Slovenska by mal podľa neho na prelome rokov 2018 – 2019 prekračovať štyri percentá, a to aj napriek cyklickému spomaľovaniu rastu európskych ekonomík.

Nájsť ľudí je čoraz ťažšie

Rekordy láme aj zamestnanosť. Zohnať kvalitného človeka je tak v niektorých odvetviach problém. Dochádzať za prácou sa totiž dá len do určitej vzdialenosti a presťahovať sa kvôli novému miestu sa z niektorých regiónov neoplatí. „Nezamestnanosť najviac klesá v krajoch, kde aj doteraz bola v porovnaní s inými regiónmi pomerne nízka,“ hovorí Luboš Sirota z personálno-poradenskej spoločnosti McROY Group. Ide podľa neho hlavne o región Trnavy a Žiliny, kde majú firmy dlhodobo problém nájsť vhodných ľudí. Naopak, tam, kde je nezamestnanosť vysoká, klesá jej miera pomalšie, dodáva Sirota.

Medziročne klesol počet ľudí bez práce podľa Štatistického úradu o 42-tisíc. Oproti druhému štvrťroku je o 11-tisíc nezamestnaných ľudí menej. Bez práce je tak okolo 220-tisíc ľudí. Podľa Sirotu počet voľných pracovných miest už dávnejšie prekročil stotisíc. To znamená, že na jednu pozíciu pripadajú približne dvaja ľudia bez práce. Firmy na západe krajiny tak pri hľadaní ľudí budú musieť presvedčiť obyvateľov vzdialenejších regiónov, aby za prácou dochádzali. Inak im zostáva už len dovoz pracovníkov zo zahraničia. Pri presviedčaní ľudí z východu Slovenska zaváži hlavne ponuka ubytovania od firiem, ktorým pracovníci chýbajú. „Málokomu sa totiž oplatí za prácou sťahovať v situácii, keď si za svoj dom napríklad v Rimavskej Sobote nedokážu kúpiť v Bratislave ani jednoizbový byt,“ hovorí Sirota.

„Silný trh práce vykazujúci rast zamestnanosti aj miezd sa premieta do zlepšujúcej sa spotrebiteľskej dôvery a následne aj do spotreby domácnosti,“ hovorí Koršňák. Na svoje si tak prídu aj obchodníci, keďže ľudia sa pri vyšších príjmoch neboja míňať. V treťom kvartáli zrýchlila spotreba domácností na štyri percentá. Medziročne ide o najrýchlejší rast od konca roku 2008.

Z Prešova to všetko vyzerá inak

Úplne iný pohľad na ekonomiku ponúka porovnanie regiónov. „Najchudobnejší región Slovenska – Prešovský kraj, nedosahuje ani štvrtinu výkonu najbohatšieho regiónu – Bratislavského kraja,“ hovorí Koršňák. Výrazne vyčnieva hlavné mesto. Regionálne rozdiely sú dlhodobý problém, pričom sa znižujú len minimálne. Najviac si za posledných desať rokov polepšila ekonomika Žilinského kraja, ktorú ťahala automobilka Kia. Najpomalšie rástol Košický a Nitriansky kraj.

Rozdiely medzi regiónmi ukazuje aj porovnanie príjmov domácností v minulom roku. „Príjmy domácnosti v najchudobnejšom kraji dosahujú takmer 2/3 príjmov domácnosti v najbohatšom kraji,“ hovorí Koršňák. Čisté príjmy nad priemerom Slovenska majú okrem Bratislavčanov aj Trnavčania a Trenčania. Oveľa menej ako príjmy sa líšia výdavky domácností.

Obyvatelia Bratislavy sú viac ako v iných regiónoch Slovenska zaťažení pôžičkami – a to hlavne pre vysoké ceny nehnuteľností. Práve to znižuje aj množstvo financií, ktoré majú k dispozícii na život. Spotrebné výdavky domácnosti Bratislavy a okolia sú však podľa Koršňáka stále najvyššie v rámci Slovenska – nad priemerom Slovenska už vyčnievajú len o vyše pätiny. Život v Trnavskom a Trenčianskom kraji je stále o desatinu lacnejší ako v hlavnom meste.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnanosť #slovenská ekonomika #rast platov #mzdy #ekonomika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
36,99
Perla Ruža Red

Perla Ruža Red

37,99
Amore Ruža Pink

Amore Ruža Pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk